Dušan Makovický: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
odstranenie odkazu - copyright
Riadok 19: Riadok 19:


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe [[Albert Škarvan]], ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] – [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov.
Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe [[Albert Škarvan]], ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] – [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov. Po spisovateľovej smrti spracúval svoje záznamy a pred návratom domov v roku 1920 ich darov Múzeu L.N. Tolstého v Moskve. Keď cestoval za Tolstým na Krym na prelome roku 1901-02, navštívili aj [[Maxim Gorkij|M. Gorkého]] a [[Anton Pavlovič Čechov|A.P. Čechova.]] Ohlas týchto stretnutí na Slovensku viedol k zvýšeniu prekladateľského záujmu o ich tvorbu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry : 20. storočienL-Ž|miesto=Bratislava|isbn=9788022416177|zväzok=L-Ž|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032687423}}</ref>


D. Makovický názorovo inklinoval k [[Hlasisti|hlasistom]], mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]].
D. Makovický názorovo inklinoval k [[Hlasisti|hlasistom]], mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou [[Jozef Škultéty|Jozefa Škultétyho]].

Verzia z 23:14, 26. október 2018

Dušan Makovický
slovenský lekár, spisovateľ, publicista a prekladateľ
slovenský lekár, spisovateľ, publicista a prekladateľ
Narodenie10. december 1866
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie12. marec 1921 (54 rokov)
Ružomberok, Slovensko
RodičiaPeter Makovický - obchodník Anna rod. Pálková
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dušan Makovický

Dr. Dušan Makovický (* 10. december 1866, Ružomberok – † 12. marec 1921, Ružomberok), bol slovenský lekár, publicista, spisovateľ a prekladateľ.

Životopis

Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v Ružomberku, v Nagykőrösi a Šoprone. Medicínu začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe, kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspešných skúškach pokračoval v rakúskom Innsbrucku a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v Berlíne. Promoval v júli 1891 v Prahe.

Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. V rokoch 1891 – 1894 pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline (budova v ktorej býval je pomenovaná po ňom, pozri Makovického dom), v rokoch 1904 – 1910 bol osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. V rokoch 1915 – 1916 bol internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka, kde v roku 1921 spáchal samovraždu.

Tvorba

Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe Detvan, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého, ale tiež s filozofiou T. G. Masaryka. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe Albert Škarvan, ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku 1890, kedy sa vydal prvý raz do Ruska, udržiaval písomný styk s Levom Nikolajevičom Tolstým a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch 1896 – 1898 zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady ruských autorov. Sprevádzal Tolstého až do jeho posledných chvíľ a jeho Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov. Po spisovateľovej smrti spracúval svoje záznamy a pred návratom domov v roku 1920 ich darov Múzeu L.N. Tolstého v Moskve. Keď cestoval za Tolstým na Krym na prelome roku 1901-02, navštívili aj M. Gorkého a A.P. Čechova. Ohlas týchto stretnutí na Slovensku viedol k zvýšeniu prekladateľského záujmu o ich tvorbu.[1]

D. Makovický názorovo inklinoval k hlasistom, mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou Jozefa Škultétyho.

Dielo

Knižné diela

  • 1922 /1923 – Jasnopoľanskije zapiski, I. a II. zväzok (Moskva)
  • 1979 – U L. N. Tolstogo 1904 – 1910, I. – IV. zväzok (Moskva)

Odborné diela

Preklady

Pozri aj

Externý odkaz

  1. Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry : 20. storočienL-Ž. Zväzok L-Ž. Bratislava : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9788022416177.