Dáždnikové hnutie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nongbulinqing (diskusia | príspevky)
nova stranka - pracuje sa na nej
Značky: bez zdroja nový článok bez náležitostí
 
Nongbulinqing (diskusia | príspevky)
rozšírenie - na článku sa stále pracuje
Riadok 9: Riadok 9:
Na základe Sino-britskej deklarácie z roku [[1984]] sa od 1. júla 1997 presunula zvrchovanosť nad Hongkongom pod Čínu, teritórium sa ale stalo špeciálnym administratívym regiónom, v ktorom sa uplatňuje politika zvaná [[jedna krajina, dva systémy]]. Súčasťou deklarácie bola dohoda, že sa do roku 2017 bude predseda hongkonskej vlády voliť vo všeobecných voľbách.
Na základe Sino-britskej deklarácie z roku [[1984]] sa od 1. júla 1997 presunula zvrchovanosť nad Hongkongom pod Čínu, teritórium sa ale stalo špeciálnym administratívym regiónom, v ktorom sa uplatňuje politika zvaná [[jedna krajina, dva systémy]]. Súčasťou deklarácie bola dohoda, že sa do roku 2017 bude predseda hongkonskej vlády voliť vo všeobecných voľbách.


Aby sa voľby v roku 2017 mohli uskutočniť vo všeobecných voľbách, legislatíva musela byť prijatá najneskôr koncom roku 2014. Do parlamentnej diskusie o konkrétnej podobe volieb sa vložila centrálna vláda v [[Peking]]u, ktorá na konci augusta 2014 vydala interpretáciu dohody, na základe ktorej môžu občania vyberať len z dvoch, nanajvýš troch kandidátov, ktorých predtým schváli pekingská vláda. Poslanci prodemokratických strán vzápätí ohlásili, že zákon v tejto podobe nepodporia.
Aby sa voľby v roku 2017 mohli uskutočniť takýmto spôsobom, legislatíva musela byť prijatá najneskôr koncom roku 2014. Do parlamentnej diskusie o konkrétnej podobe volieb sa vložila centrálna vláda v [[Peking]]u, ktorá na konci augusta 2014 vydala interpretáciu dohody, na základe ktorej môžu občania vyberať len z dvoch, nanajvýš troch kandidátov, ktorých predtým schváli pekingská vláda. Poslanci prodemokratických strán vzápätí ohlásili, že zákon v tejto podobe nepodporia.


V očakávaní negatívneho rozhodnutia vzniklo v roku 2013 hnutie ''Occupy Central with Love and Peace'' (Okupujme Centrál s láskou a mierou), ktorej zakladateľ, profesor práva Benny Tai, navrhol, aby v prípade neúspechu demonštranti pokojne obsadili ulice v ekonomickom centre mesta. Od roku 2012 zároveň posilňovalo študentské hnutie ''Scholarism'', ktoré vzniklo v reakcii na neúspešný pokus hongkonskej vlády presadiť reformu učebníc, ktorá mala podporovať výchovu k [[Patriotizmus|patriotizmu]].
V očakávaní negatívneho rozhodnutia vzniklo v roku 2013 hnutie ''Occupy Central with Love and Peace'' (Okupujme Centrál s láskou a mierou), ktorej zakladateľ, profesor práva Benny Tai, navrhol, aby v prípade neúspechu demonštranti pokojne obsadili ulice v ekonomickom centre mesta. V júni 2014 zorganizovalo hnutie neformálne referendum, ktorého sa zúčastnilo takmer 800 000 ľudí (každý piaty dospelý občan) a ktoré ukázalo, že verejnosť odmieta návrhy Pekingu a zároveň žiada ničím neobmedzené všeobecné volebné právo. Následne vyšlo 1. júla, pri príležitosti výročia presunu Hongkongu pod čínsku správu, vyjadriť nespokojnosť do ulíc viac než 100 000 ľudí. Occupy Central plánovalo uskutočniť blokádu ulíc 1. októbra 2014, pretože je to štátny sviatok pripominajúci vznik ČĽR.<ref>https://komentare.sme.sk/c/7413337/okupacia-hongkongu.html</ref>

Od roku 2012 zároveň posilňovalo študentské hnutie ''Scholarism'', ktoré viedol vtedy len 17. ročný [[Joshua Wong]] a ktoré vzniklo v reakcii na neúspešný pokus hongkonskej vlády presadiť reformu učebníc, ktorá mala podporovať výchovu k [[Patriotizmus|patriotizmu]]. Vysokoškolskí študenti, zjednotení v Hongkonskej federácii študentov (Hong Kong Federation of Students, HKFS), sa taktiež výrazne angažovali, predovšetkým organizáciou bojkotu vyučovania.

== Priebeh nepokojov ==
V pondelok 22. septembra začali študenti s týždňovým štrajkom, v rámci ktorého organizovali workshopy pred vládnymi budovami. V noci 26. septembra sa časť študentov dostala na námestie Civic Square, z ktorého dostala polícia rozkaz študenov odstrániť. Polícia postupne odoberala zabarikádovaných študentov, no 28. septembra zasiahol Benny Tai vyhlásením, že Occupy Central sa začalo. Následne prišli podporiť študentov desaťtisíce ľudí, ktorí obkľúčili zasahujúcich policajtov a zablokovali dopravu v centre mesta. Vláda v reakcii na to nasadila poriadkovú políciu, ktorá sa použitím granátov so slzným plynov snažila demonštrácie rozohnať. Hongkongčania, ktorí sa bránili proti polícii len dáždnikmi - odtiaľ názov hnutia - sa však presunuli do priľahlých štvrtí mesta, ktoré taktiež okupovali.<ref>http://salon.eu.sk/sk/archiv/11801</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

Verzia z 12:00, 17. november 2018

Večerný pohľad na miesto protestov, 10. októbra 2014.

Dáždnikové hnutie (čínsky 雨傘革命, yue saan gaak ming), známe taktiež ako dáždniková revolúcia alebo Occupy Central, bolo protestné hnutie v Hongkongu, ktoré vyvrcholilo tri mesiace trvajúcim obsadením ulíc mesta v roku 2014.

Protesty boli bezprostrednou reakciou na vyhlásenie vlády Čínskej ľudovej republiky z augusta 2014, ktorými špecifikovala voľbu predsedu hongkonskej vlády. Demonštranti odmietli volebný mechanizmus navrhnutý centrálnou vládou a požadovali všeobecné volebné právo a odstúpenie vtedajšieho predsedu vlády, Leung Chun-yinga.

Okupácie ulíc, ktorá trvala 79 dní, sa zúčastnilo viac ako 100 000 ľudí. Po počiatočnom nasadení poriadkovej polície, ktorá sa snažila rozohnať dav slzným plynom, bol priebeh protestov pokojný. Celkovo bolo zadržaných 955 ľudí, odsúdených bolo 16 ľudí, vrátane troch vedúcich postáv hnutia.

Pozadie

Na základe Sino-britskej deklarácie z roku 1984 sa od 1. júla 1997 presunula zvrchovanosť nad Hongkongom pod Čínu, teritórium sa ale stalo špeciálnym administratívym regiónom, v ktorom sa uplatňuje politika zvaná jedna krajina, dva systémy. Súčasťou deklarácie bola dohoda, že sa do roku 2017 bude predseda hongkonskej vlády voliť vo všeobecných voľbách.

Aby sa voľby v roku 2017 mohli uskutočniť takýmto spôsobom, legislatíva musela byť prijatá najneskôr koncom roku 2014. Do parlamentnej diskusie o konkrétnej podobe volieb sa vložila centrálna vláda v Pekingu, ktorá na konci augusta 2014 vydala interpretáciu dohody, na základe ktorej môžu občania vyberať len z dvoch, nanajvýš troch kandidátov, ktorých predtým schváli pekingská vláda. Poslanci prodemokratických strán vzápätí ohlásili, že zákon v tejto podobe nepodporia.

V očakávaní negatívneho rozhodnutia vzniklo v roku 2013 hnutie Occupy Central with Love and Peace (Okupujme Centrál s láskou a mierou), ktorej zakladateľ, profesor práva Benny Tai, navrhol, aby v prípade neúspechu demonštranti pokojne obsadili ulice v ekonomickom centre mesta. V júni 2014 zorganizovalo hnutie neformálne referendum, ktorého sa zúčastnilo takmer 800 000 ľudí (každý piaty dospelý občan) a ktoré ukázalo, že verejnosť odmieta návrhy Pekingu a zároveň žiada ničím neobmedzené všeobecné volebné právo. Následne vyšlo 1. júla, pri príležitosti výročia presunu Hongkongu pod čínsku správu, vyjadriť nespokojnosť do ulíc viac než 100 000 ľudí. Occupy Central plánovalo uskutočniť blokádu ulíc 1. októbra 2014, pretože je to štátny sviatok pripominajúci vznik ČĽR.[1]

Od roku 2012 zároveň posilňovalo študentské hnutie Scholarism, ktoré viedol vtedy len 17. ročný Joshua Wong a ktoré vzniklo v reakcii na neúspešný pokus hongkonskej vlády presadiť reformu učebníc, ktorá mala podporovať výchovu k patriotizmu. Vysokoškolskí študenti, zjednotení v Hongkonskej federácii študentov (Hong Kong Federation of Students, HKFS), sa taktiež výrazne angažovali, predovšetkým organizáciou bojkotu vyučovania.

Priebeh nepokojov

V pondelok 22. septembra začali študenti s týždňovým štrajkom, v rámci ktorého organizovali workshopy pred vládnymi budovami. V noci 26. septembra sa časť študentov dostala na námestie Civic Square, z ktorého dostala polícia rozkaz študenov odstrániť. Polícia postupne odoberala zabarikádovaných študentov, no 28. septembra zasiahol Benny Tai vyhlásením, že Occupy Central sa začalo. Následne prišli podporiť študentov desaťtisíce ľudí, ktorí obkľúčili zasahujúcich policajtov a zablokovali dopravu v centre mesta. Vláda v reakcii na to nasadila poriadkovú políciu, ktorá sa použitím granátov so slzným plynov snažila demonštrácie rozohnať. Hongkongčania, ktorí sa bránili proti polícii len dáždnikmi - odtiaľ názov hnutia - sa však presunuli do priľahlých štvrtí mesta, ktoré taktiež okupovali.[2]

Referencie