Objektovo orientované programovanie: Rozdiel medzi revíziami
d gram. |
upresnenie + lit |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
''' |
'''Objektovo orientované programovanie''' (skratka '''OOP''', z {{V jazyku|eng|Object-oriented programming}}) je [[programovacia paradigma]] založená na používaní [[Údajová štruktúra|dátových štruktúr]] nazývaných [[Objekt (programovanie)|objekty]] a ich interakcie na vývoj aplikácií. Princípy objektového programovania boli rozpracované už v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]], no širšie sa vo vývoji softvéru začalo uplatňovať až [[90. roky 20. storočia|koncom 20. storočia]]. V súčasnosti existuje veľa [[Programovací jazyk|jazykov]] využívajúcich princípy OOP. |
||
== Koncept OOP == |
== Koncept OOP == |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Objekt - premenná typu trieda. |
Objekt - premenná typu trieda. |
||
Existuje mnoho programovacích jazykov používajúcich princíp OOP, napr.: [[Visual Basic]], [[C++]], [[C Sharp]], [[Java (programovací jazyk)|Java]], [[Python]], [[PHP]] a mnoho iných. |
Existuje mnoho programovacích jazykov používajúcich princíp OOP, napr.: [[Visual Basic]], [[C++]], [[C Sharp]], [[Java (programovací jazyk)|Java]], [[Python]], [[PHP]] a mnoho iných. |
||
==Literatúra== |
|||
{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Vranić |
|||
| meno = Valentino |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Objektovo-orientované programovanie : objekty, Java a aspekty |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = Vydavateľstvo STU |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2008 |
|||
| isbn = 978-80-227-2830-0 |
|||
| kapitola = |
|||
| počet strán = 211 |
|||
| jazyk = |
|||
}} |
|||
{{informatický výhonok}} |
{{informatický výhonok}} |
||
Verzia z 13:37, 24. september 2018
Objektovo orientované programovanie (skratka OOP, z angl. Object-oriented programming) je programovacia paradigma založená na používaní dátových štruktúr nazývaných objekty a ich interakcie na vývoj aplikácií. Princípy objektového programovania boli rozpracované už v 70. rokoch 20. storočia, no širšie sa vo vývoji softvéru začalo uplatňovať až koncom 20. storočia. V súčasnosti existuje veľa jazykov využívajúcich princípy OOP.
Koncept OOP
Objekty majú svoje vlastnosti, metódy a udalosti, pomocou ktorých objekt vykonáva určité činnosti, na ktoré bol naprogramovaný.
Z obsahového hľadiska vlastnosti typu trieda sú vo svojej podstate položky typu záznam. Metódy a udalosti sú svojim charakterom funkcie a procedúry.
Udalosťou sa nazýva každá zmena stavových veličín, napr. Click, DoubleClick, stlačenie klávesy na klávesnici, impulz z časovača, Zmena veľkosti okna, zatvorenie okna.
Základom objektového programovania je dátový typ trieda. Dátový typ trieda je odvodený dátový typ a vychádza z dátového typu štruktúra (v jazyku Pascal, Delphi - záznam (record), C, C++ - štruktúra (struct).
Objekt - premenná typu trieda.
Existuje mnoho programovacích jazykov používajúcich princíp OOP, napr.: Visual Basic, C++, C Sharp, Java, Python, PHP a mnoho iných.
Literatúra
VRANIĆ, Valentino. Objektovo-orientované programovanie : objekty, Java a aspekty. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo STU, 2008. 211 s. ISBN 978-80-227-2830-0.
|
Tento článok týkajúci sa informatiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |