Franz von Papen: Rozdiel medzi revíziami

	Franz von Papen
13. kancelár Nemecka
	V úrade; 1. jún 1932 – 17. november 1932
Biografické údaje
Narodenie	29. október 1879; Werl, Nemecké cisárstvo
Úmrtie	2. máj 1969 (89 rokov); Sasbach, Západné Nemecko
Politická strana	nezávislý (1932 – 1945); Zentrum (1918 – 1932)
Alma mater	Pruská vojenská akadémia
Profesia	politik, dôstojník, diplomat
Vierovyznanie	rímskokatolícka cirkev
Rodina
Rodičia	Friedrich von Papen a Anna Laura von Steffens
Manželka	Martha von Boch-Galhau (1905 – 1961)
Deti	Friedrich Franz von Papen
Odkazy
	Franz von Papen; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 14:29, 22. december 2018

Franz Joseph Hermann Michael Maria von Papen (* 29. október 1879 - † 2. máj 1969) bol nemecký kresťansky orientovaný politik a diplomat, v ranej fáze svojej politickej kariéry spojený s katolíckou stranou Zentrum.

Život

Narodil sa v bohatej aristokratickej rímskokatolíckej rodine^[1] vo Werle vo Vestfálsku, ako syn Friedricha von Papen-Köningen (1839 – 1906) a jeho ženy Anny Laury von Steffens (1852 – 1939).^[2] 3. mája 1905 sa oženil s Marthou von Boch-Galhau (1880 – 1961), dcérou bohatého sárskeho priemyselníka.^[3]

V roku 1932 zastával úrad nemeckého kancelára (menovaný bol proti vôli svojej strany a funkciu prijal, aj keď prisľúbil opak, čo viedlo k jeho vylúčeniu zo strany). V januári 1933 pomohol k vymenovaniu Adolfa Hitlera ríšskym kancelárom. V roku 1933 vyjednal za Hitlerovu vládu Ríšsky konkordát a súhlas strany Zentrum so zmocňovacím zákonom. Podľa svojich vlastných slov sa domnieval, že politicky neskúseného Hitlera ako vicekancelár ovládne a že ten sa znemožní tak, že čoskoro padne. Hitler sa však potom jeho spolu so spolupracovníkmi veľmi rýchlo zbavil. Neskôr pôsobil Papen ako nemecký veľvyslanec v Rakúsku.

Počas druhej svetovej vojny viedol diplomatickú misiu Nemecka v Turecku, kde pomohol tamojšiemu nunciovi Angelovi Giuseppemu Roncalimu (ten sa stal neskôr pápežom svätým Jánom XXIII.) so záchranou židovských utečencov pred repatriáciou späť do Nemecka.^[4] Po vojne bol súdený Norimberským tribunálom, ktorý ho oslobodil spod obžaloby. V 50. rokoch sa neúspešne pokúšal o návrat do politiky. Bol čestným pápežským komorníkom Pia XI. a svätého Jána XXIII.

Referencie

↑ Reich Chancellor Brüning’s resignation [online]. [Cit. 2007-09-27]. Dostupné online. (anglicky)
↑ ROLFS, Richard. The Sorcerer's Apprentice: The Life Of Franz von Papen. Lanham : University Press of America, 1996. ISBN 0-7618-0163-4. S. 4. (anglicky)
↑ HENRY ASHBY, Turner. Hitler's Thirty Days to Power. New York : Addison-Wesley, 1996. ISBN 978-0-201-40714-3. S. 39. (anglicky)
↑ http://www.raoulwallenberg.net/roncalli/articles-11/pope-john-xxiii-jews/

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz von Papen

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Franz von Papen na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Franz von Papen na anglickej Wikipédii.

[1] Reich Chancellor Brüning’s resignation [online]. [Cit. 2007-09-27]. Dostupné online. (anglicky)

[2] ROLFS, Richard. The Sorcerer's Apprentice: The Life Of Franz von Papen. Lanham : University Press of America, 1996. ISBN 0-7618-0163-4. S. 4. (anglicky)

[3] HENRY ASHBY, Turner. Hitler's Thirty Days to Power. New York : Addison-Wesley, 1996. ISBN 978-0-201-40714-3. S. 39. (anglicky)

[4] ttp://www.raoulwallenberg.net/roncalli/articles-11/pope-john-xxiii-jews/

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 40: / Riadok 40: @@
 == Život ==
-Narodil sa v bohatej [[aristokracia|aristokratickej]] [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] rodine <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
+Narodil sa v bohatej [[aristokracia|aristokratickej]] [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] rodine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Reich Chancellor Brüning’s resignation
   | url = https://web.archive.org/web/20070927065909/http://www.willy-brandt.org/bwbs_biografie/Reich_Chancellor_Bruening_s_resignation_B1124.html
   | dátum prístupu = 2007-09-27
   | jazyk = anglicky
-}}</ref>vo [[Werl]]e vo [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Vestfálsku]], ako syn Friedricha von Papen-Köningen ([[1839]]{{--}}[[1906]]) a jeho ženy Anny Laury von Steffens ([[1852]]{{--}}[[1939]]).<ref>{{Citácia knihy
+}}</ref> vo [[Werl]]e vo [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Vestfálsku]], ako syn Friedricha von Papen-Köningen ([[1839]]{{--}}[[1906]]) a jeho ženy Anny Laury von Steffens ([[1852]]{{--}}[[1939]]).<ref>{{Citácia knihy
   | priezvisko = Rolfs
   | meno = Richard
@@ Riadok 56: / Riadok 56: @@
   | strany = 4
   | jazyk = anglicky
-}}</ref>[[3. máj|3. mája]] [[1905]] sa oženil s Marthou von Boch-Galhau ([[1880]]{{--}}[[1961]]), dcérou bohatého [[Sársko|sárskeho]] priemyselníka.<ref>{{Citácia knihy
+}}</ref> [[3. máj]]a [[1905]] sa oženil s Marthou von Boch-Galhau ([[1880]]{{--}}[[1961]]), dcérou bohatého [[Sársko|sárskeho]] priemyselníka.<ref>{{Citácia knihy
   | priezvisko = Henry Ashby
   | meno = Turner
@@ Riadok 69: / Riadok 69: @@
 }}</ref>
-V roku [[1932]] zastával úrad [[Nemecký kancelár|nemeckého kancelára]] (menovaný bol proti vôli svojej strany a funkciu prijal, aj keď prisľúbil opak, čo viedlo k jeho vylúčeniu zo strany). V januári 1933 pomohol k vymenovaniu [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] ríšskym kancelárom. V roku [[1933]] vyjednal za [[Adolf Hitler|Hitlerovu]] vládu Ríšsky konkordát a súhlas strany Zentrum so zmocňovacím zákonom. Podľa svojich vlastných slov sa domnieval, že politicky neskúseného Hitlera ako vicekancelár ovládne a že ten sa znemožní tak, že čoskoro padne. Hitler sa však potom ho a jeho spolupracovníkov veľmi rýchlo zbavil. Neskôr pôsobil Papen ako nemecký veľvyslanec v [[Rakúsko|Rakúsku]].
+V roku [[1932]] zastával úrad [[Nemecký kancelár|nemeckého kancelára]] (menovaný bol proti vôli svojej strany a funkciu prijal, aj keď prisľúbil opak, čo viedlo k jeho vylúčeniu zo strany). V januári 1933 pomohol k vymenovaniu [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] ríšskym kancelárom. V roku [[1933]] vyjednal za [[Adolf Hitler|Hitlerovu]] vládu Ríšsky konkordát a súhlas strany Zentrum so zmocňovacím zákonom. Podľa svojich vlastných slov sa domnieval, že politicky neskúseného Hitlera ako vicekancelár ovládne a že ten sa znemožní tak, že čoskoro padne. Hitler sa však potom jeho spolu so spolupracovníkmi veľmi rýchlo zbavil. Neskôr pôsobil Papen ako nemecký veľvyslanec v [[Rakúsko|Rakúsku]].
 Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] viedol diplomatickú misiu Nemecka v [[Turecko|Turecku]], kde pomohol tamojšiemu [[Apoštolský nuncius|nunciovi]] Angelovi Giuseppemu Roncalimu (ten sa stal neskôr pápežom [[Svätec|svätým]] [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]]) so záchranou [[Židia|židovských]] utečencov pred repatriáciou späť do Nemecka.<ref>http://www.raoulwallenberg.net/roncalli/articles-11/pope-john-xxiii-jews/</ref> Po vojne bol súdený [[Norimberský proces|Norimberským tribunálom]], ktorý ho oslobodil spod obžaloby. V 50. rokoch sa neúspešne pokúšal o návrat do politiky. Bol čestným pápežským komorníkom [[Pius XI.|Pia XI.]] a svätého Jána XXIII.