Rybojaštery: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava isbn
Peko (diskusia | príspevky)
d portál
Riadok 20: Riadok 20:
Synonymá=|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Obrázok2=|
Titulok2=}}
Titulok2=
|Portál 1 = Vedy o Zemi}}


'''Rybojašterotvaré''' <ref name=M>{{Citácia periodika
'''Rybojašterotvaré''' <ref name=M>{{Citácia periodika

Verzia z 10:24, 9. január 2019

Rybojašterotvaré
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ichthyosauria
Blainville, 1835
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rybojašterotvaré [1] (iné názvy: rybojaštery[2][3][4], vodné jaštery[5], ichtyosaury[6][7], ichthyosaury[8]; lat. Ichthyosauria) sú vyhynutá skupina morských plazov, ktorá vznikla už pred existenciou dinosaurov v spodnom triase a pretrvala až do strednej kriedy, približne do obdobia pred 90 mil. rokov.

Prvé rybojaštery sa objavili na začiatku triasu a pravdepodobne sa vyvinuli zo suchozemských plazov, nevie sa však, z ktorej ich staršej skupiny. Rybojaštery boli pozoruhodne prispôsobené životu pod vodou. Už Mixosaurus, jeden z prvých rodov rybojašterov, sa výborne prispôsobil životu vo vode: nohy sa mu zmenili na široké pádla a slúžili na kormidlovanie, veľkú plutvu mal aj na chrbte. Mixosaurus, čo v preklade znamená „zmiešaný jašter“, dostal pomenovanie podľa toho, že to bol medzistupeň na vývojovom rebríčku rybojašterov. Na rozdiel od svojich vyvinutejších súkmeňovcov mal tento plaz zmiešané črty primitívnych aj moderných rybojašterov: mal už na rozdiel od svojich predkov vyvinutú chrbtovú plutvu ale ešte nemal vyvinutú chvostovú plutvu, mal podobnú plutvu ako dnešné úhory, takže bol pravdepodobne pomalší ako moderné rybojaštery.

Moderné rybojaštery mali chvostovú plutvu v polohe tej istej ako dnešné drsnokožce. Tieto morské plazy mali jedny z najväčších očí v živočíšnej ríši a ich stavce boli podobné hokejovému puku. Rybojaštery sa živili rybami, ktoré chytali do dlhých a úzkych čeľustí, obrúbených nespočetnými ostrými a hrotitými zubmi. Svojim hydrodynamyckým tvarom tela a zobcom pripomínali rybojaštery dnešné delfíny. Rybojaštery sa tak dokonale prispôsobili podmienkam v mori, že nepotrebovali raz za rok vyliezť na súš a naklásť tam vajcia, ako to robili (a dodnes aj robia) morské korytnačky. Problém vyriešili tak, že privádzali na svet živé mláďatá.

Iné projekty

Galéria

Zdroje

  1. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  2. Ichthyosauria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 640.
  3. LENOCHOVÁ, Mária et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-02318-X. s. 158
  4. praplazy. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 397.
  5. vodné jaštery. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 670.
  6. THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 51.
  7. UŠÁKOVÁ, Katarína; MATIS, Dušan; KOVÁČ, Vladimír. Biológia pre gymnázia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2. S. 72.
  8. praplazy. In: Pyramída. s. 4727