Nitovanie

Nitovaný spoj.

Nitovanie je spôsob vytvárania nerozoberateľných spojení materiálov, najčastejšie plechov, alebo plátov. Charakteristické pre tento postup je použitie špeciálnych súčiastok - nitov. Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie nit s hlavou na jednej strane. Z druhého konca nitu sa vytvorí deformáciou jeho drieku druhá hlava, ktorá zabráni rozobratiu spoja.

Rozdelenie

Nitovanie sa delí na:

• priame - jedna zo spájaných častí je tvarovaná tak že vytvára nit, roznitovaním vznikne spoj
• nepriame - nitmi

Nitový spoj môže byť:

• pevný - diely sú spojené nepohyblivo
• pohyblivý - diely sú spojené tak, že je umožnený ich pohyb

Podľa veľkosti a materiálu použitých nitov môže nitovanie prebiehať:

• za studena - menšie rozmery a mäkký materiál. Nit sa nepredhrieva.
• za tepla - väčšie rozmery a pevnejší materiál. Nit sa predhreje, po vytvarovaní spoja sa chladnutím stiahne čím vytvorí pevnejší spoj.

Podľa spôsobu vyhotovenia spoja môže byť nitovanie vykonávané:

• ručne - prevažne v exteriéri pomocou pneumatického kladiva.
• strojom - lacnejší a kvalitnejší výrobný proces pomocou pneumatického, hydraulického alebo elektrického lisu.

Nity

Charakteristickými údajmi nitu sú:

• tvar hlavy
• priemer drieku
• dĺžka drieku
• druh materiálu

Typy nitov:

• nit so zápustnou hlavou (STN 02 2313.x)
• nit so šošovkovitou hlavou
• nit s polguľovitou hlavou (STN 02 2301.x)
• rúrkový nit (STN 02 2380.x)
• dutý nit
• trhací nit
• kotlový nit

Použitie

Nitovanie sa najčastejšie používa pre spájanie:

• ťažko zvariteľných materiálov
• plechov
• profilov ľahkých kovov a zliatin
• na montážach, v prípade, že nie je možný prívod el. prúdu

Postup pri nitovaní

• V spájaných častiach zhotovíme diery s priemerom takmer rovnakým ako majú nity – väčší priemer dier spôsobí zakrivenie drieku nitu (spoj nie je dostatočne pevný);
• Na vytvorenie závernej hlavy potrebujeme nechať určité množstvo materiálu – dĺžku drieku nitu, z ktorej možno zhotoviť polguľovitú alebo zápustnú závernú hlavu. Dĺžku prečnievajúceho drieku nitu vypočítame:

a) pre polguľovitú závernú hlavu: l = 1,25 až 1,6 d (l = dĺžka nitu, d = priemer drieku),

b) pre zápustnú závernú hlavu: l = 0,8 až 1,2 d. Driek nitu skrátime (štikaním, rezaním) na vypočítanú dĺžku l;

• Po vložení nitu do dier spájané súčasti k sebe pritlačíme prítlačníkom. Tieto sa tesne pritiahnu a vytvorí sa plôška na dosadnutie hlavy nitu. Hlavu nitu s polguľovitou hlavou podložíme podperným hlavičkárom. Hlavu zápustného nitu umiestnime na kovovú podložku (nákova, platňa)
• Prvé údery plosky primerane veľkého zámočníckého kladiva smerujú zvislo v smere osi nitu. Tým sa priemer nitu zväčší, vyplní sa diera.

a) pri vytváraní polguľovitej hlavy nahrubo rozklepávame driek nitu tak, aby mala približne polguľovitý tvar. Hlavu dotvarujeme hlavičkárom;

b) pri vytváraní zápustnej hlavy údermi v smere osi nitu driek rozklepávame dovtedy, kým vyplní zapustenie v materiáli.

Nitový spoj je správne zhotovený ak sú hlavy v jednej osi a sú úplné. Rýchle nitovanie umožňujú nitovacie kliešte.

Výhody

• spoľahlivosť nitových spojov sa overila mnohoročnou praxou a dá sa ľahko kontrolovať
• nitové spoje podobne ako skurtkové spoje sú pružnejšie ako zvárané
• pri nitovaní sa nedeformujú spájané materiály miestnym nahromadením tepla ako pri zváraní

Nevýhody

• rozoberanie nitového spoja je možné iba porušením nitov alebo spájaných súčiastok
• nitové spoje nezaručujú presnú vzájomnú polohu spájaných súčiastok
• v spájaných materiáloch treba urobiť pre nity diery
• nitové diery zoslabujú spájané materiály
• nepriepustnosť nitového spoja sa musí často zvyšovať papierovou alebo plátenou vhodne impregnovanou vložkou, kotlové spoje treba tesniť pritužovaním
• hlučnosť pri nitovaní

Zdroj

• Kříž, R., Audyová, J., Martinisko, C., Weigner, K.: Časti strojov I. SNTL, Praha, 1984.