Partizánska Ľupča: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Iné projekty: kozm. úpravy |
Pamiatky |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
| Kraj = Žilinský |
| Kraj = Žilinský |
||
| Okres = Liptovský Mikuláš |
| Okres = Liptovský Mikuláš |
||
| Región = |
| Región = Liptov |
||
| Časti = |
| Časti = |
||
| Rieka = Ľupčianka |
| Rieka = Ľupčianka |
||
| Riadok 36: | Riadok 36: | ||
'''Partizánska Ľupča''' (predtým ''Nemecká Ľupča'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]. |
'''Partizánska Ľupča''' (predtým ''Nemecká Ľupča'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]. |
||
== |
== Polohopis == |
||
Obec sa nachádza na strednom [[Liptov (región)|Liptove]], v juhozápadnej časti okresu [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]. Južné časti obce obklopujú výbežky [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], do ktorých sa zarezáva [[Ľupčianska dolina]], ktorou preteká [[Ľupčianka]], končiaca severne od obce vo vodnej nádrži [[Bešeňová (vodná nádrž)|Bešeňová]]. Pod hrebeňom Nízkych Tatier sa v závere Ľupčianskej doliny nachádzajú osady [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] a [[Železnô]], ktoré sú cestou spojené s [[Liptovská Osada|Liptovskou Osadou]]. |
Obec sa nachádza na strednom [[Liptov (región)|Liptove]], v juhozápadnej časti okresu [[Okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]. Južné časti obce obklopujú výbežky [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], do ktorých sa zarezáva [[Ľupčianska dolina]], ktorou preteká [[Ľupčianka]], končiaca severne od obce vo vodnej nádrži [[Bešeňová (vodná nádrž)|Bešeňová]]. Pod hrebeňom Nízkych Tatier sa v závere Ľupčianskej doliny nachádzajú osady [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] a [[Železnô]], ktoré sú cestou spojené s [[Liptovská Osada|Liptovskou Osadou]]. |
||
| Riadok 42: | Riadok 42: | ||
Partizánska Ľupča patrí medzi najstaršie sídla v Liptove, keď je spomínaná v listine [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku [[1252]]<ref>[http://www.partizanskalupca.com/index.php?option=com_content&view=article&id=51&Itemid=18 Dejiny obce]</ref>. Obec patrila kláštoru premonštrátov v Turci a v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] obec osídľujú osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku [[1270]] dostáva Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]] umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku [[1390]] sa až do roku [[1946]] nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche). |
Partizánska Ľupča patrí medzi najstaršie sídla v Liptove, keď je spomínaná v listine [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku [[1252]]<ref>[http://www.partizanskalupca.com/index.php?option=com_content&view=article&id=51&Itemid=18 Dejiny obce]</ref>. Obec patrila kláštoru premonštrátov v Turci a v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] obec osídľujú osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku [[1270]] dostáva Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]] umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku [[1390]] sa až do roku [[1946]] nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche). |
||
== Kultúra a zaujímavosti == |
|||
=== Pamiatky === |
|||
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Matúš (apoštol)|sv. Matúša]], dvojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia pred rokom [[1281]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |
|||
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7783 |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Pôvodným patrocíniom kostola bolo [[Svätý Stanislav |sv. Stanislava]]. Gotickou úpravou prešiel v roku [[1320]], keby bola pristavaná severná loď. V druhej polovici [[15. storočie|15. storočia]] bolo [[klenba|novozaklenuté]] presbytérium. Veža kostola bola pristavaná v rokoch [[1550]]-[[1554]]. V rokoch [[1620]]-[[1630]], kedy bol kostol evanjelický, sa uskutočnila [[renesancia|renesančná]] úprava interiéru, ktorý bol nanovo zaklenutý. Na konci [[17. storočie|17. storočia]], kedy prevzali kostol opäť katolíci, bolo zmenené patrocínium na sv. Matúša. V [[18. storočie|18. storočí]] došlo k [[barok]]ovej úprave interiéru. Zo stredovekých detailov sa dochoval [[románske umenie|románsko]]-gotický južný ústupkový portál, gotické presbytérium s klenbou a oknami s kružbou a neskorogotický portál veže. Súčasťou zariadenia kostola bol aj gotický [[oltár]] sv. Stanislava z roku [[1459]], ktorý je dnes súčasťou zbierok [[SNG]]. K zariadeniu kostola patrí [[epitaf]] Ursuly Sparndienst z roku [[1585]] a mortuárium Žofie Guothovej Malatinskej z roku [[1719]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Partizánska Ľupča |
|||
| url = http://apsida.sk/c/14903/partizanska-kupca |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Apsida.sk |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> V interiéri sa nachádza výmaľba od [[Jozef Božetech Klemens|J. B. Klemensa]] z roku [[1855]]. Fasáda kostola je členená opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Mohutná stredoveká veža má v podstrešnej časti dvojetážovú drevenú ochodzu. Spodná je nesená kamennými krakorcami. Ukončená je barokovou helmicou s laternou. |
|||
<gallery> |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča 2TN1.jpg|Kostol sv. Matúša |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča - kostol Sv. Matúša.JPG |
|||
</gallery> |
|||
* Rímskokatolícky kostol [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Bolestnej, cintorínsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z prelomu 13. a 14. storočia. Ide o pôvodný farský kostol Ľupče využívaný do roku [[1479]], kedy prestal kapacitne vyhovovať. V 17. storočí prešiel úpravami, bol fortifikovaný a doplnený o renesančnú predsieň. V 18. storočí bol barokovo upravený. Interiér je zaklenutý lunetovou rebrovou klenbou v presbetériu a pruskou klenbou v lodi. Zo stredovekých detailov sa dochoval portál kostola, vstup do sakristie a polkruhovo ukončená sedília vo svätyni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Partizánska Ľupča - cintorínsky kostol |
|||
| url = http://apsida.sk/c/13969/partizanska-kupca-cintorinsky-kostol |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Apsida.sk |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Hlavný oltár je neogotický z obdobia okolo roku [[1850]] od V. Merklasa. Oltárny obraz Pieta je od T. Kolbaya, bočné sochy sv. Petra a Jána sú dielom A. Springera. Bočný oltár nesie obraz Zvestovanie Panne Márii od P. M. Bohúňa z roku [[1861]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Partizánska Ľupča - Kostol Sedembolestnej Panny Márie |
|||
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/partizanska-lupca-kostol-sedembolestnej-panny-marie |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> V sakristii je umiestnený fragment gotického krídlového oltára s postavami svätcov. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Zo strechy vyrastá ihlancovo ukončená veža. |
|||
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1887]]. Stojí na mieste staršieho [[tolerančný patent|tolerančného]] kostola z roku [[1783]]. Autorom projektu kostola je staviteľ [[Blažej Bulla]] z [[Martin|Turčianskeho sv. Martina]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu [[empora]] nesená liatinovými stĺpmi. Oltár pochádza z doby výstavby kostola, ide o neoklasicistickú stĺpovú architektúru s obrazom Ukrižovanie od [[Peter Michal Bohúň|P. M. Bohúňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Partizánska Ľupča - Evanjelický kostol |
|||
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/partizanska-lupca-evanjelicky-kostol |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Fasáda je členená výraznými [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými suprafenestrami. Veža vyrastajúca z hmoty kostola je štvorhranná, v najvyššej časti osemuholníková. Ukončená je barokovou helmicou s laternou. |
|||
* Radový sieňový meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z prvej polovice 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |
|||
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7855 |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> Fasáde domu dominuje murovaná ochodza na úrovni prvého poschodia nesená dekoratívnymi krakorcami s motívom ruže. Okná majú jednoduché šambrány. |
|||
<gallery> |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča TN1.jpg|Kostol Sedembolestnej Panny Márie |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča - kostol Panny Márie Sedembolestnej.JPG |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča - evanjelický kostol.JPG|Evanjelický kostol |
|||
Súbor:Partizánska Ľupča - renesančný dom - súp. p. 489.JPG|Renesančný meštiansky dom |
|||
</gallery> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
{{Referencie}} |
||
| Riadok 48: | Riadok 139: | ||
{{Projekt}} |
{{Projekt}} |
||
== Externé odkazy == |
|||
* [http://www.partizanskalupca.com/ Oficiálna stránka obce] |
|||
{{Obce okresu Liptovský Mikuláš}} |
{{Obce okresu Liptovský Mikuláš}} |
||
Verzia z 08:12, 8. november 2018
| Partizánska Ľupča | |
| obec | |
_-_evanjelick%C3%BD_kostol.JPG) Evanjelický kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Ľupčianka |
| Nadmorská výška | 563 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′54″S 19°26′11″V / 49,0651°S 19,4365°V |
| Rozloha | 92,4 km² (9 240 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 320 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 14,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1252 |
| Starosta | Ľubomír Frič[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 032 15 |
| ŠÚJ | 510904 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Partizánska Ľupča | |
| Webová stránka: partizanskalupca.com | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Partizánska Ľupča (predtým Nemecká Ľupča) je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis
Obec sa nachádza na strednom Liptove, v juhozápadnej časti okresu Liptovský Mikuláš. Južné časti obce obklopujú výbežky Nízkych Tatier, do ktorých sa zarezáva Ľupčianska dolina, ktorou preteká Ľupčianka, končiaca severne od obce vo vodnej nádrži Bešeňová. Pod hrebeňom Nízkych Tatier sa v závere Ľupčianskej doliny nachádzajú osady Magurka a Železnô, ktoré sú cestou spojené s Liptovskou Osadou.
Dejiny
Partizánska Ľupča patrí medzi najstaršie sídla v Liptove, keď je spomínaná v listine Bela IV. z roku 1252[4]. Obec patrila kláštoru premonštrátov v Turci a v druhej polovici 13. storočia obec osídľujú osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku 1270 dostáva Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ Štefan V. umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku 1390 sa až do roku 1946 nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche).
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Matúša, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia pred rokom 1281.[5] Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Pôvodným patrocíniom kostola bolo sv. Stanislava. Gotickou úpravou prešiel v roku 1320, keby bola pristavaná severná loď. V druhej polovici 15. storočia bolo novozaklenuté presbytérium. Veža kostola bola pristavaná v rokoch 1550-1554. V rokoch 1620-1630, kedy bol kostol evanjelický, sa uskutočnila renesančná úprava interiéru, ktorý bol nanovo zaklenutý. Na konci 17. storočia, kedy prevzali kostol opäť katolíci, bolo zmenené patrocínium na sv. Matúša. V 18. storočí došlo k barokovej úprave interiéru. Zo stredovekých detailov sa dochoval románsko-gotický južný ústupkový portál, gotické presbytérium s klenbou a oknami s kružbou a neskorogotický portál veže. Súčasťou zariadenia kostola bol aj gotický oltár sv. Stanislava z roku 1459, ktorý je dnes súčasťou zbierok SNG. K zariadeniu kostola patrí epitaf Ursuly Sparndienst z roku 1585 a mortuárium Žofie Guothovej Malatinskej z roku 1719.[6] V interiéri sa nachádza výmaľba od J. B. Klemensa z roku 1855. Fasáda kostola je členená opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Mohutná stredoveká veža má v podstrešnej časti dvojetážovú drevenú ochodzu. Spodná je nesená kamennými krakorcami. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.
-
Kostol sv. Matúša -
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Bolestnej, cintorínsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z prelomu 13. a 14. storočia. Ide o pôvodný farský kostol Ľupče využívaný do roku 1479, kedy prestal kapacitne vyhovovať. V 17. storočí prešiel úpravami, bol fortifikovaný a doplnený o renesančnú predsieň. V 18. storočí bol barokovo upravený. Interiér je zaklenutý lunetovou rebrovou klenbou v presbetériu a pruskou klenbou v lodi. Zo stredovekých detailov sa dochoval portál kostola, vstup do sakristie a polkruhovo ukončená sedília vo svätyni.[7] Hlavný oltár je neogotický z obdobia okolo roku 1850 od V. Merklasa. Oltárny obraz Pieta je od T. Kolbaya, bočné sochy sv. Petra a Jána sú dielom A. Springera. Bočný oltár nesie obraz Zvestovanie Panne Márii od P. M. Bohúňa z roku 1861.[8] V sakristii je umiestnený fragment gotického krídlového oltára s postavami svätcov. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Zo strechy vyrastá ihlancovo ukončená veža.
- Evanjelický kostol, trojloďová neoklasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1887. Stojí na mieste staršieho tolerančného kostola z roku 1783. Autorom projektu kostola je staviteľ Blažej Bulla z Turčianskeho sv. Martina. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu empora nesená liatinovými stĺpmi. Oltár pochádza z doby výstavby kostola, ide o neoklasicistickú stĺpovú architektúru s obrazom Ukrižovanie od P. M. Bohúňa.[9] Fasáda je členená výraznými pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými suprafenestrami. Veža vyrastajúca z hmoty kostola je štvorhranná, v najvyššej časti osemuholníková. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.
- Radový sieňový meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z prvej polovice 17. storočia.[10] Fasáde domu dominuje murovaná ochodza na úrovni prvého poschodia nesená dekoratívnymi krakorcami s motívom ruže. Okná majú jednoduché šambrány.
-
Kostol Sedembolestnej Panny Márie -
-
Evanjelický kostol -
Renesančný meštiansky dom
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Dejiny obce
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Partizánska Ľupča [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Partizánska Ľupča - cintorínsky kostol [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Partizánska Ľupča - Kostol Sedembolestnej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Partizánska Ľupča - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Partizánska Ľupča
