Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu: Rozdiel medzi revíziami
d referencie fix |
d referencie |
||
| Riadok 54: | Riadok 54: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}}</ref> sa stal predsedom [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany]] v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti. |
}}</ref> sa stal predsedom [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany]] v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Why is China Banning Baby Names and Beards in Xinjiang? |
|||
| url = https://thediplomat.com/2017/04/why-is-china-banning-baby-names-and-beards-in-xinjiang/ |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[The Diplomat]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> Počas Čangovho pôsobenia boli taktiež v roku 2014 spustené prvé prevýchovné tábory. |
|||
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v [[Tibet]]e, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov. |
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v [[Tibet]]e, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = A Surveillance State Unlike Any the World Has Ever Seen |
|||
| url = http://www.spiegel.de/international/world/china-s-xinjiang-province-a-surveillance-state-unlike-any-the-world-has-ever-seen-a-1220174.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[Spiegel]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> |
|||
== Fungovanie táborov == |
== Fungovanie táborov == |
||
| Riadok 101: | Riadok 125: | ||
}}</ref> Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty. |
}}</ref> Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty. |
||
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým [[Kazachovia|Kazachov]], ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia. |
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým [[Kazachovia|Kazachov]], ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Ramzy |
|||
| meno = Austin |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Xinjiang Authorities Holding Hundreds From Kyrgyz Village in ‘Political’ Re-education Camps |
|||
| url = https://www.rfa.org/english/news/uyghur/kyrgyz-12042018160255.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[Radio Free Asia]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov. |
|||
== Informovanie a reakcia == |
== Informovanie a reakcia == |
||
Verzia z 14:29, 9. december 2018
Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu (čín. 新疆再教育营 – Sin-ťiang caj ťiao-ju jing, ujgursky قايتا تەربىيەلەش لاگېرى), známe aj ako reedukačné tábory, sú internačné tábory v čínskej provincii Sin-ťiang na západe krajiny. Ich existencia je doložená od roku 2014 a podľa dostupných údajov sa v nich nachádza približne milión ľudí, predovšetkým ujgurského pôvodu.[1]
Po počiatočnom popieraní ich existencie Čína na nátlak medzinárodnej komunity potvrdila v októbri 2018 ich existenciu, trvá však na tom, že ich cieľom je poskytovanie profesionálneho tréningu a vzdelania pre moslimské obyvateľstvo, a taktiež pomáhajú zvyšovať bezpečnosť v oblasti.
Pozadie
Historická oblasť Východného Turkestánu, ktorý obývajú Ujguri, sa stala pevnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a bola premenovaná na Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang. Po začlenení regiónu do krajiny začala Čína presúvať etnických Číňanov (Chan) do oblasti, keďže vtedy tvorili len 5 až 10 percent celkovej populácie. Po ukončení Kultúrnej revolúcie sa začali Ujguri v osemdesiatych rokoch kultúrne emancipovať, v deväťdesiatych rokoch došlo aj ku kladeniu politických požiadavok. Čína, ktorá vnímala tieto snahy ako bezpečnostné riziko, požiadavky Ujgurov potláčala a po teroristických útokoch v USA v roku 2001 spustila vlastnú kampaň proti separatizmu, náboženskému extrémizmu a terorizmu.[2]
Tvrdý prístup čínskej vlády viedol k masovým protestom a k radikalizácii časti Ujgurov, ktorí podnikli útoky na čínske ciele v Sin-ťiangu, časť z nich sa dokonca pridala k Al-Káide či Islamskému štátu.[3] Po najväčších nepokojoch v provinčnom hlavnom meste Urumči v roku 2009, pri ktorých zahynulo približne 200 ľudí,[4] sa stal predsedom komunistickej strany v provincii Čang Čchun-sien, ktorý začal s kampaňou "modernizácie kultúry", v rámci ktorej zakázal nosiť mužom abnormálne brady a ženám zahaľovanie na verejnosti.[5] Počas Čangovho pôsobenia boli taktiež v roku 2014 spustené prvé prevýchovné tábory.
Výrazná zmena nastala v roku 2016, keď sa provničným tajomníkom KSČ stal Čchen Čchüan-kuo, ktorý predtým pôsobil v Tibete, kde nasadením veľkého množstva represívnych zložiek potlačil nepokoje. Čchenov program represie Ujgurov a iných menšín moslimskej národnosti zahŕňalo povolanie 90 000 policajtov, vybudovanie množstva kontrolných checkpointov na cestách a mohutné rozšírenie siete internačných táborov.[6]
Fungovanie táborov
Tábory sú zriaďované tajne a do októbra 2018, kedy ich čínska vláda oficiálne priznala,[7] bolo možné ich existenciu potvrdiť predovšetkým pomocou družicových záberov. Veľká časť Ujgurov v táboroch bola zadržaná bez právneho procesu, často aj v rozpore s čínskymi zákonmi. Spolu s legalizáciou táborov boli vydané aj nariadenia, na základe ktorých je možno ľudí posielať na prevýchovu. Patria medzi ne napríklad propagácia halal výrobkov, odmietnutie sledovať štátnu televíziu a rozhlas, či posielať deti do štátnych škôl.
Časť táborov pripomína štruktúrou väzenie, keďže v nich sú strážne veže, centrálne nádvorie, sú obohnané ostatným drôtom a monitorované početnými kamerami. Podľa nadácie Johnstown Foundation minula vláda v roku 2017 20 miliárd yuanov na výstavbu táborov.[8]
V rámci prevýchovy sa v táboroch učí čínština, čínska história a kultúra, čínska hymna, láska k strane a patriotizmus.[9] Pri nesplnení úloh sa často používajú fyzické tresty.
Okrem Ujgurov sú v táboroch internovaní aj príslušníci iných etnických menšín, predovšetkým Kazachov, ktorí sú podobne ako Ujguri moslimovia.[10] Existujú aj správy o internácii cudzích štátnych príslušníkov.
Informovanie a reakcia
O existencii prevýchovných táborov prišli prvé informácie od Ujgurov, ktorí nimi prešli. Tie rozšíril predovšetkým Svetový ujgurský kongres a jeho predsedkyňa Rebija Kadírová, ktorá žije v Spojených štátoch. Na informácie od Ujgurov nadväzovali reportáže od novinárov pracujúcich pre zahraničné média v Číne, ktorí vo svojom výskume navštevovali lokality s prevýchovnými tábormi a skúmali satelitné zábery. Za extenzívne informovanie o táboroch pre Ujgurov zamietla Čína v auguste 2018 víza americkej novinárke Meghe Rajagopalan.[11]
Po počiatočných varovaniach organizácií ako Human Rights Watch a Amnesty International sa ku kritike pridali politici. Najvýraznejšie sa k téme vyjadrovali americkí politici, ako prvý senátor Marco Rubio a neskôr aj viceprezident Mike Pence. V auguste 2018 kritizovala Čínu za zriaďovanie prevýchových táborov aj Organizácia spojených národov.[12]
Po niekoľkomesačnom vytrvalom popieraní existencie táborov ich Čína napokon na začiatku októbra 2018 legalizovala. Ich existenciu obhajuje ako metódu, ktorou môže vzdelávať a civilizačne pozdvihnúť chudobné a zaostalé národnostné menšiny. Zároveň mieni Čina týmto spôsobom bojovať proti náboženskému extrémizmu. Čína odmieta porušovanie ľudských práv v prevýchovných táboroch.[13]
Referencie
- ↑ USA znepokojujú represie voči čínskym moslimom, zvažujú sankcie [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ SLOBODNÍK, Martin. Jeden pás, jedna cesta a jeden milión Ujgurov v prevýchovných táboroch [online]. Denník N, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ KLIMEŠ, Ondřej. Za čo bojujú Ujguri [online]. .týždeň, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Čínsky súd odsúdil na trest smrti Ujgurku za nepokoje v Urumči [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Why is China Banning Baby Names and Beards in Xinjiang? [online]. The Diplomat, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ A Surveillance State Unlike Any the World Has Ever Seen [online]. Spiegel, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Čína legalizovala prevýchovné tábory pre Ujgurov [online]. Pravda, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ KOTOUČOVÁ, Ditta. Čína zdvojnásobila miliardové výdaje na muslimské tábory, kde vězní Ujgury [online]. iDNES.cz, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Čína posiela moslimov na prevýchovu do táborov. Dôvodom môže byť aj ich brada [online]. noviny.sk, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ RAMZY, Austin. Xinjiang Authorities Holding Hundreds From Kyrgyz Village in ‘Political’ Re-education Camps [online]. Radio Free Asia, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RAMZY, Austin. China Forces Out Buzzfeed Journalist [online]. New York Times, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OSN: Čína zadržiava v tajných prevýchovných táboroch milión Ujgurov [online]. SME, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Snažíme se uvést do civilizovaného světa zbídačené lidi, hájí Čína výchovné tábory pro Ujgury [online]. Český rozhlas, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (po česky)