Kysucká lesná železnica: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Zrušené železničné trate; pridaná Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku pomocou použitia HotCat |
Gramatické chyby |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:HLUZ-depo.jpg|thumb|Depo vo Výchylovke]] |
[[Súbor:HLUZ-depo.jpg|thumb|Depo vo Výchylovke]] |
||
'''Kysucká lesná železnica''' (skratka '''KLŽ''') bola [[lesná železnica]] určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená [[15. októbra]] [[1918]] na trati [[Oščadnica]] |
'''Kysucká lesná železnica''' (skratka '''KLŽ''') bola [[lesná železnica]] určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená [[15. októbra]] [[1918]] na trati [[Oščadnica]] – [[Chmúra]]. Mala spojenie na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku železnicu]] vďaka vlečke. Po prepojení s [[Oravská lesná železnica|Oravskou lesnou železnicou]] (skratka '''OLŽ''') vybudovaním 8 km dlhej trate s piatimi úvraťami vznikla [[Kysucko-oravská lesná železnica]] (skratka: '''KOLŽ'''). |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Vybudovaná bola v rokoch [[1915]] |
Vybudovaná bola v rokoch [[1915]] – [[1918]]. Trať viedla z [[Oščadnica|Oščadnice]] do Chmúry. V hlavnej trati mala dĺžku 29,4 km. Rozchod mala 760 mm. Stavbu železnice inciovala viedenská firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie, ktorej cieľom bolo uplatnenie exploatačného práva v oblasti [[Kysuce|Kysúc]]. |
||
V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a [[Orava|Oravou]] prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle |
V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a [[Orava|Oravou]] prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle Beskyd. Tým sa ukončila existencia KLŽ, ktorá sa stala súčasťou KOLŽ. |
||
KOLŽ ukončila činnosť roku [[1969]] uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]<ref>https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-3.htm</ref>. |
KOLŽ ukončila činnosť roku [[1969]] uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]<ref>https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-3.htm</ref>. |
||
Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde |
Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde koľajisko tvorí úvrať. Tiež sa zachoval úsek s ďalšími tromi úvraťami po Sedlo Beskyd, ktorého koľajisko tvorí tiež úvrať. Úsek od prvej úvrate po piatu (vzdušná vzdialenosť 1500 m) zdoláva výškový rozdiel 217,69 m<ref>https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-5.htm</ref>. Úsek od Výchylovky - osada Kubátkovia po Sedlo Beskyd je prevádzkovaný ako [[Historická lesná úvraťová železnica]]. |
||
Zachoval sa aj oravský úsek KOLŽ zo Sedla |
Zachoval sa aj oravský úsek KOLŽ zo Sedla Beskyd do osady Tanečník, ktorý je prevádzkovaný ako [[Oravská lesná železnica]]. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Verzia z 08:02, 18. október 2018
Kysucká lesná železnica (skratka KLŽ) bola lesná železnica určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená 15. októbra 1918 na trati Oščadnica – Chmúra. Mala spojenie na Košicko-bohumínsku železnicu vďaka vlečke. Po prepojení s Oravskou lesnou železnicou (skratka OLŽ) vybudovaním 8 km dlhej trate s piatimi úvraťami vznikla Kysucko-oravská lesná železnica (skratka: KOLŽ).
Dejiny
Vybudovaná bola v rokoch 1915 – 1918. Trať viedla z Oščadnice do Chmúry. V hlavnej trati mala dĺžku 29,4 km. Rozchod mala 760 mm. Stavbu železnice inciovala viedenská firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie, ktorej cieľom bolo uplatnenie exploatačného práva v oblasti Kysúc.
V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a Oravou prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle Beskyd. Tým sa ukončila existencia KLŽ, ktorá sa stala súčasťou KOLŽ.
KOLŽ ukončila činnosť roku 1969 uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici[1].
Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde koľajisko tvorí úvrať. Tiež sa zachoval úsek s ďalšími tromi úvraťami po Sedlo Beskyd, ktorého koľajisko tvorí tiež úvrať. Úsek od prvej úvrate po piatu (vzdušná vzdialenosť 1500 m) zdoláva výškový rozdiel 217,69 m[2]. Úsek od Výchylovky - osada Kubátkovia po Sedlo Beskyd je prevádzkovaný ako Historická lesná úvraťová železnica.
Zachoval sa aj oravský úsek KOLŽ zo Sedla Beskyd do osady Tanečník, ktorý je prevádzkovaný ako Oravská lesná železnica.
Pozri aj
- Historická lesná úvraťová železnica
- Kysucko-oravská lesná železnica
- Oravská lesná železnica
- Múzeum kysuckej dediny
Zdroje
- L. Žilinčík: Oravsko-kysucká úzkorozchodná železnica Lokca - Zákamenné - Oščadnica. In: Stredné Slovensko 5, Osveta Martin, 1986
- P. Maráky: Prevádzka historickej železnice v múzejných podmienkach. In: Úzkorozchodné lesné železnice na Slovensku, ich obnova a využitie, Čadca 1986
Referencie
Externé odkazy
- Kysucké múzeum Kysucká lesná železnica
- [1]
- Klub romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc (KRÚŽOK)
| Hlavné trate |  | |
|---|---|---|
| Vedľajšie trate | ||
| Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou | ||
| Lanové a pozemné dráhy |
| |
| Úzkorozchodné historické a múzejné trate | ||
| Zrušené trate | ||
| Medzinárodné koridory | ||
Súradnice: 49°22′58″S 19°05′48″V / 49,382826°S 19,096684°V