Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d IB norm.; wl. dátum; IB: +portály Chémia, Biológia, Vedy o Zemi; kat.; wl. norm: 5x; typog.; drob.; w: 1.65
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Vladimir Ivanovič Vernadskij
| Meno = Vladimir Ivanovič Vernadskij
| Rodné meno =
|Portrét = 1934-V I Vernadsky.jpg
|Popis = ruský [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]]
| Popis osoby = ruský [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]]
| Portrét = 1934-V I Vernadsky.jpg
|Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1863]]
| Veľkosť portrétu =
|Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruské impérium]]
| Popis portrétu =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]]
| Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1863]]
| Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]
|}}
| Dátum úmrtia = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 = Biológia
| Portál3 = Vedy o Zemi
}}

'''Vladimir Ivanovič Vernadskij''' ([[ruština|po rusky]] ''Владимир Иванович Вернадский'', * [[12. marec]] [[1863]], [[Petrohrad]] – † [[6. január]] [[1945]], [[Moskva]]) bol ruský a sovietsky [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]] a [[biochémia|biochémie]]; zaoberal sa najmä [[mineralógia|mineralógiou]], [[kryštalografia|kryštalografiou]] a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
'''Vladimir Ivanovič Vernadskij''' ([[ruština|po rusky]] ''Владимир Иванович Вернадский'', * [[12. marec]] [[1863]], [[Petrohrad]] – † [[6. január]] [[1945]], [[Moskva]]) bol ruský a sovietsky [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]] a [[biochémia|biochémie]]; zaoberal sa najmä [[mineralógia|mineralógiou]], [[kryštalografia|kryštalografiou]] a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).


Riadok 13: Riadok 39:


== Život ==
== Život ==
Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie [[MGU|Moskovskej univerzity]]. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906—1911 a 1915—1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku [[1885]] ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku [[1890]] pôsobil na katedre mineralógie [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]]. V roku [[1897]] obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch [[1906]]{{--}}[[1911]] a 1915{{--}}1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).


V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862—1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887—1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898—1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[Spojené štáty|USA]].
V roku [[1886]] sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862{{--}}1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887{{--}}1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898{{--}}1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[Spojené štáty|USA]].


Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku 1912 bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopoľ|Simferopole]]. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku [[1912]] bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch [[1920]][[1921]] viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopol]]e. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].


Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch 1922—1926 pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia - látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] - teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
Zakladateľ a v rokoch [[1922]][[1939]] riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku [[1927]] zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodná veda|prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.


Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku [[1943]] bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].


Zomrel 6. januára 1945 v [[Moskva|Moskve]].
Zomrel [[6. január]]a [[1945]] v [[Moskva|Moskve]].


== Zdroj ==
== Zdroj ==
*{{preklad|ru|Вернадский, Владимир Иванович|16557749}}
* {{preklad|ru|Вернадский, Владимир Иванович|16557749}}


{{DEFAULTSORT:Vernadskij, Vladimir Ivanovič}}
{{DEFAULTSORT:Vernadskij, Vladimir Ivanovič}}
[[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]]
[[Kategória:Ruskí geológovia]]
[[Kategória:Ruskí geológovia]]
[[Kategória:Ruskí biochemici]]
[[Kategória:Ruskí biochemici]]
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Ruskí mineralógovia]]
[[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]]
[[Kategória:Sovietski mineralógovia]]
[[Kategória:Sovietski mineralógovia]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach]]

Verzia z 17:26, 27. september 2018

Vladimir Ivanovič Vernadskij
ruský geológ, zakladateľ geochémie
Vladimir Ivanovič Vernadskij
Narodenie12. marec 1863
Petrohrad, Ruské impérium
Úmrtie6. január 1945 (81 rokov)
Moskva, ZSSR
PodpisVladimir Ivanovič Vernadskij, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimir Ivanovič Vernadskij

Vladimir Ivanovič Vernadskij (po rusky Владимир Иванович Вернадский, * 12. marec 1863, Petrohrad – † 6. január 1945, Moskva) bol ruský a sovietsky geológ, zakladateľ geochémie a biochémie; zaoberal sa najmä mineralógiou, kryštalografiou a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).

Vernadskij rozvíjal učenie o noosfére.

Život

Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v Petrohrade. Bol synom ekonóma Ivana Vernadského. Neskôr žil s rodičmi v Charkove. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu Petrohradskej univerzity. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie Moskovskej univerzity. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako profesor opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906 – 1911 a 1915 – 1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).

V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862 – 1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887 – 1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898 – 1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v USA.

Po skončení občianskej vojny bol jedným z hlavných autorov plánu elektrifikácie krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na geologickom mapovaní a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob nerastných surovín. O roku 1912 bol členom ruskej a neskôr i sovietskej akadémie vied. V rokoch 19201921 viedol Tavrickú univerzitu v Simferopole. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom Ukrajinskej akadémie vied.

Zakladateľ a v rokoch 19221939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa rádioaktivitou. V rokoch 1922 – 1926 pracoval v Prahe a Paríži. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia – látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny prvok. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť biosféry. Významne prispel k rozvoju geochémie a vytvoril i nový vedný odbor biogeochémiu. Jeho vedecká práca spojovala prírodné vedy s filozofiou. Vytvoril teóriu o noosfére, ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po geosfére a biosfére, treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky panspermie – teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.

Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 vedeckých prác. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ Štátnou Stalinovou cenou, vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy sovietskej atómovej bomby.

Zomrel 6. januára 1945 v Moskve.

Zdroj