Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami
ref. |
d →Charakteristika: wikilinky |
||
| Riadok 97: | Riadok 97: | ||
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú [[Pipitka (vrch)|Pipitka]] ({{m|1225|m}}) a [[Matesova skala]] ({{m|925|m}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.76988&y=48.65326&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú [[Pipitka (vrch)|Pipitka]] ({{m|1225|m}}) a [[Matesova skala]] ({{m|925|m}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.76988&y=48.65326&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné [[dub]]ové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí [[ |
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné [[dub]]ové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí [[Štítnik (rieka)|Štítnického potoka]]. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. |
||
Slovenský kras odvodňujú rieky [[Slaná]], [[Muráň (rieka)|Muráň]] a [[Turňa (rieka)|Turňa]] s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2{{--}}−5 °C a letnými teplotami 16{{--}}18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60{{--}}80, počet [[letný deň|letných dní]] medzi 30{{--}}50. |
Slovenský kras odvodňujú rieky [[Slaná]], [[Muráň (rieka)|Muráň]] a [[Turňa (rieka)|Turňa]] s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2{{--}}−5 °C a letnými teplotami 16{{--}}18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60{{--}}80, počet [[letný deň|letných dní]] medzi 30{{--}}50. |
||
Verzia z 20:31, 19. február 2019
| Slovenský kras | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica, Rožňava, Košice-okolie |
| Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
| Susedné jednotky (v SR) |
Bodvianska pahorkatina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Košická kotlina Rožňavská kotlina Volovské vrchy |
| Podradené jednotky |
Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Horný vrch Zádielska planina Jasovská planina Dolný vrch Turnianska kotlina |
| Súradnice | 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V |
| Najvyšší bod | Matesova skala |
| - výška | 925 m n. m. |
 Poloha Slovenského krasu na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Vymedzenie
Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom leží Košická kotlina, severne Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Revúcka vrchovina. Západným smerom nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.[1]
Charakteristika
Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).[2]
V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.
Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.
Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Podcelky
Slovenský kras sa delí na 9 podcelkov, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:[1]
- Jelšavský kras
- Koniarska planina
- Plešivská planina
- Silická planina
- Silické úboče
- Turnianska kotlina
- Horný vrch
- Borčianska brázda
- Dolný vrch
- Zádielska planina
- Jasovská planina
Ochrana prírody
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[3]
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kras
