Melilla: Rozdiel medzi revíziami

	Melilla; (špa. Ciudad Autónoma de Melilla)
	Autonómne mesto
Vlajka	Symbol
	Oficiálny názov: Autonómne mesto Ceuta
Štát	Španielsko
Súradnice	35°18′S 2°57′Z / 35,300°S 2,950°Z
Najvyšší bod
- výška	349 m n. m.
Rozloha	12,3 km² (1 230 ha)
Obyvateľstvo	78 476 (2011)
Hustota	6 380,16 obyv./km²
Autonómia	14. marec 1995
Primátor	Juan José Imbroda (PP)
PSČ	52000 - 52006
ISO 3166-2	ES-ML
Kreslá v špan. parlamente	Kongres 1; Senát 2
	Poloha v Španielsku
	Webová stránka: www.melilla.es
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:29, 14. január 2019

Súradnice: 35°18′S 2°57′Z / 35,300°S 2,950°Z

Melilla, (po arabsky: مليلة, a po tamazightsky (berberský jazyk): Tamlit) je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je súčasťou španielskej provincie Malaga. Pred vstupom Španielska do EÚ bola Melilla slobodný prístav.

Geografia

Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.

Súčasnosť

Melilla, rovnako ako Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.

História

Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.

Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (2. marec 1956, španielske enklávy: mesto Tanger 29. október 1956, enkláva Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.

Národnosti a náboženstvá

80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.

Ekonomika

Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melilla

Externé odkazy

Španielske severoafrické enklávy

1

2

@@ Riadok 104: / Riadok 104: @@
 }}
-''<span dir="ltr" lang="ami">'''Melilla''', (po arabsky: '''مليلة''', a po tamazightsky (berberský jazyk): '''Tamlit''') je [[Španielsko|španielska]] enkláva a prístav v severnej [[Africa|Afrike]], v Maroku. Územie je súčasťou španielskej provincie [[Malaga]]. Pred vstupom Španielska do [[EÚ]] bola Melilla [[slobodný prístav]].</span>''
+'''Melilla''', (po arabsky: '''مليلة''', a po tamazightsky (berberský jazyk): '''Tamlit''') je [[Španielsko|španielska]] enkláva a prístav v severnej [[Africa|Afrike]], v Maroku. Územie je súčasťou španielskej provincie [[Malaga]]. Pred vstupom Španielska do [[EÚ]] bola Melilla [[slobodný prístav]].
-==''<span dir="rtl" lang="sk">[[Geografia Slovenska|Geografia]]</span>''==
+== Geografia ==
-''<span dir="rtl" lang="sk">Melilla susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.</span>''
+Melilla susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.
-==''<span dir="rtl" lang="sk">Súčasnosť</span>''==
+== Súčasnosť ==
-''<span dir="rtl" lang="sk">Melilla, rovnako ako [[Ceuta]], sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.</span>''
+Melilla, rovnako ako [[Ceuta]], sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.
-==''<span dir="rtl" lang="sk">História</span>''==
+== História ==
-<span dir="rtl" lang="sk">''Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom ([[Kartágo]]), [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] (provincia Mauretania Tingitana), [[Vizigóti|Vizigótom]], [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], [[Vandali|Vandalom]], [[Arabi|Arabom]] a [[Berberi|Berberom]] a od roku [[1497]] Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku [[1936]] bola začiatkom [[španielska občianska vojna|španielskej občianskej vojny]].''</span>
+Mesto bolo založené Feničanmi (''Rusadir''), neskôr patrilo fenickým Púnom ([[Kartágo]]), [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] (provincia ''Mauretania Tingitana''), [[Vizigóti|Vizigótom]], [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], [[Vandali|Vandalom]], [[Arabi|Arabom]] a [[Berberi|Berberom]] a od roku [[1497]] Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku [[1936]] bola začiatkom [[španielska občianska vojna|španielskej občianskej vojny]].
-''<span dir="rtl" lang="sk">Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska ([[2. marec]] [[1956]], španielske enklávy: mesto [[Tanger]] [[29. október]] 1956, enkláva [[Ifni]] v roku [[1969]]) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a [[Ceuta]] a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje [[Spojené kráľovstvo|britskú]] enklávu [[Gibraltár]] od Spojeného kráľovstva.</span>''
+Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska ([[2. marec]] [[1956]], španielske enklávy: mesto [[Tanger]] [[29. október]] 1956, enkláva [[Ifni]] v roku [[1969]]) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a [[Ceuta]] a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje [[Spojené kráľovstvo|britskú]] enklávu [[Gibraltár]] od Spojeného kráľovstva.
 == Národnosti a náboženstvá ==