Stolické vrchy: Rozdiel medzi revíziami
d drobné, typografia |
d ref. |
||
Riadok 102: | Riadok 102: | ||
== Vymedzenie == |
== Vymedzenie == |
||
Na severovýchode susedia Stolické vrchy s [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]], [[Volovské vrchy|Volovskými vrchmi]] a [[Slovenský raj|Slovenským rajom]], na severe s [[Muránska planina|Muránskou planinou]], na západe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a na juhu s [[Revúcka vrchovina|Revúckou vrchovinou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov. |
Na severovýchode susedia Stolické vrchy s [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]], [[Volovské vrchy|Volovskými vrchmi]] a [[Slovenský raj|Slovenským rajom]], na severe s [[Muránska planina|Muránskou planinou]], na západe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a na juhu s [[Revúcka vrchovina|Revúckou vrchovinou]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov. |
||
== Geomorfologické členenie == |
== Geomorfologické členenie == |
||
Stolické vrchy sa delia na štyri [[geomorfologický podcelok|geomorfologické podcelky]]: |
Stolické vrchy sa delia na štyri [[geomorfologický podcelok|geomorfologické podcelky]]:<ref name="GCS"/> |
||
* [[Klenovské vrchy]] |
* [[Klenovské vrchy]] |
||
* [[Málinské vrchy]] |
* [[Málinské vrchy]] |
Verzia z 10:20, 26. december 2018
Stolické vrchy | |
pohorie geomorfologický celok | |
Pohorie v okolí Muráňa
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Košický, Banskobystrický |
Okresy | Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec |
Časť | Slovenské rudohorie |
Hranice | Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras |
Časti | Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie |
Rieky | Ipeľ, Rimava, Slaná |
Najvyšší bod | Stolica |
- výška | 1 476 m n. m. |
Wikimedia Commons: Stolické vrchy | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).
Vymedzenie
Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[1] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.
Geomorfologické členenie
Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[1]
Ochrana prírody
Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).
Turizmus
Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.
Najvyššie vrcholy[2]
# | Vrchol | Výška (m) | Súradnice | Podcelok | Prístup |
---|---|---|---|---|---|
1. | Stolica | 1476 | 48°46′25″S 20°12′26″V / 48,77361°S 20,20722°V | Stolica | |
2. | Kohút | 1409 | 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,73028°S 20,18250°V | Stolica | |
3. | Kyprov | 1391 | 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,79222°S 20,19556°V | Stolica | |
4. | Falterov vrch | 1338 | 48°44′42″S 20°10′57″V / 48,74500°S 20,18250°V | Stolica | |
5. | Buchvald | 1293 | 48°49′54″S 20°15′16″V / 48,83167°S 20,25444°V | Stolica | neznačený |
6. | Priehybka | 1219 | 48°48′56″S 20°11′39″V / 48,81556°S 20,19417°V | Stolica | |
7. | Čelo | 1210 | 48°46′59″S 20°08′38″V / 48,78306°S 20,14389°V | Stolica | neznačený |
8. | Kozovec | 1203 | 48°50′48″S 20°13′49″V / 48,84667°S 20,23028°V | Stolica | neznačený |
9. | Grúň | 1197 | 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,75972°S 20,24417°V | Stolica | |
10. | Malý Kohút | 1192 | 48°43′22″S 20°10′40″V / 48,72278°S 20,17778°V | Stolica |
Horské útulne[3]
- Zrub Janka pod Kyprovom
- Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
- Koliba pod Ondrejiskom
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa na hiking.sk
- ↑ Zoznam útulní
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stolické vrchy