Estanislao López: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lazio (diskusia | príspevky)
Estanislao López - bývalý guvernér argentínskej provincie Santa Fe, vplyvný politik
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 17:43, 13. január 2019

Estanislao López
Estanislao López
Estanislao López, podpis
Bývalý guvernér Provincie Santa Fe
V úrade
23. júl 1818 – 15. jún 1838
Predchodca Mariano Vera Domingo Cullen Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. november 1786
Santa Fe, Miestokráľovstvo Río de la Plata (súčasná Argentína)
Úmrtie15. jún 1838 (51 rokov)
Santa Fe, Argentínska konfederácia (súčasná Argentína)
Politická stranaFederálna strana
Profesiavojak, politik
Národnosťargentínska
Rodina
Manželka
María Josefa del Pilar Rodríguez del Fresno
Deti7
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEstanislao López
(multimediálne súbory)

Estanislao López (* 22. november 1786, Santa Fe  – † 15. jún 1838, Santa Fe) bol argentínsky politik a vojak. Bol dlhoročným guvernérom provincie Santa Fe v čase prvého obdobia občianskych vojen v Argentíne, kde bol na strane zástancov federalizmu.[1] Podporoval vplyvného guvernéra provincie Buenos Aires Juana Manuela de Rosasa, pričom spolu s ním a ďalším federalistom Facundom Quirogom získal na začiatku 30. rokov 19. storočia kontrolu nad Argentínou.[2]

Životopis

López sa narodil ako nemanželské dieťa vojenského dôstojníka Juana Manuela Roldána Ávilu, priezvisko tak dostal po svojej matke Maríe Antonie Lópezovej Isaurraldovej. Už ako 15-ročný sa pripojil k vojenskému oddielu svojho otca a bojoval proti indiánom. Následne sa zúčastnil na vojenskej výprave Manuela Belgrana do Paraguaja v čase vojny za nezávislosť Argentíny. V hlavnom meste Paraguaja Asunción však bol zajatý a bol prepravený do Montevidea, poslednej bašty zástancov španielskej nadvlády, kde sa mu ale podarilo ujsť a pripojiť sa znova k vojsku bojovníkov za nezávislosť.[3] Po ukončení vojny za nezávislosť bojoval proti federalistom, bol však opäť zajatý a vplyvný federalista José Gervasio Artigas ho presvedčil, aby sa pridal na ich stranu. V roku 1818 bol jeho vplyv tak veľký, že zosadil guvernéra provincie Santa Fe a sám prevzal jeho funkciu. Túto si udržal až do svojej smrti v roku 1838.[4]

Spočiatku bojoval proti dominantnému postaveniu Buenos Aires, spolu s Artigasom a Franciscom Ramírezom (guvernérom provincie Entre Ríos) zostavil armádu a išiel do vojny s najvyšším riaditeľom (director supremo) Spojených provincii La Platy Juanom Martínom de Pueyrredónom. Ten následne radšej rezignoval, no López sa opäť spojil s Franciscom Ramírezom a pokračoval v boji proti centralistom. Vo februári 1820 ich porazil v známej bitke pri Cepede, čo znamenalo získanie dominancie pre federalistov.[5] S Ramírezom sa následne dostal do konfliktu, ktorý vyvrcholil ozbrojeným stretom ich armád, v ktorom López vyhral, následne nechal Ramíreza popraviť a odrezať mu hlavu, ktorú vystavil v Santa Fe. Tento konflikt sa snažili neúspešne opäť využiť centralisti, do popredia sa však postupne začal dostávať vplyvný veľkostatkár z provincie Buenos Aires Juan Manuel de Rosas. Tomu sa ale spočiatku veľmi nedarilo a tak musel ujsť z Buenos Aires a útočisko našiel práve u Lópeza. Spoločne potom v roku 1829 porazili guvernéra provincie Buenos Aires Juana Lavalla. Moc v Buenos Aires tak získal Rosas a presadil vytvorenie tzv. Federálneho paktu. V rámci tohto paktu bojovali spoločne proti tzv. Unitárnej lige, ktorú zas tvorili zástancovia centralizmu na čele s generálom Josém Maríom Pazom. Ten bol už v roku 1831 porazený a zajatý, čím skončilo prvé obdobie občianskych vojen. López zomrel v júni 1838 vo svojom rodnom meste Santa Fe.[3]

Referencie

  1. CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 554
  2. CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 128
  3. a b Estanislao López [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  4. Estanislao López (1786-1838) [online]. todo-argentina.net, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  5. Los caudillos [online]. elhistoriador.com.ar, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.

Iné projekty