Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm je psychická porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania. Rovnaká triáda postihnutia sa vyskytuje aj pri autizme.

Medzi odborníkmi prebiehajú diskusie, či existuje rozdiel medzi Aspergerovým syndrómom (AS) a vysoko funkčným autizmom. Christopher Gillberg a Theo Peeters si kladú otázky, ako zaškatuľkovať Aspergerov syndróm: "je to extrémny variant normálneho vývoja s nižšou schopnosťou komunikácie a predstavivosti? Je to normálny autizmus s vyšším IQ a nadaním pre verbálnu komunikáciu? Je to úplne iná vývojová porucha?" V súčasnosti je AS považovaný za samostatnú nozologickú jednotku. „Aspergerov syndróm má svoje špecifiká i problémy, ktoré môžu byť rovnako závažné, hoci kvalitatívne odlišné od ostatných porúch autistického spektra.“

Kateřina Thorová rozlišuje nízko funkčný Aspergerov syndróm a vysoko funkčný Aspergerov syndróm. Deti s nízko funkčným variantom AS vykazujú vysokú mieru problémového chovania, ktoré je náročné usmerniť výchovou. Takéto deti úzkostlivo vyžadujú od ostatných dodržiavanie rituálov. Ich správanie je výrazne repetitívne, niekedy až deštruktívne, majú nízku frustračnú toleranciu. Nutkavo nadväzujú kontakty s ostatnými bez ohľadu na situáciu alebo kontakt zanovito odmietajú. Nie sú schopní emocionálnej vzájomnosti ani sociálne primeraného správania. Ich intelektuálne schopnosti sú zväčša v pásme podpriemeru, často sa u nich vyskytuje hyperaktivita alebo poruchy pozornosti. Pri vysoko funkčnom AS chýba výrazne problémové správanie a neochota k spolupráci. Takéto deti síce majú vyhranené záujmy, ale dokážu sa venovať aj iným činnostiam. Ich emocionálne reakcie sa od rovesníkov odlišujú len mierne, v sociálnych situáciach pôsobia naivne a nezrelo. Obvykle majú priemerné alebo nadpriemerné intelektuálne schopnosti. Väčšina jednotlivcov s AS sa nachádza niekde na kontinuu medzi týmito dvomi pólmi.

Pomenovanie

Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter. Asperger si u svojich detských pacientov všimol problémy v sociálnom správaní, zvláštnosti v komunikácii, obmedzené záujmy a motorickú neobratnosť. Asperger sa domnieval, že ide o poruchu osobnosti a nazval ju „autistická psychopatia“. Termín bol v roku 1981 nahradený pojmom Aspergerov syndróm. O rozšírenie jeho používania sa zaslúžila britská lekárka Lorna Wingová.

Prejavy

Prejavuje sa zníženou kvalitou sociálnej interakcie, vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Intelekt je pri AS v pásme normy (t. j. IQ > 70), niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt (t. j. IQ > 130). Deti s Aspergerovým syndrómom však emocionálne a sociálne zaostávajú za svojim kognitívnym vývojom. Pre deti s Aspergerovým syndrómom je náročné pochopiť, ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Nerozumejú významu slušnosti a zdvorilých gest, uniká im zmysel spoločenských formalít. Je pre nich problematické prijímať a primerane vyjadrovať komplimenty, kritiku či gratulácie. Ľudia s Aspergerovým syndrómom nedokážu byť flexibilní a prispôsobiví, zavádzanie zmien alebo nových aktivít je pre nich stresujúce. Jedinci s AS bývajú prehnane perfekcionistickí, často odmietajú začať s novou aktivitou, pokiaľ si nie sú istí, že ju dokážu dokonale zvládnuť. Majú vysoké štandardy, sú extrémne kritickí k vlastným chybám i k nedostatkom ostatných. Medzi silné stránky ľudí s AS patrí čestnosť, rešpektovanie pravidiel, spoľahlivosť, dôslednosť, cit pre detail.

Sociálne porozumenie

Jedinci s AS majú značný problém s porozumením úmyslov, myšlienok, pocitov, túžob a zámerov iných. Táto schopnosť, nazývaná „teória mysle“, sa u bežných detí rozvíja okolo piateho roku veku. V tomto období dieťa dokáže na základe mimiky a gestikulácie a ďalších náznakov pomerne presne odhadnúť pocity a postoje ostatných. U jedincov s AS je však táto schopnosť oneskorená alebo narušená, často nedokážu porozumieť jemným neverbálnym signálom, napríklad výrazu tváre alebo tónu hlasu. Je pre nich náročné podľa mimiky, prozódie alebo gestikulácie odhadnúť mentálny a citový stav druhého človeka. Kvôli tomuto nedostatku často nesprávne odhadnú pocity druhého človeka a nezareagujú očakávaným a primeraným spôsobom, čo býva mylne interpretované ako chýbajúca empatia. Problém však obvykle nespočíva v nezáujme o toho druhého, ale v neschopnosti čítať reč tela.

Sociálne správanie

Tony Attwood ukazuje, že už malým deťom s AS často chýba motivácia zapojiť sa do spoločnej hry s rovesníkmi, uspokoja sa so samostatnou aktivitou alebo pozorujú hru ostatných detí. Dieťa s AS sa obvykle cíti bezpečnejšie v spoločnosti jedného kamaráta ako v skupine detí. Niektoré deti s AS sa vyhýbajú rovesníkom a vyhľadávajú spoločnosť výrazne mladších detí, prípadne dospelých, ktorí sú pre nich zaujímavejší a navyše sú tolerantnejší k ich zvláštnostiam. V prípade, že sa chcú hrať s rovesníkmi, nevedia, ako sa do hry zapojiť, robí im problémy porozumieť pravidlám bežných detských hier. Vyhovuje im, ak môžu vytvárať pravidlá a riadiť hru ostatných detí. Jednotlivci s AS majú malý záujem zapojiť sa do súťaživých hier alebo kolektívnych športov, tímový duch im je cudzí.

Tony Attwood upozorňuje na problémy, na ktoré narážajú deti, dospievajúci i dospelí s AS pri vytváraní priateľstiev. Domnievajú sa, že ak si niekoho obľúbia, ten druhý k nim má rovnako intenzívny pozitívny vzťah. Kvôli svojmu nedostatku v „čítaní“ neverbálnych signálov často nepostrehnú náznaky toho druhého, že o vzťah záujem nemá. Ak sa jedincovi s AS predsa len podarí nadviazať priateľský vzťah, je pre neho náročné priateľstvo udržiavať. Potrebuje poradiť, ako často sa má kamarátovi ozvať, o čom sa s ním má rozprávať, aké darčeky mu má kúpiť, ako riešiť konflikty a nedorozumenia.

Typy sociálneho správania

U ľudí s Aspergerovým syndrómom rozlišujeme päť typov sociálneho správania: osamelý, pasívny, aktívny, formálny a zmiešaný.

Pre deti s osamelou formou sociálneho správania je charakteristické odmietanie fyzického kontaktu (maznanie, hladenie) s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, vyhýbanie sa sociálnym situáciám, odmietanie komunikácie. Takéto deti nejavia záujem ani o kontakt s rovesníkmi. Nenadväzujú očný kontakt. Obvykle majú nízku mieru empatie a znížený prah bolesti.

Pasívne deti kontakt s ostatnými akceptujú, ale sami ho iniciujú len zriedkavo. Sociálne aktivity (stretávanie s novými ľuďmi, oslavy) im však väčšinou neprinášajú potešenie. Majú obmedzenú schopnosť prejaviť svoje potreby, robí im problém s ostatnými zdieľať radosť, poskytnúť druhým útechu alebo sa s nimi deliť. Takéto deti majú veľmi nízku mieru spontaneity, bývajú pasívne, hypoaktívne.

Aktívne deti sociálny kontakt rady a často iniciujú, nevedia však posúdiť primeranosť svojho správania, a preto sa často správajú nevhodne: dotýkajú sa cudzích ľudí, vstupujú do osobného priestoru druhých, oslovujú na ulici neznáme osoby a rozprávajú im o svojich špecifických záujmoch a podobne. Toto správanie odoláva pokusom o zmenu, pretože tieto deti majú problém porozumieť pravidlám sociálneho správania i kontextu situácie. Rady dokola rozprávajú o svojich zvláštnych záľubách, bez ohľadu na záujem poslucháča. Majú neobvyklú, bizarnú mimiku a neprimeraný očný kontakt ("zízajú" druhým do očí). U týchto detí sa často vyskytuje ADHD.

Deti s formálnym správaním pripomínajú svojim prejavom skôr dospelých. Majú veľmi dobré vyjadrovacie schopnosti, ich reč však pôsobí strojene. V sociálnom styku sú odťažití, pôsobia chladným dojmom. Obľubujú spoločenské rituály a dbajú na ich dodržiavaní. Lipnú na pravidlách a normách správania, akékoľvek porušenie predpisov ich silne rozruší, reagujú afektom. Majú problém porozumieť irónii, humoru, metaforám. V sociálnom kontakte sú veľmi naivní a úprimní, i keď sa to v danej situácii nehodí. Majú encyklopedické záujmy, o svojom hobby vedia neuveriteľne detailné a podrobné informácie.

U detí so zmiešanými prejavmi kvalita sociálneho kontaktu značne kolíše. Ich prejavy sú rozmanité, závisia na kontexte a osobe, s ktorou nadväzujú kontakt. Vyskytujú sa u nich prvky všetkých štyroch predchádzajúcich typov správania.

Prežívanie emócií

Predstava, že ľudia s AS neprežívajú emócie, je mylná. Mnohí majú hlboké a intenzívne pocity, nedokážu im úplne porozumieť a vyjadrovať ich sociálne prijateľným spôsobom. Tony Attwood uvádza, že emocionálna zrelosť dieťaťa nedosahuje úroveň primeranú jeho veku a kognitívnym schopnostiam. Dieťa postráda schopnosti a slovnú zásobu pre vyjadrenie emócií. Vo vyjadrovaní emócií chýba jemnosť, svoje sklamanie, úzkosť alebo smútok prejavujú príliš intenzívne. Často sa objavujú silné záchvaty hnevu, ktoré vyvolá relatívne triviálna udalosť (napríklad drobná zmena programu). U jedinca s AS dochádza k častým a prudkým zmenám nálad. Rovnako sa stáva, že jedinci s AS svoje emócie vyjadria príliš otvorene v nevhodnej situácii a uvedú kamaráta alebo skupinu rovesníkov do rozpakov.

Reč

Napriek normálnemu kognitívnemu vývoju a dobrej slovnej zásobe majú deti s AS často problém s pragmatickou zložkou reči – je pre nich náročné viesť plynulú konverzáciu. Často vedú dlhé monológy o svojich obľúbených témach bez ohľadu na to, či daná problematika poslucháča zaujíma alebo nie. Mnohé deti notoricky skáču svojmu partnerovi do reči. Dôvodom týchto prerušení je problém odhadnúť, kedy nastane vhodný moment vstúpiť do rozhovoru. Deti s Aspergerovým syndrómom sa potrebujú naučiť počúvať partnera v konverzácii, vyjadrovať a prijímať komplimenty a kritiku. Nácvik by mal viesť k tomu, aby dieťa pochopilo, kedy nastane vhodný moment vstúpiť do konverzácie, ako zmeniť tému alebo udržať plynulosť konverzácie. Jednotlivci s AS majú tendenciu chápať mnohé symbolické alebo obrazné vyjadrenie doslovne, mätie ich irónia, humor, sarkazmus. Ich vlastná reč môže budiť pozornosť. Často je vyjadrovanie detí s AS veľmi pedantské a formálne presné, čím pripomína skôr reč dospelých ako rovesníkov. Mnohí jedinci s Aspergerovým syndrómom vymýšľajú vlastné neologizmy. Ich tón či prozódia môžu byť netypická pre daný jazyk alebo danú oblasť.

Reč tela

U jedincov s Aspergerovým syndrómom sa objavuje netypické využívanie mimiky a gest. Niektorí majú chudobnú mimiku a reč tela, iní gestikulujú veľmi nezvyčajným spôsobom. Jedinci s AS môžu vyjadrovať radosť mávaním rúk alebo doslova „skáču od radosti“. Niektorí ľudia s AS majú veľmi intenzívny očný kontakt, iní sa mu úplne vyhýbajú. Tony Attwood uvádza, že pre jedincov s Aspergerovým syndrómom je náročné sústrediť sa na rozhovor a zároveň sa pozerať partnerovi do očí.

Záľuby

Jedinci s Aspergerovým syndrómom si obvykle vytvoria špeciálnu záľubu, ktorá je netypická a/alebo ktorej venujú príliš mnoho času. Attwood poukazuje na to, že nie všetci jedinci, ktorí spĺňajú ostatné diagnostické kritériá pre Aspergerov syndróm, majú takúto záľubu. Výskumy naznačujú, že existuje 5-15 % jedincov s AS bez špeciálneho záujmu. Attwood rozlišuje dve hlavné kategórie špeciálnych záujmov: zbieranie vecí a získavanie informácií o určitej téme. Tri najobľúbenejšie témy pre deti s AS predstavuje príroda, veda a technika a dopravný systém. Špeciálny záujem sa pre jedincov s AS stáva zdrojom relaxácie, predstavuje zdroj potešenia a spôsob ako sa vyrovnať s úzkosťou. Attwood poukazuje na rozdielne záujmy dievčat o chlapcov. Podľa neho sa u dievčat častejšie vyskytujú zájmy, podobné ako u ich rovesníčok, napríklad zbieranie bábik, literatúra alebo televízne seriály. Dievčatá s AS sa však venujú svojmu koníčku omnoho intenzívnejšie ako ostatné dievčatá v ich veku.

Zmyslová precitlivelosť

U mnohých jedincov sa vyskytuje precitlivelosť na rôzne zvuky, svetlo, pachy, chute či dotyk. Podľa rôznych štúdií sa u 70 až 85 % jedincov vyskytuje mimoriadna precitlivelosť na špecifické zvuky. Niektorým ľuďom prekážajú krátke, prekvapivé zvuky napríklad psí brechot, zvonenie telefónu či kašeľ; iní neznesú vysoké tóny napríklad zvuk mixéru, vysávača alebo splachovanie toalety. Ľuďom s Aspergerovým syndrómom často vadí ruch v obchodných centrách alebo na spoločenských stretnutiach. Uvádza sa, že asi 50 % jedincov s Aspergerovým syndrómom má chuťovú a čuchovú precitlivelosť. Obvyklá je i precitlivelosť na svetlo – jedinci s AS sa cítia oslepení prudkým slnečným svetlom alebo fluorescentným osvetlením, používaným v budovách. Vyskytujú sa i problémy s vestibulárnym systémom – mnohí ľudia s Aspergerovým syndrómom prežívajú výrazný pocit nepohody a závrate, ak náhle zmenia polohu (napríklad sa predklonia). Attwood tiež referuje o tom, že niektorí jedinci s AS odlišne vnímajú teplotu a bolesť.

Motorická neobratnosť

Aspergerov syndróm je často spojený s motorickou neobratnosťou. Mnohé deti majú problém s činnosťami, ktoré vyžadujú manuálnu zručnosť, napríklad so zaväzovaním šnúrok, obliekaním, používaním príboru. Nemotornosť sa môže prejavovať pri jazde na bicykli, skateboarde alebo korčuliach. U mnohých detí sa vyskytujú netypické pohyby pri behu alebo chôdzi. Objavujú sa aj problémy s uchopením pera – písmo takýchto jedincov sa často stáva nečitateľné. Najmenej postihnutá býva schopnosť plávať, hrať golf, skákať na trampolíne a jazdiť na koni – niektoré deti s AS dosiahnú v týchto športoch výnimočnú úroveň.

Poruchy pozornosti

Štúdie naznačujú, že minimálne 75 % detí s Aspergerovým syndrómom trpí poruchou pozornosti (ADD). Pozornosť sa skladá zo štyroch komponentov: schopnosti udržať pozornosť, sústrediť sa na relevantné informácie, presmerovať pozornosť a pamätať si to, na čo človek sústredil svoju pozornosť. Jedinci s AS majú problémy so všetkými štyrmi zložkami pozornosti. U mnohých jedincov s Aspergerovým syndrómom je narušená exekutívna funkcia, čo znamená, že majú problémy organizovať a plánovať aktivity, potlačiť okamžité impulzy, robí im problémy sebareflexia a sebamonitorovanie.

Komorbidita

Výskumy naznačujú, že u 65 % teenagerov s Aspergerovým syndrómom sa vyvinie afektívna porucha (porucha nálady). Najčastejšie sa vyskytuje úzkostná porucha, bežná je tiež depresia a bipolárna afektívna porucha. „Ukazovateľom zmeny nálady a nástupu poruchy môže byť agresia, sebazraňovanie, deštruktívnosť, vyššia miera sociálneho stiahnutia, odmietanie aktivít, ktoré do tej doby dieťa malo rado, znížená ochota komunikovať, vyššia miera autistického správania, problémy so spánkom, zmena v prijímaní potravy (chudnutie, prejedanie), strata predchádzajúcich záujmov alebo naopak zintenzívnenie vymedzených záujmov a nástup rituálov.“

Približne u 25 % osôb je k Aspergerovmu syndrómu pridružená obsedantno-kompulzívna porucha (OCD).

Diagnostika Aspergerovho syndrómu

Diagnostické kritériá (Gillberg a Gillberg)

Narušenie sociálnej interakcie – aspoň dve položky (extrémny egocentrizmus):

• neschopnosť interakcie s rovesníkmi,
• nezáujem o interakciu s rovesníkmi,
• zlý odhad sociálnych situácií,
• sociálne a emocionálne neprimerané správanie.

Obmedzené záujmy – aspoň jedna položka:

• nezáujem o ostatné aktivity,
• opakujúce sa lipnutie,
• prevláda učenie naspamäť nad významom.

Opakujúce sa rituály – aspoň jedna položka:

• obrátené k sebe,
• vyžaduje od ostatných.

Zvláštnosti v reči a jazyku – aspoň tri položky:

• oneskorený vývoj,
• neprirodzene perfektný expresívny jazyk,
• formálne pedantské vyjadrovanie,
• zvláštny tón a hlas,
• problémy s porozumením jazyka, problémy s významom – hyperrealizmus.

Problémy v neverbálnej komunikácii – aspoň jedna položka:

• obmedzené používanie gest,
• neobratná reč tela,
• obmedzená mimika tváre,
• nesprávne mimické vyjadrovanie,
• zvláštny pohľad.

Motorická neobratnosť.

Diagnostické kritériá Aspergerovho syndrómu (Szatmari, Brenner a Nagy)

Osamelosť – aspoň dve položky:

• nemá blízkych priateľov,
• vyhýba sa ostatným,
• nemá záujem vytvárať priateľstvá,
• samotár.

Narušenie sociálnej interakcie – aspoň jedna položka:

• obracia sa na druhých, len keď potrebuje uspokojiť svoje potreby,
• neobratný v sociálnych vzťahoch,
• jednostranne reaguje na rovesníkov (chýba rôznorodosť vzťahov),
• problematické chápanie citov u druhých ľudí,
• ľahostajný k citom druhých ľudí.

Zvláštnosti v reči a jazyku – aspoň dve položky:

• odlišnosti v skloňovaní a časovaní,
• hovorí príliš veľa,
• hovorí príliš málo,
• nesúdržnosť konverzácie,
• idiosynkratické používanie slov,
• opakujúce sa vzorce reči.

Problémy v neverbálnej komunikácii – aspoň jedna položka:

• obmedzené vyjadrovanie mimikou tváre,
• neschopnosť porozumieť emóciám vyjadreným mimikou tváre,
• neodovzdáva informácie zrakovým kontaktom,
• nepozerá sa na ostatných,
• nepoužíva gestá na vyjadrovanie,
• gestá sú prehnané alebo neobratné,
• stavia sa príliš blízko k ostatným.

Diagnostické kritériá Aspergerovho syndrómu DSM IV

• Kvalitatívne narušená sociálna interakcia, pričom sa prejavujú aspoň dva príznaky:
  • výrazne narušené neverbálne správanie v rade aspektov, napríklad pohľad z očí do očí, výraz tváre, telesný postoj, gestá pri konverzácii,
  • neschopnosť nadviazať vzťahy s vrstovníkmi zodpovedajúce vývojovej úrovni,
  • nedostatok spontánneho záujmu o zdieľanú radosť, záujmy či ciele v spoločnosti druhých ľudí (napríklad absencia ukazovania, prinášania či zdôrazňovania predmetu záujmu druhým ľuďom),
  • nedostatok sociálnej a emocionálnej vzájomnosti.
• Obmedzené opakujúce sa či stereotypné vzorce správania, záujmov a činností, pričom sa prejavuje aspoň jeden príznak z nižšie uvedených:
  • pohlcujúce zaujatie pre jednu či viac stereotypných záľub s prísne vymedzenými pravidlami, ktoré sa od ostatných líšia intenzitou alebo predmetom záujmu,
  • nepružné dodržovanie špecifických rituálov či rutinných činností a bezvýhradné lipnutie, aby neboli porušené,
  • stereotypné a pravidelne sa opakujúce pohybové manierizmy (napríklad kmitanie či krúženie rukou alebo prstami; pohyby celým telom),
  • trvalé zaujatie časťami predmetov alebo objektami.
• Poruchy zapríčiňujú klinicky významné narušenie sociálnych, pracovných či ďalších významných aspektov života.
• Nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu rečového vývoja (napríklad jednotlivé slová v dvoch rokoch, slovné spojenia udržujúce komunikáciu v troch rokoch).
• Nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu kognitívneho vývoja, úroveň sebaobsluhy a adaptívneho správania (okrem sociálnej interakcie) zodpovedá veku; zvedavosť ohľadne okolia je tiež v norme.
• Nie sú splnené kritériá pre diagnostiku inej špecifickej pervazívnej vývojovej poruchy ani schizofrénie.

Diagnostické kritériá Aspergerovho syndrómu MKCH-10

A. Z celkového hľadiska nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu hovorenej reči, schopnosti rozumieť reči ani kognitívneho vývoja. Podmienkou diagnózy je, aby do dvoch rokov jedinec používal jednotlivé slová a do troch rokov sa naučil používať komunikatívne frázy. Sebaobsluha, adaptívne správanie a zvedavosť týkajúca sa okolia by počas prvých troch rokov mali zodpovedať štandardnému intelektovému vývoju. Míľniky motorického vývoja sú však oneskorené, bežná je pohybová neobratnosť (nie je však nevyhnutným diagnosticky významným prejavom). Bežne sa vyskytujú špeciálne schopnosti, ktorými jedinec býva pohltený, ale ani ony nie sú jedným zo základných predpokladov pre stanovenie diagnózy.

B. Kvalitatívne odchýlka vo vzájomnej sociálnej interakcii sa musia prejavovať aspoň v dvoch z nižšie uvedených oblastí:

a) neschopnosť udržať primeraný pohľad z očí do očí, používať výraz tváre, telesný postoj a gestá pre účely usmerňovania sociálnej interakcie

b) neschopnosť nadväzovať (spôsobom primeraným mentálnemu veku a napriek mnohým príležitostiam) vzťahy s rovesníkmi založené na zdieľaní záujmov, činností a zážitkov

c) absencia sociálno-emocionálnej vzájomnosti prejavujúca sa narušenou či odlišnou reakciou na citové prejavy druhých ľudí, prípadne nedostatočná prispôsobivosť správania podľa sociálneho kontextu alebo chabé prepojenie sociálnych, emocionálnych a komunikatívnych vzorcov správania

d) absencia spontánneho vyhľadávania prítomnosti rovesníkov, s ktorými by jedinec mohol zdieľať radosť, záujmy či úspechy (napríklad absencia ukazovania, prinášania či zdôrazňovania predmetu záujmu druhým ľuďom)

C. U jedinca sa prejavuje neobyčajne silný a úzko vymedzený záujem, prípadne obmedzené, opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmy a činnosti, a to prinajmenšom v jednej z nasledujúcich oblastí:

a) pohlcujúce zaujatie záľubou so stereotypným a opakujúcim sa vzorcom, ktorá je abnormálna svojim obsahom alebo zameraním: prípadne jeden a viac záujmov vyznačujúcich sa netypickou intenzitou a precízne vymedzenou povahou, ale bez abnormalít v obsahu alebo predmete záujmu

b) nutkavé zaujatie nefunkčnými rutinnými činnosťami alebo rituálmi

c) stereotypné a opakujúce sa pohybové manierizmy obsahujúce buď kmitanie, alebo krúženie rukou, prípadne prstami, alebo pohyby celým telom

d) silné zaujatie časťami predmetov alebo nefunkčnými prvkami hračiek (napríklad farbou, vnemom pri dotyku, hlukom či vibráciami, ktoré produkuje)

D. Poruchu nemožno pripisovať iným formám pervazívnych vývojových porúch, simplexnej schizofrénii, schizotypnej poruche, obsedantno-kompulzívnej poruche, anankastickej poruche osobnosti, reaktívnej a dezinhibovanej poruche príchylnosti v detstve.

Diferenciálna diagnostika

Diferenciálna diagnostika v detstve

Medzi odbornou verejnosťou prebieha diskusia ohľadne rozdielov medzi Aspergerovým syndrómom a schizoidnou poruchou v detstve. Schizoidná porucha sa prejavuje precitlivenosťou, nedostatkom empatie. Niekedy sa vyskytujú aj paranoidné myšlienky a zvláštne záujmy. Kateřina Thorová uvádza, že schizoidná porucha v detstve „nemá jasne vymedzené diferenciálne diagnostické kritériá voči poruchám autistického spektra. Jej opis sa do značnej miery prekrýva so symptomatikou najmä Aspergerovho syndrómu. V podstate sa dá povedať, že ide o miernejšiu variantu Aspergerovho syndrómu (vysoko funkčný Aspergerov syndróm)“. Uvažuje sa tiež o vzťahu medzi Aspergerovým syndrómom a schizotypnou poruchou v detstve. Pre schizotypnú poruchu je typické magické a bizarné myslenie, zvláštne záujmy, excentrické správanie, paranoidné myslenie, sociálna utiahnutosť, obradná reč, somatosenzorické ilúzie a psychotické epizódy s halucináciami a bludmi. Rovnaké symptómy sa môžu objaviť aj u jedincov s AS, hranica medzi týmito dvoma poruchami je nejasná. Niektorí autori sa domnievajú, že ide o jednu poruchu.

Diferenciálna diagnostika v dospelosti

Diagnostické problémy sa vyskytujú aj v dospelosti. Christopher Gillberg a Theo Peeters uvádzajú, že Aspergerov syndróm „je často v dospelom veku diagnostikovaný (neoprávnene) ako schizotypná porucha, schizoidná porucha osobnosti, paranoidná porucha osobnosti, atypická depresia, hraničná porucha a dokonca niekedy ako: schizofrénia“. Pre schizoidnú poruchu je typická plytká emotivita, emočný chlad, sociálna izolovanosť, trvalé preferovanie individuálnych záujmov pred skupinovými aktivitami, absencia záujmu o priateľské či sexuálne vzťahy. Títo jednotlivci veľmi slabo reagujú na podnety, ktoré u iných vyvolávajú úzkosť, smútok alebo hnev. Bývajú premýšľaví, originálni, nepraktickí; nezaujímajú sa o sociálne zvyklosti. Ľudia s AS tiež preferujú individuálne aktivity, nedodržiavajú spoločenské konvencie, majú problémy s vyjadrovaním emócií, a preto pôsobia emočne odťažito a chladne. Jedinci s Aspergerovým syndrómom však na rozdiel od schizoidných pacientov po vzťahoch väčšinou túžia, kvôli svojmu handicapu ich však nedokážu získať. Praško uvádza, že pre hraničnú poruchu je typická emočná nestálosť, problémy s identitou, čiernobiele myslenie a pretrvávajúca úzkosť. Často sa vyskytuje sebapoškodzovanie a samovražedné myšlienky alebo pokusy. Hraniční pacienti sa chronicky boja opustenia a dopúšťajú sa nevedomej manipulácie v snahe vyhnúť sa reálnemu alebo domnelému opusteniu. Pri Aspergerovom syndróme bežne objavujú príznaky typické pre hraničnú poruchu s výnimkou nevedomej manipulácie a strachu z opustenia. K zámene so schizofréniou dochádza podľa Kateřiny Thorovej kvôli sociálnej uzavretosti, nezvyčajnému, zabiehavému či hyperrealistickému mysleniu, zvláštnym záujmom a paranoidným myšlienkam, s ktorými sa pri AS stretávame. Tieto prejavy pripomínajú niektoré symptómy schizofrénie. Pre diagnózu schizofrénie sú však nevyhnutné bludy, halucinácie alebo katatónne prejavy. Kateřina Thorová uvádza, že môže dôjsť i k zámene s úzkostnou alebo anankastickou poruchou osobnosti. Pri úzkostnej poruche dochádza k sebapodhodnocovaniu a vyhýbaniu sa spoločnosti zo strachu pred kritikou a odmietnutím podobne ako pri AS. S anankastickou poruchou spája Aspergerov syndróm prehnaný perfekcionizmus, dôraz na formálne pravidlá a pedantnosť. Poruchy osobnosti však nastupujú až v adolescencii alebo ranej dospelosti. Sociálny deficit je pri poruchách osobnosti miernejší ako pri Aspergerovom syndróme.

Osobnosti s Aspergerovým syndrómom

Nositeľovi Nobelovej ceny za ekonómiu Vernonovi Smithovi bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Odborníci sa domnievajú, že viaceré významné osobnosti histórie trpeli Aspergerovým syndrómom. Ioan James vo svojej knihe Aspergerův syndrom – mimořádní lidé, mimořádné výkony medzi jedincov s Aspergerovým syndrómom radí Isaaca Newtona, Alberta Einsteina, Ludwiga Wittgensteina, Thomasa Jeffersona, Vincenta van Gogha, Andyho Warhola či Jonathana Swifta.

Aspergerov syndróm v kultúre

Obrazy Aspergerovho syndrómu sa stále častejšie objavujú v kultúrnej produkcii. Aspergerovým syndrómom trpí hlavný hrdina románu Podivný případ se psem (v origináli The Curious Incident of the Dog in the Night-Time). Britský spisovateľ Mark Haddon v tejto knihe mimoriadne presvedčivo opisuje problémy, s ktorými sa v každodennom živote stretáva päťnásťročný Christopher. Haddonov hrdina Christopher vykazuje väčšinu znakov Aspergerovho syndrómu: má problémy porozumieť reči tela, robí mu ťažkosti udržiavať konverzáciu, prejavuje silný záujem o obmedzený okruh tém, nevyzná sa vo vlastných emóciách ani v pocitoch ostatných; využíva logiku v situáciach, kde ľudia zväčša využívajú intuíciu; je precitlivelý na zmyslové podnety, nerozumie metaforám a obrazným vyjadreniam. Haddonovi sa podarilo preniknúť do osobitej mysle človeka s Aspergerovým syndrómom a priblížiť spôsob, akým premýšľajú jednotlivci s poruchou autistického spektra.

Animovaný film Mary a Max rozpráva o priateľstve medzi osemročným dievčaťom a štyridsiatnikom s Aspergerovým syndrómom. Snímka Adam sleduje vznik ľúbostného vzťahu medzi mladíkom s Aspergerovým syndrómom a jeho neurotypickou susedkou. Film Mozart and the Whale, nakrútený na motívy romnomenného autobiografického románu Jerryho a Mary Newportovcov, opisuje komplikovaný partnerský vzťah dvoch „aspergerov“.

Osobnosti s Aspergerovým syndrómom sa vyskytujú aj v seriálovej produkcii. Teoretický fyzik Sheldon Cooper z populárneho seriálu Teória veľkého tresku (v origináli The Big Bang Theory) predstavuje jednotlivca s Aspergerovým syndrómom. U antropologičky Temperance Brennanovej zo seriálu Kosti sa objavuje väčšina charakteristík spájaných s Aspergerovým syndrómom.

Externé odkazy

• Informačný portál o Aspergerovom syndróme a vysokofunkčnom autizme
• Články o Aspergerovom syndróme
• Seriál Život s Aspergerovým syndromem
• Stránka Tonyho Attwooda, odborníka na Aspergerov syndróm