Leopold Šťastný: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d preklepy, typografia
Riadok 31: Riadok 31:


== Kariéra ==
== Kariéra ==
Za [[česko-slovenské národné futbalové mužstvo]] debutoval [[13. október|13. októbra]] [[1937]] v zápase proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]], ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nv.fotbal.cz/reprezentace/reprezentace-a/statistiky/viewstat3.asp?name=StastnyLeopold|titul=Reprezentace A muži|vydavateľ=nv.fotbal.cz|dátum vydania=}} {{ces icon}}</ref>
Za [[česko-slovenské národné futbalové mužstvo]] debutoval [[13. október|13. októbra]] [[1937]] v zápase proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]], ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nv.fotbal.cz/reprezentace/reprezentace-a/statistiky/viewstat3.asp?name=StastnyLeopold|titul=Reprezentace A muži|vydavateľ=nv.fotbal.cz|dátum vydania=}} {{ces icon}}</ref> 6. júna 1940 nastúpil v zostave Slovenska v reprezentačnom zápase proti Bulharsku v Sofii.


V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR Jozef Tiso udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo SR podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube V roku 1942, po udelení výnimky sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v Baťovanoch a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/>
V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/>
Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011}}</ref>
Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011}}</ref> V apríli 1953 ho zatkla ŠtB a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla bol prepustený. Po prepustený opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 emigroval, ostal v Rakúsku a do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. od roku 2009 je vo viedenskej štvrti Donaustadt (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg")


Je pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]] v [[Bratislava|Bratislave]].
28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]] v [[Bratislava|Bratislave]].


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 19:02, 8. február 2019

Leopold Šťastný
Osobné údaje
Dátum narodenia 23. máj 1911
Miesto narodenia Rohožník,
Dátum úmrtia    14. máj 1996 (84 rokov)
Miesto úmrtia    Kanada
Pozícia obranca
Mládežnícke kluby
1922 – 1935 ŠK Slovan Bratislava[1][2]
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1935 – 1940 ŠK Slovan Bratislava 97 (?)   
Národné mužstvo
1937
1940
Česko-Slovensko
Slovenský štát
2 (0)
1 (0)
Tréner mužstiev
1949 – 1951
1954 – 1957
1963 – 1965
1966 – 1968
1968 – 1975
1975 – 1977
ŠK Slovan Bratislava
ŠK Slovan Bratislava
ŠK Slovan Bratislava
ŠK Slovan Bratislava
Rakúsko
Wacker Innsbruck

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Leopold Šťastný prezývaný Jim (* 23. máj 1911, Rohožník – † 14. máj 1996, Toronto, Kanada [3]) bol slovenský futbalista a tréner.

Kariéra

Za česko-slovenské národné futbalové mužstvo debutoval 13. októbra 1937 v zápase proti Lotyšsku, ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti Rakúsku. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.[4] 6. júna 1940 nastúpil v zostave Slovenska v reprezentačnom zápase proti Bulharsku v Sofii.

V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR Jozef Tiso udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo SR podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube V roku 1942, po udelení výnimky sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v Baťovanoch a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku 1949 ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.[2] Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre Jána PopluháraBimbo. [5][6] V apríli 1953 ho zatkla ŠtB a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla bol prepustený. Po prepustený opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 emigroval, ostal v Rakúsku a do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. od roku 2009 je vo viedenskej štvrti Donaustadt (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg")

28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Referencie

  1. ŠÁLEK, Zdeněk. Slavné nohy. Praha : Práce, 1980. Kapitola Šťastný Leopold, s. 172.
  2. a b Sieň slávy [online]. skslovan.com. Dostupné online.
  3. Sieň slávy slovenského futbalu [online]. . Dostupné online.
  4. Reprezentace A muži [online]. nv.fotbal.cz. Dostupné online. (po česky)
  5. Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy [online]. pravda.sk, 18. február 2006. Dostupné online.
  6. Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná [online]. pravda.sk, 8. marec 2011. Dostupné online.