Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 80: | Riadok 80: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = anglicky |
| jazyk = anglicky |
||
}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU"/> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd| |
}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU"/> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroplastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
||
Verzia z 17:12, 25. december 2018
 Krakatoa
| |
| kaldera | |
 Anak Krakatau
| |
| Štát | Indonézia |
|---|---|
| Región | Sundský prieliv |
| Súradnice | 6°06′06″J 105°25′22″V / 6,10167°J 105,42278°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 813 m n. m. |
| Posledná erupcia | 2017 |
  Poloha na mape Indonézie
| |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy[1]).
Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.
Pred rokom 1883
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
Erupcia v 1883
Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.
27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.[2] Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu, Madagaskare[2] a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
Neskoršie erupcie
V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
Následky
Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby Little Boy v Hirošime mal silu do 20 kiloton).[2] Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár[2], alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, vysoké do 40 m.[3] Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov Jáva a Sumatra. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.[3] Cunami boli spôsobené masívnym prienikom pyroplastických prúdov do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.[4] Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.[4] Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.
Referencie
- ↑ FAINGOLD, Noam. Krakatoa Made a Lot of Noise [online]. Explorer, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d Krakatoa [online]. Windows to the Universe, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b KRAKATAU, INDONESIA (1883) [online]. San Diego State University, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Krakatoa [online]. ScienceDaily®, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaldera Krakatoa.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program (po anglicky)
- Geology.sdsu.edu – stránky o Krakatau na San Diego State University (po anglicky)
- vulcan.wr.usgs.gov – erupcia z roku 1883 (po anglicky)