Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami

	Vladimir Ivanovič Vernadskij
	ruský geológ, zakladateľ geochémie
Narodenie	12. marec 1863; Petrohrad, Ruské impérium
Úmrtie	6. január 1945 (81 rokov); Moskva, ZSSR
Podpis
Odkazy
Commons	Vladimir Ivanovič Vernadskij
	Chemický portál; Biologický portál; Portál vied o Zemi; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 17:26, 27. september 2018

Vladimir Ivanovič Vernadskij (po rusky Владимир Иванович Вернадский, * 12. marec 1863, Petrohrad – † 6. január 1945, Moskva) bol ruský a sovietsky geológ, zakladateľ geochémie a biochémie; zaoberal sa najmä mineralógiou, kryštalografiou a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).

Vernadskij rozvíjal učenie o noosfére.

Život

Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v Petrohrade. Bol synom ekonóma Ivana Vernadského. Neskôr žil s rodičmi v Charkove. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu Petrohradskej univerzity. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie Moskovskej univerzity. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako profesor opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906 – 1911 a 1915 – 1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).

V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862 – 1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887 – 1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898 – 1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v USA.

Po skončení občianskej vojny bol jedným z hlavných autorov plánu elektrifikácie krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na geologickom mapovaní a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob nerastných surovín. O roku 1912 bol členom ruskej a neskôr i sovietskej akadémie vied. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v Simferopole. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom Ukrajinskej akadémie vied.

Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa rádioaktivitou. V rokoch 1922 – 1926 pracoval v Prahe a Paríži. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia – látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny prvok. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť biosféry. Významne prispel k rozvoju geochémie a vytvoril i nový vedný odbor biogeochémiu. Jeho vedecká práca spojovala prírodné vedy s filozofiou. Vytvoril teóriu o noosfére, ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po geosfére a biosfére, treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky panspermie – teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.

Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 vedeckých prác. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ Štátnou Stalinovou cenou, vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy sovietskej atómovej bomby.

Zomrel 6. januára 1945 v Moskve.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Вернадский, Владимир Иванович na ruskej Wikipédii.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Infobox Osobnosť
-  |Meno = Vladimir Ivanovič Vernadskij
+ | Meno               = Vladimir Ivanovič Vernadskij
+ | Rodné meno         =
-  |Portrét = 1934-V I Vernadsky.jpg
-  |Popis = ruský [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]]
+ | Popis osoby        = ruský [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]]
+ | Portrét            = 1934-V I Vernadsky.jpg
-  |Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1863]]
+ | Veľkosť portrétu   =
-  |Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruské impérium]]
+ | Popis portrétu     =
-  |Dátum úmrtia = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
-  |Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]]
+ | Dátum narodenia    = [[12. marec]] [[1863]]
+ | Miesto narodenia   = [[Petrohrad]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]
-|}}
+ | Dátum úmrtia       = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
+ | Miesto úmrtia      = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
+ | Bydlisko           =
+ | Iné mená           =
+ | Štát pôsobenia     =
+ | Národnosť          =
+ | Štátna príslušnosť =
+ | Zamestnanie        =
+ | Známy vďaka        =
+ | Alma mater         =
+ | Profesia           =
+ | Aktívne roky       = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
+ | Rodičia            =
+ | Príbuzní           =
+ | Súrodenci          =
+ | Manželka           =
+ | Partnerka          =
+ | Deti               =
+ | Podpis             = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
+ | Webstránka         =
+ | Poznámky           =
+ | Portál1            = Chémia
+ | Portál2            = Biológia
+ | Portál3            = Vedy o Zemi
+}}
 '''Vladimir Ivanovič Vernadskij''' ([[ruština|po rusky]] ''Владимир Иванович Вернадский'', * [[12. marec]] [[1863]], [[Petrohrad]] – † [[6. január]] [[1945]], [[Moskva]]) bol ruský a sovietsky [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]] a [[biochémia|biochémie]]; zaoberal sa najmä [[mineralógia|mineralógiou]], [[kryštalografia|kryštalografiou]] a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
@@ Riadok 13: / Riadok 39: @@
 == Život ==
-Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie [[MGU|Moskovskej univerzity]]. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906—1911 a 1915—1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
+Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku [[1885]] ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku [[1890]] pôsobil na katedre mineralógie [[Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]]. V roku [[1897]] obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch [[1906]]{{--}}[[1911]] a 1915{{--}}1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
-V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862—1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887—1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898—1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[Spojené štáty|USA]].
+V roku [[1886]] sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862{{--}}1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887{{--}}1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898{{--}}1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[Spojené štáty|USA]].
-Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]]  krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku 1912 bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopoľ|Simferopole]]. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
+Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku [[1912]] bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch [[1920]] až [[1921]] viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopol]]e. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
-Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch 1922—1926 pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia - látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] - teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
+Zakladateľ a v rokoch [[1922]] až [[1939]] riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia – látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku [[1927]] zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodná veda|prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] – teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
-Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
+Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku [[1943]] bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
-Zomrel 6. januára 1945 v [[Moskva|Moskve]].
+Zomrel [[6. január]]a [[1945]] v [[Moskva|Moskve]].
 == Zdroj ==
-*{{preklad|ru|Вернадский, Владимир Иванович|16557749}}
+* {{preklad|ru|Вернадский, Владимир Иванович|16557749}}
 {{DEFAULTSORT:Vernadskij, Vladimir Ivanovič}}
+[[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]]
 [[Kategória:Ruskí geológovia]]
 [[Kategória:Ruskí biochemici]]
+[[Kategória:Ruskí filozofi]]
+[[Kategória:Ruskí ateisti]]
+[[Kategória:Ruskí mineralógovia]]
+[[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]]
 [[Kategória:Sovietski mineralógovia]]
+[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach]]