Sebapoznávanie: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Sebapoznávanie''' je [[poznávanie]] seba samého, uvedomovanie si svojich vlastností.<ref>''Slovník slovenského jazyka''. IV. s-u Bratislava, VSAV 1964. 760 s.</ref> Činnosťou sebapoznávania je [[reflexia]]. |
'''Sebapoznávanie''' je [[poznávanie]] seba samého, uvedomovanie si svojich vlastností.<ref>''Slovník slovenského jazyka''. IV. s-u Bratislava, VSAV 1964. 760 s.</ref> Činnosťou sebapoznávania je [[reflexia]]. Sebareflexia alebo autoreflexia je reflexia zameraná na toho, kto ju vykonáva; uvažovanie nad sebou samým. |
||
Vo filozofii [[Plotinos|Plotina]] bolo sebapoznávanie metódou budovanie [[metafyzika|metafyziky]]: Plotinos v [[duša|duši]] najprv rozlíšil pocity a um; potom vyslovil predpoklad, že sebapoznávanie je atribútom iba umu: iba um môže myslieť totožnosť samého seba i mysleného, pretože tu je myšlienka a myšlienka myšlienky to isté, nakoľko myslené je živá a myšlienková aktivita, t. j. sama aktívna myseľ. |
Vo filozofii [[Plotinos|Plotina]] bolo sebapoznávanie metódou budovanie [[metafyzika|metafyziky]]: Plotinos v [[duša|duši]] najprv rozlíšil pocity a um; potom vyslovil predpoklad, že sebapoznávanie je atribútom iba umu: iba um môže myslieť totožnosť samého seba i mysleného, pretože tu je myšlienka a myšlienka myšlienky to isté, nakoľko myslené je živá a myšlienková aktivita, t. j. sama aktívna myseľ. |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
dialektiky všeobecného a jedinečného. |
dialektiky všeobecného a jedinečného. |
||
Podľa [[Sokrates]]a je sebapoznávanie privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej [[duša|duše]] a dosahovania [[cnosť|cnosti]]. |
Podľa [[Sokrates]]a je sebapoznávanie privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej [[duša|duše]] a dosahovania [[cnosť|cnosti]]. Podľa [[Sokrates|Sokrata]] je sebareflexia rozumové sebapoznanie, opierajúce sa o psychologické pozorovanie a poskytujúce vedenie, ktoré je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Vediaci človek totiž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a keď vie, čo je dobré, i sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
[[Kategória:Osobnosť]] |
[[Kategória:Osobnosť]] |
||
[[Kategória:Epistemológia]] |
[[Kategória:Epistemológia]] |
||
[[Kategória:Sociálna psychológia]] |
|||
[[Kategória:Filozofia myslenia]] |
|||
Verzia z 08:00, 31. august 2018
Sebapoznávanie je poznávanie seba samého, uvedomovanie si svojich vlastností.[1] Činnosťou sebapoznávania je reflexia. Sebareflexia alebo autoreflexia je reflexia zameraná na toho, kto ju vykonáva; uvažovanie nad sebou samým.
Vo filozofii Plotina bolo sebapoznávanie metódou budovanie metafyziky: Plotinos v duši najprv rozlíšil pocity a um; potom vyslovil predpoklad, že sebapoznávanie je atribútom iba umu: iba um môže myslieť totožnosť samého seba i mysleného, pretože tu je myšlienka a myšlienka myšlienky to isté, nakoľko myslené je živá a myšlienková aktivita, t. j. sama aktívna myseľ.
Podľa Mahéšvaránadu sebapoznávanie dynamický proces, harmonizovanie seba s prírodou, so sociálnym prostredím, prekonávanie prekážok; dívanie sa do jednoty vesmírneho diania, uchopovanie dialektiky všeobecného a jedinečného.
Podľa Sokratesa je sebapoznávanie privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Podľa Sokrata je sebareflexia rozumové sebapoznanie, opierajúce sa o psychologické pozorovanie a poskytujúce vedenie, ktoré je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Vediaci človek totiž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a keď vie, čo je dobré, i sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným.
Referencie
- ↑ Slovník slovenského jazyka. IV. s-u Bratislava, VSAV 1964. 760 s.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
|
Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |