Stolické vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobné, typografia
d ref.
Riadok 102: Riadok 102:


== Vymedzenie ==
== Vymedzenie ==
Na severovýchode susedia Stolické vrchy s [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]], [[Volovské vrchy|Volovskými vrchmi]] a [[Slovenský raj|Slovenským rajom]], na severe s [[Muránska planina|Muránskou planinou]], na západe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a na juhu s [[Revúcka vrchovina|Revúckou vrchovinou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.
Na severovýchode susedia Stolické vrchy s [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]], [[Volovské vrchy|Volovskými vrchmi]] a [[Slovenský raj|Slovenským rajom]], na severe s [[Muránska planina|Muránskou planinou]], na západe s [[Veporské vrchy|Veporskými vrchmi]] a na juhu s [[Revúcka vrchovina|Revúckou vrchovinou]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.


== Geomorfologické členenie ==
== Geomorfologické členenie ==
Stolické vrchy sa delia na štyri [[geomorfologický podcelok|geomorfologické podcelky]]:
Stolické vrchy sa delia na štyri [[geomorfologický podcelok|geomorfologické podcelky]]:<ref name="GCS"/>
* [[Klenovské vrchy]]
* [[Klenovské vrchy]]
* [[Málinské vrchy]]
* [[Málinské vrchy]]

Verzia z 10:20, 26. december 2018

Stolické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohorie v okolí Muráňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec
Časť Slovenské rudohorie
Hranice Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras
Časti Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie
Rieky Ipeľ, Rimava, Slaná
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Stolické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).

Vymedzenie

Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[1] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.

Geomorfologické členenie

Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[1]

Ochrana prírody

Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).

Turizmus

Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.

Najvyššie vrcholy[2]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Stolických vrchoch
# Vrchol Výška (m) Súradnice Podcelok Prístup
1. Stolica 1476 48°46′25″S 20°12′26″V / 48,77361°S 20,20722°V / 48.77361; 20.20722 Stolica
2. Kohút 1409 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,73028°S 20,18250°V / 48.73028; 20.18250 Stolica
3. Kyprov 1391 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,79222°S 20,19556°V / 48.79222; 20.19556 Stolica
4. Falterov vrch 1338 48°44′42″S 20°10′57″V / 48,74500°S 20,18250°V / 48.74500; 20.18250 Stolica
5. Buchvald 1293 48°49′54″S 20°15′16″V / 48,83167°S 20,25444°V / 48.83167; 20.25444 Stolica neznačený
6. Priehybka 1219 48°48′56″S 20°11′39″V / 48,81556°S 20,19417°V / 48.81556; 20.19417 Stolica
7. Čelo 1210 48°46′59″S 20°08′38″V / 48,78306°S 20,14389°V / 48.78306; 20.14389 Stolica neznačený
8. Kozovec 1203 48°50′48″S 20°13′49″V / 48,84667°S 20,23028°V / 48.84667; 20.23028 Stolica neznačený
9. Grúň 1197 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,75972°S 20,24417°V / 48.75972; 20.24417 Stolica
10. Malý Kohút 1192 48°43′22″S 20°10′40″V / 48,72278°S 20,17778°V / 48.72278; 20.17778 Stolica

Horské útulne[3]

  • Zrub Janka pod Kyprovom
  • Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
  • Koliba pod Ondrejiskom

Referencie

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa na hiking.sk
  3. Zoznam útulní

Iné projekty

Externé odkazy