Fritz Strassmann: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zmena dátumu narodenia z 1922 na 1902
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d úvod: norm.; IB norm.; IB: +portál Chémia; wl. norm: 2x; typog.; drob.; w: 1.65
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Fritz Strassmann
| Meno = Fritz Strassmann
|Portrét =
| Rodné meno =
| Popis osoby = nemecký chemik
|Veľkosť obrázka =
|Popis = nemecký chemik
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
|Dátum narodenia = [[22. február]] [[1902]]
| Popis portrétu =
|Miesto narodenia = [[Boppard]], [[Nemecko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1980|4|22|1922|2|22}}
| Dátum narodenia = [[22. február]] [[1902]]
|Miesto úmrtia = [[Mainz]], [[Nemecko]]
| Miesto narodenia = [[Boppard]], [[Nemecko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1980|4|22|1922|2|22}}
|Podpis =
| Miesto úmrtia = [[Mainz]], [[Nemecko]]
}}
| Bydlisko =
'''Fritz Strassmann''' (* [[22. február]] [[1902]], [[Boppard]], [[Nemecko]] - † [[22. apríl]] [[1980]], [[Mainz]]) bol nemecký [[Chémia|chemik]]. Spolu s [[Otto Hahn|Ottom Hahnom]] je považovaný za spoluobjaviteľa [[Štiepenie atómových jadier|štiepenia uránu]].
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 =
| Portál3 =
}}

'''Fritz Strassmann''' (* [[22. február]] [[1902]], [[Boppard]], [[Nemecko]] † [[22. apríl]] [[1980]], [[Mainz]]) bol nemecký [[Chémia|chemik]]. Spolu s [[Otto Hahn|Ottom Hahnom]] je považovaný za spoluobjaviteľa [[Štiepenie jadra atómu|štiepenia uránu]].


== Život ==
== Život ==
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[Urán (prvok)|uránu]] a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie atómových jadier|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“.
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[Urán (prvok)|uránu]] a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie jadra atómu|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“.


Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.


== Zdroje ==
== Zdroje ==
*Kvasnica, J.: ''Priekopníci modernej fyziky''. Smena, Bratislava, 1987, s.106
* Kvasnica, J.: ''Priekopníci modernej fyziky''. Smena, Bratislava, 1987, s.106





Verzia z 19:55, 22. september 2018

Fritz Strassmann
nemecký chemik
Narodenie22. február 1902
Boppard, Nemecko
Úmrtie22. apríl 1980 (58 rokov)
Mainz, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Fritz Strassmann

Fritz Strassmann (* 22. február 1902, Boppard, Nemecko – † 22. apríl 1980, Mainz) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Hahnom je považovaný za spoluobjaviteľa štiepenia uránu.

Život

Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v Hannoveri. Od roku 1929 až do roku 1945 pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v Berlíne. Zúčastňoval sa na skúmaní rádioaktívnych izotopov uránu a tória. V roku 1938 podal chemický dôkaz štiepenia uránu pri bombardovaní neutrónmi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“.

Od roku 1946 pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v Mainzi, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.

Zdroje

  • Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106