Ázijská finančná kríza: Rozdiel medzi revíziami
d fix |
d referencie |
||
| Riadok 45: | Riadok 45: | ||
== Priebeh krízy== |
== Priebeh krízy== |
||
[[Súbor:Wechselkurse Asienkrise.PNG|náhľad|Výmenný kurz thajského bahtu, malajského ringgitu a filipínskeho pesa voči nemeckej marke v rokoch 1995 - 1999]] |
[[Súbor:Wechselkurse Asienkrise.PNG|náhľad|Výmenný kurz thajského bahtu, malajského ringgitu a filipínskeho pesa voči nemeckej marke v rokoch 1995 - 1999]] |
||
Krízu spustili útoky menových špekulantov na thajský baht v dňoch 14. a 15. mája 1997. Po posilnení amerického dolára špekulanti predpokladali, že výmenný kurz medzi thajskou a americkou menou nezodpovedá reálnemu výkonu ekonomiky. Thajská centrálna banka skutočne nemala dostatok devízových rezerv na udržanie kurzu a 2. júla 1997 kurz bahtu uvoľnila. Ten sa následne prepadol o 40%. Došlo k úniku zahraničného kapitálu z krajiny a ekonomika sa zastavila. V konečnom došlo k prepadu HDP, masívnemu prepúšťaniu a akciový trh sa prepadol o 75%. |
Krízu spustili útoky menových špekulantov na thajský baht v dňoch 14. a 15. mája 1997. Po posilnení amerického dolára špekulanti predpokladali, že výmenný kurz medzi thajskou a americkou menou nezodpovedá reálnemu výkonu ekonomiky. Thajská centrálna banka skutočne nemala dostatok devízových rezerv na udržanie kurzu a 2. júla 1997 kurz bahtu uvoľnila. Ten sa následne prepadol o 40%. Došlo k úniku zahraničného kapitálu z krajiny a ekonomika sa zastavila. V konečnom došlo k prepadu HDP, masívnemu prepúšťaniu a akciový trh sa prepadol o 75%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Emerging Markets: Then And Now |
|||
| url = https://www.cnbc.com/id/19461571 |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[CNBC]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> |
|||
Po uvoľnení kurzu thajského bahtu sa presunul tlak na uvoľnenie fixného menového kurzu do Indonézie. Hoci mala indonézska ekonomika lepšie ekonomické ukazovatele než thajská (nízka inflácia, obchodný prebytok, vysoké devízové rezervy), veľa indonézskych firiem malo dlh v dolároch. Centrálna banka uvoľnila menový režim v polovici augusta 1997 a rupia zaznamenala najstrmší prepad o 80%. Situácia v Indonézii bola najhoršia spomedzi krajín zasiahnutých krízou, v nasledujúcom roku sa ekonomika prepadla o viac ako 13% a zlá hospodárska situácia viedla k násilným protestom, ktoré viedli k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta [[Suharto|Suharta]]. |
Po uvoľnení kurzu thajského bahtu sa presunul tlak na uvoľnenie fixného menového kurzu do Indonézie. Hoci mala indonézska ekonomika lepšie ekonomické ukazovatele než thajská (nízka inflácia, obchodný prebytok, vysoké devízové rezervy), veľa indonézskych firiem malo dlh v dolároch. Centrálna banka uvoľnila menový režim v polovici augusta 1997 a rupia zaznamenala najstrmší prepad o 80%. Situácia v Indonézii bola najhoršia spomedzi krajín zasiahnutých krízou, v nasledujúcom roku sa ekonomika prepadla o viac ako 13% a zlá hospodárska situácia viedla k násilným protestom, ktoré viedli k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta [[Suharto|Suharta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Bývalý diktátor Suharto zomrel |
|||
| url = https://svet.sme.sk/c/3698573/byvaly-diktator-suharto-zomrel.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[SME]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
Navyspelejšou a najindustrializovanejšou krajinou, ktorú kríza výrazne zasiahla, bola Južná Kórea. Napriek vysokému rastu v krajine rástli štrukturálne problémy, najmä nadmerná priemyselná výroba, agresívne investície do rozvoja v zahraničí a dominancia obrovských, ale ťažkopádnych konglomerátov, tzv. chaebolov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
Navyspelejšou a najindustrializovanejšou krajinou, ktorú kríza výrazne zasiahla, bola Južná Kórea. Napriek vysokému rastu v krajine rástli štrukturálne problémy, najmä nadmerná priemyselná výroba, agresívne investície do rozvoja v zahraničí a dominancia obrovských, ale ťažkopádnych konglomerátov, tzv. chaebolov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| Riadok 63: | Riadok 87: | ||
}}</ref> Odchod zahraničných investorov a zvýšenie úrokových mier spôsobil nedostatok likvidity, ktorý viedol k poklesu meny, akciového trhu a celkového výkonu hospodárstva. Južná Kórea preklenula pôžičkou od [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) v hodnote takmer 60 miliárd dolárov. |
}}</ref> Odchod zahraničných investorov a zvýšenie úrokových mier spôsobil nedostatok likvidity, ktorý viedol k poklesu meny, akciového trhu a celkového výkonu hospodárstva. Južná Kórea preklenula pôžičkou od [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) v hodnote takmer 60 miliárd dolárov. |
||
Krátko po devalvácii thajského bahtu sa zvýšilo obchodovanie aj s malajzijským ringgitom. Napriek rýchlym a výrazným opatreniam malajskej vlády došlo k poklesu hodnoty malajskej meny, úniku kapitálu a v konečnom dôsledku aj k poklesu ekonomiky. |
Krátko po devalvácii thajského bahtu sa zvýšilo obchodovanie aj s malajzijským ringgitom. Napriek rýchlym a výrazným opatreniam malajskej vlády došlo k poklesu hodnoty malajskej meny, úniku kapitálu a v konečnom dôsledku aj k poklesu ekonomiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Malaysia: From Crisis to Recovery |
|||
| url = https://www.imf.org/external/pubs/nft/op/207/index.htm |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[Medzinárodný menový fond]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> Tá sa z krízy dostávala pomerne dlho a posledné krízové opatrenie bolo zrušené až roku 2005. |
|||
Pod sústredený tlak menových špekulantov sa dostal aj Hongkong, ktorý však ako jediný útoku odolal. Jeho ekonomika však v roku 1998 zaznamenala pokles. Filipínska ekonomika ustála krízu bez výrazného poklesu, hoci filipínske peso, nasledujúc ostatné meny v regióne, výrazne devalvovalo. |
Pod sústredený tlak menových špekulantov sa dostal aj Hongkong, ktorý však ako jediný útoku odolal. Jeho ekonomika však v roku 1998 zaznamenala pokles. Filipínska ekonomika ustála krízu bez výrazného poklesu, hoci filipínske peso, nasledujúc ostatné meny v regióne, výrazne devalvovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Valdos Rames |
|||
| meno = Fidel |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = The Asian Crisis and the Philippines: "Likely the First Economy to Recover" |
|||
| url = https://asiasociety.org/asian-crisis-and-philippines-likely-first-economy-recover |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 2018-12-09 |
|||
| vydavateľ = [[Asia Society]] |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> Obavy z toho, že kríza zasiahne aj [[Čína|Čínu]], sa nepotrvdili. Čína si udržala fixáciu [[juan|juanu]] na americký dolár, čo síce predražilo jej vývoz oproti lacným menách krajín juhovýchodnej Ázie, zahraničný kapitál ostal v krajine a nedošlo k nedostatku likvidity v krajine. |
|||
== Úloha Medzinárodného menového fondu == |
== Úloha Medzinárodného menového fondu == |
||
Verzia z 15:15, 9. december 2018
Ázijská finančná kríza bola finančná, menová a hospodárska kríza, ktorá zasiahla krajiny juhovýchodnej a východnej Ázie v rokoch 1997 a 1998. Spustilo ju rozhodnutie thajskej vlády uvoľniť fixný menový kurz, ktorý viazal thajský baht na americký dolár.
Kriza zasiahla predovšetkým tzv. ázijské tigre, ktoré v rokoch bezprostredne pred ňou zaznamenali rýchly ekonomický rast. Najviac poškodenými krajinami boli Thajsko, Indonézia, Južná Kórea a Malajzia. Výrazný negatívny dopad na svoje ekonomiky pocítili taktiež Filipíny, Hongkong a Tchaj-wan. Japonsko v tomto období taktiež zaznamenalo hospodárske problémy, ktoré síce finančná kríza nespôsobila, ale prispela k ich prehĺbeniu.
Pozadie
Od začiatku deväťdesiatych rokov rástli ekonomiky juhovýchodnej Ázie vysokým tempom, v priemere 5-9% ročne. Po ukončení spoločensko-politickej transformácie, ktorá prebiehala najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, sa ekonomiky liberalizovali a prilákali investorov, predovšetkým z Japonska a Európy, ktorí do regiónu presúvali produkciu, najmä kvôli lacnej pracovnej sile. Do polovice roku 1997 do regiónu prišlo takmer 400 miliárd dolárov.[1] Ekonomiky boli silno zamerané na výrobu pre export a vďaka technologickému pokroku a investíciám do infraštruktúry sa zvýšila produktivita práce.
Hoci sa analýzy dôvodov, ktoré krízu zapríčinili, rôznia, dajú sa identifikovať tri hlavné oblasti:
Úverová bublina
Nárast úverov v období pred krízou bol o 8-10% rýchlejší než rast HDP. Peniaze smerovali najmä do trhu s nehnuteľnosťami a do akciových trhov, ktorých hodnota sa v deväťdesiatych rokov zvýšila štvornásobne. Podiel bankových aktív na HDP sa dostal na úroveň 200%.[2] Rast cien nehnuteľností podporoval prílev ďalších investícií a zároveň umožnil vydávanie nových úverov, čo vytvorilo začarovaný kruh.
Fixný menový kurz
Vlády v regióne zaviedli fixáciu miestnych mien na americký dolár, aby podporili export a prilákali zahraničný kapitál. To síce spočiatku fungovalo, po roku 1995 však začal dolár posilňovať oproti európskym menám a japonskému jenu. Spolu s dolárom posilňovali aj domáce meny, čo predražovalo export a viedlo k postupnému poklesu konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Obchodná bilancia východoázijských štátov sa dostala do deficitu.
Chyby v makroekonomickej politike
Nadužívanie úverov viedlo k tomu, že zadĺženie u zahraničných bánk presiahlo úroveň štátnych devízových rezerv. To neskôr viedlo k tomu, že štáty neboli schopné udržať menový kurz s americkým dolárom a museli devalvovať. Veľké množstvo lacných úverov viedlo k príliš vysokej úrovni investovania a množstvo investícií bolo nerentabilných. Finančné trhy v regióne ostávali naďalej nízko rozvinuté, keďže väčšina finančných transakcií bola štrukturovaná v tradičných finančných centrách.
Priebeh krízy
Krízu spustili útoky menových špekulantov na thajský baht v dňoch 14. a 15. mája 1997. Po posilnení amerického dolára špekulanti predpokladali, že výmenný kurz medzi thajskou a americkou menou nezodpovedá reálnemu výkonu ekonomiky. Thajská centrálna banka skutočne nemala dostatok devízových rezerv na udržanie kurzu a 2. júla 1997 kurz bahtu uvoľnila. Ten sa následne prepadol o 40%. Došlo k úniku zahraničného kapitálu z krajiny a ekonomika sa zastavila. V konečnom došlo k prepadu HDP, masívnemu prepúšťaniu a akciový trh sa prepadol o 75%.[3]
Po uvoľnení kurzu thajského bahtu sa presunul tlak na uvoľnenie fixného menového kurzu do Indonézie. Hoci mala indonézska ekonomika lepšie ekonomické ukazovatele než thajská (nízka inflácia, obchodný prebytok, vysoké devízové rezervy), veľa indonézskych firiem malo dlh v dolároch. Centrálna banka uvoľnila menový režim v polovici augusta 1997 a rupia zaznamenala najstrmší prepad o 80%. Situácia v Indonézii bola najhoršia spomedzi krajín zasiahnutých krízou, v nasledujúcom roku sa ekonomika prepadla o viac ako 13% a zlá hospodárska situácia viedla k násilným protestom, ktoré viedli k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Suharta.[4]
Navyspelejšou a najindustrializovanejšou krajinou, ktorú kríza výrazne zasiahla, bola Južná Kórea. Napriek vysokému rastu v krajine rástli štrukturálne problémy, najmä nadmerná priemyselná výroba, agresívne investície do rozvoja v zahraničí a dominancia obrovských, ale ťažkopádnych konglomerátov, tzv. chaebolov.[5] Odchod zahraničných investorov a zvýšenie úrokových mier spôsobil nedostatok likvidity, ktorý viedol k poklesu meny, akciového trhu a celkového výkonu hospodárstva. Južná Kórea preklenula pôžičkou od Medzinárodného menového fondu (MMF) v hodnote takmer 60 miliárd dolárov.
Krátko po devalvácii thajského bahtu sa zvýšilo obchodovanie aj s malajzijským ringgitom. Napriek rýchlym a výrazným opatreniam malajskej vlády došlo k poklesu hodnoty malajskej meny, úniku kapitálu a v konečnom dôsledku aj k poklesu ekonomiky.[6] Tá sa z krízy dostávala pomerne dlho a posledné krízové opatrenie bolo zrušené až roku 2005.
Pod sústredený tlak menových špekulantov sa dostal aj Hongkong, ktorý však ako jediný útoku odolal. Jeho ekonomika však v roku 1998 zaznamenala pokles. Filipínska ekonomika ustála krízu bez výrazného poklesu, hoci filipínske peso, nasledujúc ostatné meny v regióne, výrazne devalvovalo.[7] Obavy z toho, že kríza zasiahne aj Čínu, sa nepotrvdili. Čína si udržala fixáciu juanu na americký dolár, čo síce predražilo jej vývoz oproti lacným menách krajín juhovýchodnej Ázie, zahraničný kapitál ostal v krajine a nedošlo k nedostatku likvidity v krajine.
Úloha Medzinárodného menového fondu
Výraznú úlohu pri záchrane ekonomík juhovýchodnej Ázie zohral Medzinárodný menový fond, ktorý poskytol bezprecedentné množstvo finančných prostriedkov na pomoc ekonomikám Thajska, Južnej Kórey a Indonézie. Pomoc sa skladala z troch položiek: finančná pomoc na podporu platobnej bilancie poskytnutá MMF, finančná pomoc Svetovej banky a Ázijskej rozvojovej banky, a bilaterálna finančná pomoc rôznych krajín.
Pomoc však nebola veľmi účinná z viacerých dôvodov. MMF podmieňuje čerpanie prostriedkov dosiahnutím určitých cieľov, čo chvíľu trvá. Peniaze teda neboli k dispozícii v kritických okamihoch. Úlohu MMF výrazne kritizoval laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, ktorý tvrdí, že primárnym cieľom politiky MMF bolo splatenie dlhov krajín voči západným veriteľom. MMF taktiež podporoval krajiny v prílišnej liberalizácii ekonomík, čo viedlo k prílivu "horúcich peňazí" do regiónu.[8]
Referencie
- ↑ Asijská krize 1997/1998 a finanční kolaps v Rusku [online]. Penize.cz, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ázijská financná kríza bola krízou komercného bankovníctva [online]. Trend, 1999-10-13, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
- ↑ Emerging Markets: Then And Now [online]. CNBC, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bývalý diktátor Suharto zomrel [online]. SME, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online.
- ↑ Ázijská ekonomická kríza z konca 90-tych rokov 20. storočia a jej priebeh a vplyv na ekonomiku v Kórejskej republike [online]. [Cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
- ↑ Malaysia: From Crisis to Recovery [online]. Medzinárodný menový fond, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VALDOS RAMES, Fidel. The Asian Crisis and the Philippines: "Likely the First Economy to Recover" [online]. Asia Society, [cit. 2018-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ STIGLITZ, Joseph. Asijská krize deset let poté [online]. Project Syndicate, 2007-07-01, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online. (po česky)