Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami
Nastala chyba kde ste namiesto mycélium napísali mycérium |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
[[fylogenéza|Fylogeneticky]] staršie vreckaté húbky majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u fylogeneticky mladších druhov je [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]]. |
[[fylogenéza|Fylogeneticky]] staršie vreckaté húbky majú formu [[kvasinka|kvasiniek]], u fylogeneticky mladších druhov je [[stielka]] tvorená [[hýfa]]mi. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí [[plodnica|plodnice]]. Plodnice sa nazývajú ''askokarpy'' alebo ''askomatá''. [[Rozmnožovanie]] môže byť [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavné]] a [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavné]], pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť [[saprofyt]]ické, môžu žiť v symbióze s [[drevina]]mi, alebo [[parazit]]ovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre [[pekárenský priemysel|pekárenský]] a [[potravinársky priemysel]]. Rod ''[[Penicilium]]'' sa využíva vo [[farmaceutický priemysel|farmaceutickom priemysle]], pretože vytvára [[antibiotiká]]. |
||
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [meióza] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[ |
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [meióza] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[mycélium]]. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne [[fragmentácia|fragmentáciou]]. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (''antherídium'') a samičie (''ascogon'') [[gametangium|gametangiá]]. Ascogon má výbežok zvaný ''trichogýn'', ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne [[karyogamia]] a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu. |
||
Väčšina známych [[lišajník|lichenizovaných húb]] patrí práve do tohto oddelenia. |
Väčšina známych [[lišajník|lichenizovaných húb]] patrí práve do tohto oddelenia. |
Verzia z 14:49, 9. október 2018
Vreckaté huby | |
Sarcoscypha austriaca | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Ascomycota | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Vreckaté huby alebo askomycéty (Ascomycota, staršie Ascomycotina) sú druhovo najpočetnejšie oddelenie (alebo kmeň) ríše huby (Fungi). Obsahuje asi 32 000 známych druhov, čo je 50-60 % známých taxónov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (ascus), v ktorých sa vytvárajú spóry askospóry, obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi bunkami mycélia, umožňujúce migráciu cytoplazmy a cytoplazmatických štruktúr, vrátane jadier.
Fylogeneticky staršie vreckaté húbky majú formu kvasiniek, u fylogeneticky mladších druhov je stielka tvorená hýfami. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí plodnice. Plodnice sa nazývajú askokarpy alebo askomatá. Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné, pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť saprofytické, môžu žiť v symbióze s drevinami, alebo parazitovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre pekárenský a potravinársky priemysel. Rod Penicilium sa využíva vo farmaceutickom priemysle, pretože vytvára antibiotiká.
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 chromozómovú sadu) a ich vzniku predchádza [meióza] a následne mitóza. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné mycélium. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne fragmentáciou. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (antherídium) a samičie (ascogon) gametangiá. Ascogon má výbežok zvaný trichogýn, ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne karyogamia a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.
Väčšina známych lichenizovaných húb patrí práve do tohto oddelenia.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vreckaté huby
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vreckaté huby