Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 6618532 používateľa 87.197.66.97 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
d odobratá Kategória:Slovenské rudohorie pomocou použitia HotCat |
||
| Riadok 153: | Riadok 153: | ||
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]] |
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]] |
||
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] |
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] |
||
[[Kategória:Slovenské rudohorie]] |
|||
Verzia z 09:18, 5. september 2018
| Slovenský kras | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
| Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
| Susedné jednotky |
Bodvianska pahorkatina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Košická kotlina Rožňavská kotlina Volovské vrchy |
| Podradené jednotky |
Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Horný vrch Zádielska planina Jasová planina Dolný vrch Turnianska kotlina |
| Súradnice | 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V |
| Najvyšší bod | Matesova skala |
| - výška | 925 m n. m. |
 Poloha Slovenského krasu na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.[1]
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[2]
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.
Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Podcelky
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Turnianska planina
- Horný vrch
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Referencie
- ↑ Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras
