Košice

O iných významoch výrazu Košice pozri Košice (rozlišovacia stránka).

Košice
Mesto
Dóm sv. Alžbety
Vlajka
Prezývka: Mesto tolerancie
Štát	Slovensko
Región	Košický
Historický región	Abov (Košice a okolie)
Rieka	Hornád
Nadmorská výška	208 m n. m.
Súradnice	48°43′12″S 21°15′29″V
Najvyšší bod	Vysoký vrch
- výška	851 m n. m.
- súradnice	48°49′28.38″S 21°09′21.96″V
Najnižší bod	Krásna nad Hornádom
- výška	184 m n. m.
- súradnice	48°40′08.58″S 21°20′23.52″V
Rozloha	242,768069 km² (24 277 ha)
- aglomerácia	1 776,66 km² (177 666 ha)
- kraj	6 751,9 km² (675 190 ha)
Obyvateľstvo	225 044 (31. 12. 2023)
- aglomerácia	355 047
- kraj	792 991
Hustota	926,99 obyv./km²
- aglomerácia	200 obyv./km²
- kraj	117 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1230
Primátor	Jaroslav Polaček (nezávislý)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	040 00
Tel. predvoľba	+421-55
Kód	599981
EČV	KE
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Mapa mesta
Wikimedia Commons: Košice
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kosice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Košičan

Letecká panoráma Košíc

Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s vyše 240 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom na Slovensku. Mesto je súčasťou Košickej aglomerácie s 355 000 obyvateľmi a Košicko-prešovskej aglomerácie, ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie urbanizované oblasti na Slovensku.

V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry. Od roku 2016 nesú titul Európske mesto športu, od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival Art Film Fest. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest UNESCO v roku 2017, kedy im bol priznaný štatút UNESCO Creative City of Media Arts.

Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom regionálnej samosprávy – Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy, Košickej gréckokatolíckej eparchie, Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie a Ústavného súdu SR. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch univerzít a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov Slovenskej akadémie vied.

Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica v Košiciach. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí rómska menšina (8 % podľa kvalifikovaného odhadu) a maďarská menšina s podielom 2,65 %.

Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojársky priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií, ktorá je združená v klastri Košice IT Valley.

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku (85,4 ha). Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku - gotická katedrála Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica, lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym korzom mesta.

Geografia

Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 400 km.

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy – Košickej kotliny a karpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Z východu ho obklopuje hradba Slanských vrchov sopečného pôvodu.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová – 466,1 m n. m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.

Geológia

Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlom, kolmo obmedzujúci gemerikum, veporikum a vnútrokarpatský paleogén od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v miocéne k silnej sopečnej aktivite v Slanských vrchoch. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých íloch kochanovského súvrstvia sarmatského veku (miocén) a mladších riečnych pieskoch, štrkoch a hlinách kvartéru. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti Ťahanoviec to sú granodiority až tonality komplexu Bujanovej a nadložné premenené pieskovce a zlepence a tiež mezozoické vápence patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne fylity čermeľskej skupiny, zlepence a brekcie krompašskej skupiny a amfibolity a metabazity rakoveckej skupiny. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997 ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti Jahodnej sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby uránovej rudy s významnou prímesou molybdénu .

Podnebie a počasie

Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 °C v januári a 19 °C v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4 – 8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600 – 650 mm.

Košice-letisko	2001		2002		2003
Mesiac	Priemerná teplota	Úhrn zrážok	Priemerná teplota	Úhrn zrážok	Priemerná teplota	Úhrn zrážok
Január	–0,2 °C	54,9 mm	–2,2 °C	5,2 mm	–3,8 °C	5,1 mm
Február	1,1 °C	7,4 mm	2,8 °C	11,1 mm	–3,2 °C	13,4 mm
Marec	5,5 °C	89,7 mm	5,8 °C	11,4 mm	3,3 °C	6,2 mm
Apríl	10,0 °C	46,6 mm	10,5 °C	25,0 mm	9,4 °C	39,5 mm
Máj	16,4 °C	31,9 mm	17,9 °C	39,3 mm	18,3 °C	37,8 mm
Jún	17,1 °C	61,7 mm	19,4 °C	88,6 mm	20,6 °C	43,4 mm
Júl	20,5 °C	115,8 mm	22,2 °C	115,4 mm	21,3 °C	60,9 mm
August	20,8 °C	25,4 mm	20,4 °C	112,6 mm	21,6 °C	81,3 mm
September	13,3 °C	58,4 mm	14,2 °C	53,9 mm	14,7 °C	66,4 mm
Október	11,6 °C	18,1 mm	7,8 °C	92,7 mm	6,8 °C	81,6 mm
November	2,0 °C	46,2 mm	5,3 °C	23,1 mm	5,8 °C	21,3 mm
December	–4,9 °C	10,3 mm	–3,3 °C	31,8 mm	–0,8 °C	21,1 mm

• Absolútne maximum: 38,5 °C (20. júl 2007)
• Absolútne minimum: –30,5 °C (16. február 1940)

Priemerné počasie pre Košice
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)	-1 (30)	4 (39)	5 (41)	16 (61)	21 (70)	25 (77)	27 (81)	28 (82)	20 (68)	17 (63)	9 (48)	2 (36)	14 (57)
Priemerná denná teplota °C (°F)	-3 (27)	1 (34)	2 (36)	11 (52)	16 (61)	20 (68)	20 (68)	21 (70)	14 (57)	12 (54)	6 (43)	-1 (30)	10 (50)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)	-5 (23)	-2 (28)	-2 (28)	5 (41)	10 (50)	15 (59)	14 (57)	15 (59)	9 (48)	7 (45)	2 (36)	-3 (27)	5 (41)
Zrážky cm (palce)	2 (0.8)	3 (1.2)	3 (1.2)	3 (1.2)	6 (2.4)	8 (3.1)	8 (3.1)	7 (2.8)	5 (2)	3 (1.2)	4 (1.6)	3 (1.2)	61 (24)
Zdroj: Weather Underground (2013) 7. marec 2015

Vodné toky

Mesto patrí do povodia riek Hornád – Slaná – Tisa. Rieka Hornád preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi Hornádu sú východo-západným smerom Myslavský potok a severozápadným smerom potok Čermeľ. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Olšava. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde Ružín I a Ružín II.

• Pozri aj: Zoznam vodných tokov v Košiciach.

Vodné plochy a jazerá

Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach Hornád a Ida, viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená.

• vodná plocha Jazero
• Seligovo jazero
• Čanianske jazerá – štrkoviská
• vodná nádrž Bukovec – zásobáreň pitnej vody
• vodná nádrž Poľov – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne U. S. Steel Košice
• vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne U. S. Steel Košice

Pozri aj: Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí

Politika

Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta

Zloženie mestského zastupiteľstva Košíc v rokoch 2014-2018. Nezávislí kandidáti - 18 kresiel, SMER-SD - 14 kresiel, koalícia DS, KDH, KDS, NOVA, OKS, SaS, SDKÚ-DS, SMK-MKP - 4 kreslá, SIEŤ - 4 kreslá, PaS - 1 kreslo.

Plastika mestského erbu

Budova Divízie je sídlom Košického samosprávneho kraja

Mestská samospráva

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta. Novelizácia zákona z roku 2006 222/2006 Zb. rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.

Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých mestských častí na obdobie štyroch rokov.

Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe systémom relatívnej väčšiny. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.

Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.

Magistrát je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.

Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.

	Okresy a mestské časti
	Košice I	Košice II	Košice III	Košice IV
	Džungľa	Lorinčík	Dargovských hrdinov	Barca
	Kavečany	Luník IX	Košická Nová Ves	Juh
	Sever	Myslava		Krásna
	Sídlisko Ťahanovce	Pereš		Nad jazerom
	Staré mesto	Poľov		Šebastovce
	Ťahanovce	Sídlisko KVP		Vyšné Opátske
		Šaca
		Západ

Symboly

Erb Košíc je najstaršie doloženým mestským erbom v Európe . Strieborná veľká pečať mesta z roku 1504 je jednou z najkrajších uhorských renesančných pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda primátora.

Regionálna samospráva a štátna správa

Decentralizáciou verejnej správy od roku 2002 prešla väčšina kompetencií krajov a okresov na samosprávny kraj. Košice sú sídlom Košického samosprávneho kraja. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované Obvodným úradom Košice s pôsobnosťou pre celý Košický kraj.

Dejiny

Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)

Erb mesta Košice

Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade – Villa Cassa – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, keď kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch 1270 – 1290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.

V roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Rozhanovciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe . Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán. Za vlády Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej gotickej výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je Dóm svätej Alžbety. Za humanistického panovania Mateja Korvína dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám Európy.

Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných stavovských povstaniach uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov 1703 – 1711 viedol knieža František II. Rákoci, pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou hornouhorskou protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou Košickou univerzitou, založenou v roku 1657. V 19. storočí sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými secesnými budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou (1891), neskôr elektrickou mestskou železnicou (1913). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V rokoch 1938 – 1945 patrili horthyovskému Maďarsku.

V roku 1945 tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený Košický vládny program. V roku 1960 sa stali krajským mestom východného Slovenska. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný hutnícky kombinát, čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných panelových sídlisk. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v Česko-Slovensku. Historické centrum zostalo chránené štatútom mestskej pamiatkovej rezervácie, najväčšej na Slovensku (ustanovená v 1983 s rozlohou 85,375 ha). Od roku 1990 sú spravované magistrátom s 22 samosprávnymi mestskými časťami a od roku 1993 sú sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Názov

Kaplnka sv.Michala

Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena Koša. Pôvodný význam názvu bol osada ľudu Košovcov. Názov Koša prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v 40. rokoch 11. storočia aj Maďari v paralele Kassa, Kossa, Cossa. Slovenská patronymická prípona -ice je neskorším dodatkom. Napokon latinčina a nemčina prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie Cassovia a Kaschau. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.

Rok	Názov	Rok	Názov
1230	Villa Cassa	1420	Caschowia
1249	Kassa	1441	Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice
1261	Cassa, Cassa Superior	1773	Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze
1288	Kossa	1786	Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice
1297	Civitas Cassa	1808	Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice
1307	Casscha	1863 – 1913	Kassa
1371	Cassouia	1920 – 1938	Košice
1382	Cosszicze	1938 – 1945	Kassa
1388	Cassovia	1945–	Košice
1394	Cassow

Latinský názov znie Cassovia, ďalšie názvy mesta: franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה‎, róm. Kasha, ukr. Кошицi

Obyvateľstvo

Charakteristika

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 žilo v Košiciach 240 688 obyvateľov. Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: Slováci 73,8 %, Maďari 2,65 %, Rómovia 2 %, Rusíni 0,68 %, Česi 0,65 %, Ukrajinci 0,3 %, Nemci 0,13 %. Až 19 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť. K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 45 % veriacich, ku gréckokatolíckej cirkvi 6,12 %, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 2,33 %, ku kalvinizmu 2 %, k pravoslávnej cirkvi 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.

V roku 2008 mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom 2007. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti Luník IX (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok 2008 sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.

V roku 2011 bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese Košice IV. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres Košice III (14,46), najnižšiu okres Košice I (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov.. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: Západ (40 599), Dargovských hrdinov (27 477), Nad jazerom (25 702), Sídlisko KVP (25 335), Juh (23 477), Sídlisko Ťahanovce (23 250), Staré Mesto (20 592), Sever (20 368) a najmenšími mestské časti Lorinčík (441), Šebastovce (663) a Džungľa (671).

Vývoj počtu obyvateľstva

Národnosti

Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko občanov sa prihlásilo k slovenskej a koľko k maďarskej národnosti. S populáciou 28 884 v roku 1891, iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala maďarčinu ako svoj materský jazyk, 33,6 % slovenčinu a 13,5 % nemčinu. V roku 1910 z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % Slovákmi, 7,2 % Nemcami a 1,8 % Poliakmi. Po roku 1918 v prvej Česko-slovenskej republike sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo Čechov, ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred druhou svetovou vojnou mali Košice aj čulú židovskú komunitu. V rokoch 1944 – 1945 okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou Šípových krížov do Osvienčimu. Po roku 1989 došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia židovská komunita je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku. Od roku 2012 sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry Mazal tov!.

Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako mesto tolerancie. Klub národnostných menšín bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa Sándora Máraiho. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny. Od roku 2000 sa každý september usporadúva FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských cirkví a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa. Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený maďarský konzulát. Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské divadlo Thália.

Mesto je medzinárodne známe aj ako stredisko rómskej menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti Luník IX. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity tu má zriadenú regionálnu kanceláriu. Rómske divadlo Romathan je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli Rómske mediálne centrum, kultúrno-osvetová Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií.

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

národnosť (jazyk*)	2001	1991	1930	1910*	1880*
slovenská	210340	212659	42245	6547	10857
maďarská	8940	10760	11504	33350	10215
rómska	5055	4282
rusínska, ukrajinská	2356	1713	801	210	16
česká, moravská	2946	3887		227
nemecká	398	322	3354	3189	4257
iné	6058	1537	12213	688	1575

Partnerské mestá

Strom partnerských miest pred OD Dargov

Budapešť, Maďarsko (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná 9. mája 1997)	Bursa, Turecko (dohoda o partnerstve, podpísaná 29. marca 2000)	Cottbus, Nemecko (dohoda o partnerstve, podpísaná 6. júla 1992)	Miskolc, Maďarsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 7. mája 1997 v Košiciach a 11. mája 1997 v Miškolci)	Mobile, AL, USA (dohoda o partnerstve podpísaná 12. apríla 1991 v Mobile a 20. marca 1992 v Košiciach)
Niš, Srbsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 22. marca 2001)	Ostrava, Česko (dohoda o spolupráci, podpísaná 24. mája 2001)	Petrohrad, Rusko (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný 28. októbra 1995)	Burgas, Bulharsko (dohoda o spolupráci, podpísaná 29. novembra 2000)	Raahe, Fínsko (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná 28. júna 1987)
Rzeszów, Poľsko (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané 23. novembra 1991)	Užhorod, Ukrajina (dohoda o spolupráci, podpísaná 16. januára 1993)	Verona, Taliansko (prehlásenie o spolupráci, podpísané 20. augusta 1992)	Moskva, Rusko (dohoda o spolupráci, podpísaná 29. novembra 2000)	Wuppertal, Nemecko (dohoda o spolupráci, podpísaná 22. mája 1980)

• Vysoké Tatry, Slovensko (memorandum o spolupráci podpísané 30. 6. 2006)
• Krosno, Poľsko (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná 6. 5. 2009)
• Katowice, Poľsko (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná 18. 9. 2009)
• Buenos Aires, Argentína
• Lyon, Francúzsko

Kultúra

Európske hlavné mesto kultúry 2013

Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013

Prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje Európska komisia a Európsky parlament od roku 1985 s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku 2008 zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami Nitrou, Martinom a Prešovom a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok 2013 vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.

Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013:

• Kasárne Kulturpark – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc
• SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá
• Kunsthalle/Hala umenia – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom
• Mestský park, parky Komenského a Moyzesova – revitalizácia verejného priestoru
• Košický hrad, Amfiteáter, kaštieľ v Krásnej, Dóm svätej Alžbety, Ulička remesiel – rekonštrukcia

• 
  Kasárne Kulturpark
• 
  Kunsthalle
• 
  SPOT Važecká

Kunsthalle

Stará krytá plaváreň v Mestskom parku na Rumanovej ulici, postavená v rokoch 1957 – 1961, bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v 80. rokoch 20. storočia. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch 2012 – 2013 ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. Kunsthalle takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.

• Pozri aj hlavný článok: Kunsthalle Košice

Kasárne Kulturpark

V súvislosti so získaním titulu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 pre Košice bol areál bývalých kasární a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného umenia a modernej nezávislej kultúry. Kulturpark prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich umelcov a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a podnikateľského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva festival moderného umenia, rôzne koncerty, výstavy, vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa aj tvorivé dielne pre deti.

Tabačka Kulturfabrik

Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je Tabačka Kulturfabrik na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov 1851 – 1854 bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou Tabačky je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.

Interiér Štátneho divadla

Divadlá

Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. Štátne divadlo je klasickým divadlom s činoherným, operným a baletným súborom. Predstavenia sa konajú v historickej budove na Hlavnej ulici a v Malej scéne, ktorá uvádza komorné činohry a komédie.

Bábkové divadlo Košice vzniklo v roku 1956 a v roku 1997 popri ňom vznikla činoherná scéna Jorik. Divadlo Thália, uvádzajúce svoje predstavenia v maďarčine, bolo otvorené v roku 1969 a v roku 1995 si otvorilo Divadelný súbor Máraiho. Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je Divadlo Romathan, založené v roku 1992 ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v rómčine i slovenčine.

Po roku 1989 vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie Staromestské divadlo založila v roku 1997 legendárna košická herecká dvojica Ľubica Blaškovičová a Peter Rašev. Ďalšími sú Divadlo Maškrta, Divadlo na Peróne, Divadlo v kufri a Divadlo Cassia Dance. Mnohé z nich sú zapojené do projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.

Kiná

Prvé kino v Košiciach Uránia otvorili v roku 1909 (zaniklo v roku 1940). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (Úsmev, Slovan) a za socialistického režimu (Partizán, Tatra). V roku 1973 vybudovali na sídlisku Terasa veľkokapacitné panoramatické kino Družba s kapacitou cez 500 divákov. Pred nástupom multikín v roku 2008 existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra Atrium Optima, štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre Galéria. V tradičnom "kamennom" kine Úsmev pôsobí od roku 2015 alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie Cinefil.

Štátne divadlo Košice

Hudba

Štátna filharmónia Košice bola založená v roku 1969 ako druhý profesionálny symfonický orchester na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: Košickej hudobnej jari, Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola a Festivalu súčasného umenia. Sídlom filharmónie je Dom umenia. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a Konzervatórium Košice.

Folklór

Najstarším folklórnym súborom z Košíc je folklórny súbor Čarnica, založený v roku 1957. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač Ján Pisančin alias Ander z Košíc. Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor Železiar. Ďalšími sú folklórne súbory Borievka, Hornád, Jahodná a rad detských súborov.

Košické folklórne súbory prezentujú spev a tanec regiónu Abova, Šariša, Spiša a iných východoslovenských oblastí. Pre priaznivcov folklóru je organizovaný Cassovia folkfest každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov. Regionálny charakter majú Abovské folklórne slávnosti konané v neďalekých Rozhanovciach.

Múzeá

Východoslovenské múzeum

Socha Františka II. Rákociho pred Rodoštom, replikou jeho tureckého exilového domu

Slovenské technické múzeum

Nádvorie Východoslovenskej galérie slúži rôznym umeleckým podujatiam

Verejná knižnica Jána Bocatia

Miklušova väznica so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste

V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku 1872 založený Hornouhorský muzeálny spolok, predchodca dnešného Východoslovenského múzea. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu Východného Slovenska vo svojich desiatich stálych expozíciách. V hlavnej budove na Námestí Maratónu mieru sa nachádzajú expozície historická, numizmatická, zlatnícka a expozícia Košického zlatého pokladu. V náprotivnej budove Divízie sú inštalované expozície prírodovedná a umeleckopriemyselná. V areáli Katovej bašty, východného pozostatku košického mestského opevnenia vznikol nový muzeálny areál. Expozícia dejín mesta s katovým bytom a dobovou mučiarňou v Miklušovej väznici je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza expozícia umeleckého kovolejárstva a k nej upínajúca sa replika tureckého domu Rodošto je hlavným exponátom expozície Františka II. Rákociho.

Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku 1943. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní Slovenského technického múzea, jediného svojho druhu na Slovensku. Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj planetárium. V areáli letiska Košice-Barca sa nachádza Múzeum letectva.

Múzeum Vojtecha Löfflera je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku 1993 ako dar mestu od významného košického sochára Vojtecha Löfflera a jeho manželky Kláry. Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.

Múzeum voskových figurín v Urbanovej veži je typom komerčného turistického múzea. Dejiny mesta približujú figuríny historických postáv i súčasných osobností, ktoré sú s Košicami nerozlučne spojené. Medzi nimi nájdeme významných uhorských kráľov, sedmohradské kniežatá, košických umelcov, ale i športovcov.

V Klube národnostných menšín je zriadená pamätná izba Sándora Máraiho. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.

Archeologické múzeum dokumentuje vývoj mestského opevnenia. Vzniklo po rekonštrukcii Hlavnej ulice v roku 1998, kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej Dolnej brány.

Galérie

Východoslovenská galéria vznikla v roku 1951 a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na Hlavnej ulici, ktorou je Župný dom sídlia expozície Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku, Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku a Slovenská grafika 20. storočia. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na Alžbetinej ulici hostí expozíciu Július Jakoby – výber z tvorby a Košice vo výtvarnom umení.

Popartová Mihal Gallery v ulici Pri prachárni, ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s východoslovenskými koreňmi Andyho Warhola. Medzi nimi aj známe dielo Marylin Monroe, ale aj Wayne Gretzky, Hans Christian Andersen, Martha Graham a Teddy Roosevelt. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio Kosáky a kladivá a dielo Zvestovanie na motívy Leonarda da Vinci.

Galéria KOPA DeSIGN na Kováčskej ulici sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov.

Knižnice

Štátna vedecká knižnica Košice naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu Košickej univerzity, založenej v roku 1657. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od inkunábul (tlačí do roku 1500) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti teológie, práva, medicíny, histórie a prírodných vied. Súčasná organizácia, založená v roku 1946, má právo povinného výtlačku. Popri knižnici funguje Nemecká študovňa Goetheho inštitútu, Informačné stredisko Rady Európy, Britské centrum a americké informačné a poradenské centrum InfoUSA.

Verejná knižnica Jána Bocatia je mestskou knižnicou s ôsmimi pobočkami v najväčších mestských častiach. Vznikla v roku 1921 a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.

Knižnica pre mládež mesta Košice je špecializovaná knižnica pre prácu s deťmi a mládežou. V prevádzke je od roku 1955 s piatimi pobočkami v najdôležitejších mestských častiach.

Médiá

Od roku 1962 vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes STV), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia TV Naša začala vysielanie v roku 1996 a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák siaha po rok 1995.

Rozhlasové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku 1927. Okrem Slovenského rozhlasu sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé Východné Slovensko. Z nich najvýznamnejšie je Rádio Košice - najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.

Regionálnym denníkom pre mesto Košice je Korzár. Večerné noviny Košický večer boli založené v roku 1968 a denne vychádzali do roku 2004. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku 2014 vychádzal v rámci skupiny Korzár raz týždenne, v piatok. V septemberi 2014 začal vychádzať nový mestský večerník s názvom košice:dnes. Listy košické sú kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzajú raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie.

Z online médií bol v roku 2015 spustený portál Košicak, ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapuje aktuality v regióne a prináša aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný je denne. Projekt spadá pod obsahovú sieť INAQ médiá.

Najväčší a najpopulárnejší regionálny mediálny dom na Slovensku nesie názov Košice:Dnes. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál košiceonline.sk, ktorý vznikol v roku 2017.

Dom u Zlatého žobráka

Pravidelné podujatia

• Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou
• Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu
• Veľká cena Košíc – máj – medzinárodný bridžový festival
• Dni francúzskej kultúry – marec/apríl
• Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia
• Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy
• Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art
• Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí
• Art Film Fest Košice - jún - medzinárodný filmový festival (ex Trenčianske Teplice 1993 - 2015)
• Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby
• Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou
• Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov
• Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom
• Zlatý žobrák – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií
• Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny
• Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí
• Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012
• Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne
• Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku
• Feman - európsky festival kultúry národov a národností – september
• Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia
• Festival divadiel strednej Európy – september
• Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel
• Biela noc/Nuit Blanche – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010
• Medzinárodný maratón mieru – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete
• Dni českej kultúry – október
• Dni španielskej kultúry – október
• Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október
• Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku
• Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále)
• Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby
• Festival Matrioshka - multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948-1989
• Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca
• Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta svätej Alžbety, ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova
• ICSM New Music Days – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM)
• Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje
• Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby.
• Illegal Night Košice - Obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku.

Stavby

Hrnčiarska ulica – ulička remesiel. V pozadí Kalvínsky kostol.

Imitácia Čermeľského potoka v dolnom úseku Hlavnej ulice, pod ktorou sa nachádza Archeologické múzeum.

Mlynská ulica je pešou zónou vedúcou ku železničnej stanici

Pamiatky

Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Bola vyhlásená v roku 1983. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.

Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – Hlavná ulica s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal Čermeľský potok. Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku 1996. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta. Dóm svätej Alžbety je najväčšou gotickou katedrálou a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku 1508. Po jeho južnej strane stojí gotická Kaplnka svätého Michala, pôvodne slúžiaca ako pohrebný kostol pre okolitý cintorín na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná Urbanova veža. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská radnica, od 18. storočia ju však nahradila klasicistická reduta s divadlom. Dnešná monumentálna eklektická budova Štátneho divadla bola postavená v roku 1899. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi Dežőfiovcov, Čákiovcov, Andrášiovcov, Barkóciovcov, Meškovcov a Forgáčovcov. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový Premonštrátny kostol (taktiež Jezuitský alebo Univerzitný kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný Františkánsky kostol. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a kňazského seminára. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy Paláca Spišskej komory, starého a nového Župného domu, mestskej radnice a Paláca Hornouhorského hlavného kapitanátu. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je Trojičný stĺp so súsoším svätej Trojice – Immaculata. Na severe Hlavná ulica ústi do Námestia Maratónu mieru. V jeho strede je Pamätník maratónu mieru. Na námestí stoja reprezentatívne budovy Východoslovenského múzea a Úradu Košického samosprávneho kraja. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány mestského opevnenia. Od roku 1998 je tu otvorené Archeologické múzeum.

Vo východnej časti historického jadra na Kalvínovom námestí vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov Miklušova väznica. Medzi ňou a pozostatkom košického mestského opevnenia Katovou baštou sa nachádza Kalvínsky kostol. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu Františka II. Rákociho Rodošto. Malebná Hrnčiarska ulica je reštaurovaná do podoby uličky remesiel. Na Mlynskej ulici, spájajúcej Hlavnú ulicu so železničnou stanicou, sa nachádza klasicistický evanjelický kostol. Pri ústí ulice do Mestského parku si nechal vybudovať mestský architekt Jakab, palác v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – Dominikánsky kostol s kláštorom, ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.

Na severovýchodnom svahu Červeného brehu sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie. Na vrchu Hradová stál v stredoveku Košický hrad. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku 1996.

• Pozri aj: Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach.
• Pozri aj: Zoznam kostolov v Košiciach.

Moderné stavby

Architektúru 60.rokov 20. storočia v Košiciach zastupuje Hotel Yasmin (1960 – 1962 pôvodne Hutník, zrekonštruovaný v rokoch 2007 – 2008) a obchodný dom Tesco (1965 – 1968 pôvodne Prior). V roku 1971 dostavaný hotel Slovan bol rekonštruovaný v rokoch 2007 – 2009 na Doubletree by Hilton. Najvyššou budovou v meste ostal monoblok Novej nemocnice s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku 1981. Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako Biely dom, bol dokončený v roku 1985 pre vtedajšie komunistické stranícke orgány. Dnes je sídlom Magistrátu mesta Košice.

Ojedinelou stavebnou aktivitou 90.rokov v meste bola budova expozitúry Národnej banky Slovenska (1994 – 1996) a Biznis Centra I. (1994 – 1996, bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V roku 2006 siluetu mesta výrazne oživila Steel Aréna. Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, bytmi a službami sa stal Cassovar z rokov 2007 – 2010. V roku 2011 centrum mesta oživilo aj nákupno-zábavné centrum Aupark, spolu s Aupark Tower ako biznis centrum.

• Pozri aj: Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach.

Galéria architektúry

• 
  Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku - Dómu sv.Alžbety
• 
  Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná Urbanova veža
• 
  Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka Premonštrátskeho kostola
• 
  Barokový Arcibiskupský palác
• 
  Klasicistický Čákiho-Dezőfiho palác
• 
  Empírový Pongrácovsko-forgáčovský palác
• 
  Neogoticky reštaurovaný Levočský dom
• 
  Historizujúci Jakabov palác
• 
  Neorenesančný Andrášiho palác
• 
  Secesná kaviareň Slávia
• 
  Nová ortodoxná synagóga
• 
  Funkcionalistický Osemposchoďák
• 
  Business Centrum I.
• 
  Cassovar

Turizmus

Košická botanická záhrada

Košická zoologická záhrada

Piesková pláž na košickom Jazere

Hlavná ulica

V roku 2010 bolo v Košiciach ubytovaných 135 000 turistov, z toho 82 690 domácich a 52 498 zahraničných. Zo zahraničných návštevníkov najväčší podiel pripadal na Čechov (25,4 %), Nemcov (11,5 %), Poliakov (8,5 %), Maďarov (7,2 %), Rakúšanov (5,9 %) a Britov (4,4 %). K uvedenému roku bolo v meste 63 ubytovacích zariadení, z toho 36 hotelov alebo penziónov. Celkový počet lôžok vo všetkých ubytovacích zariadeniach bol 4 158. Na jedného návštevníka ubytovaného v meste pripadajú dve noci, preto Košice zostávajú zatiaľ tranzitnou destináciou. Prevažujúci počet návštevníkov pritom pricestovalo do mesta pracovne. Za účelom zvýšenia atraktivity Košíc ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("city breaks") založilo mesto v roku 2010 turistický klaster, ktorý združuje okolo 30 podnikateľských subjektov a inštitúcií. Úlohou klastra je koordinácia riadenia cestovného ruchu na lokálnej úrovni s cieľom dostať mesto Košice na mapu európskych destinácií.

V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je Návštevnícke centrum Košice, druhým je Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE. Návštevnícke centrum Košice sídli v budove Starej radnice na Hlavnej ulici 59 a Regionálny informačný bod nájdete na Hlavnej ulici 48. Informačné centrum MiC KOŠICE organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom Potulky mestom Košice, ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta.

Atrakcie

Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, Na Námestí slobody, sa nachádza Spievajúca fontána. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána. Malebná Hrnčiarska ulička je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi. V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti Kavečany sa nachádza Košická zoologická záhrada a letná bobová dráha.

V mestskej časti Nad jazerom, na ploche tunajšieho Jazera, je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž Magio s barom na samostatnom ostrove. Na tejto spoplatnenej pláži sa nachádzajú plážové volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna. Oddychový areál s pieskovou úpravou Beach Club pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská.

V rekreačnom údolí Čermeľského potoka vedie úzkorozchodná Čermeľská železnica s historickými parnými lokomotívami. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna Alpinka s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom paintballu. Botanická záhrada UPJŠ Košice s vysokými skleníkmi a obrovskou kaktusovou zbierkou sa rozprestiera na ploche 33 ha.

Sedem divov Košíc

V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov 2008 – 2009 anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené 22. februára 2009 v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal Dóm svätej Alžbety. Za ním sa umiestnili Štátne divadlo Košice, Medzinárodný maratón mieru, Spievajúca fontána, Kaplnka svätého Michala, Hlavná ulica a Jakabov palác.

Parky

Altánok v mestskom parku

Jazierko v barčianskom parku

Najväčším mestským parkom v Košiciach je Mestský park založený v 60. rokoch 19. storočia medzi železničnou stanicou a centrom mesta. V 70. rokoch 20. storočia bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch 2012 – 2013. Stará krytá plaváreň z rokov 1957 – 1961 na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú Kunsthalle na Slovensku. Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku 1909 zrekonštruovali na bálový palác.

Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti Barca, ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku 1998 v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou flórou.

Typom pozdĺžneho alejového parku je park na Moyzesovej ulici. Parky Komenského Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách triedy Komenského.

Botanická záhrada UPJŠ Košice, založená v roku 1950, ponúka prehliadku tropickej a subtropickej flóry, dekoratívnej flóry a arboréta. V mestskej časti Dargovských hrdinov sa rozprestiera rozsiahly lesopark. Medzi mestskými časťami Západ a Sídliskom KVP sa nachádza borovicový háj.

• Pozri aj: Zoznam parkov v Košiciach

Zábava

Spievajúca fontána

Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre Atrium Optima na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre Galéria. Otvorenie Steel Arény v roku 2006 prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach.

Košické centrum so spievajúcou fontánou a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na Hlavnej ulici. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí Dominikánskeho námestia a Miklušovej väznice. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na Kováčskej ulici, Dominikánskom námestí a v Kulturparku.

Kulinárske špeciality

Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít slovenskej a maďarskej gastronómie. Vyslovene košickými špecialitami je treska v majonéze a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca Aida, ktorý má po meste už štyri cukrárne. Košické zlato je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku 2010. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.

Verejné ustanovizne

Priečelie budovy Ústavného súdu SR

Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice

Košice, druhé najväčšie mesto v republike, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj celorepublikovej kancelárie Národného inšpektorátu práce. Detašované pracoviská tu zriadili Kancelária prezidenta SR, Kancelária predsedu NR SR a Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.

Ako krajské mesto je sídlom Úradu Košického samosprávneho kraja a Obvodného úradu Košického kraja.

Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia Čemadoku. Klub národnostných menšín združuje všetky menšiny žijúce v meste.

Konzuláty

V Košiciach pôsobí Generálny konzulát Maďarskej republiky, umiestnený na Hlavnej ulici. Okrem neho sídli v meste aj 14 honorárnych konzulátov nasledujúcich štátov:

Konzulát Srbska

Štát	Adresa
Maďarsko	Hlavná 67
Belgicko	Moldavská cesta 10/B
Srbsko	Jesenského 12
Izrael	Garbiarska 5
Španielsko	Hutnícka 1
Rusko	Moldavská 10
Francúzsko	Hlavná 104
Turecko	Mlynská 2
Fínsko	Žriedlová 12-14
Mongolsko	Národná trieda 56
Lotyšsko	Krmanova 1
Nemecko	Timonova 27
Gruzínsko	Hlavná 24
Moldavsko	Trieda SNP 39
Vietnam	Hlavná 70

Veda

Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti veterinárnej medicíny a humanitných vied.

Vedecké ústavy Slovenskej akadémie vied: Ústav experimentálnej fyziky Ústav materiálového výskumu Ústav geotechniky Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV) Parazitologický ústav Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV) Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV) Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) Archeologický ústav – pracovisko Košice Matematický ústav – detašované pracovisko

K ďalším výskumným pracoviskám patria: BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy Výskumný ústav veterinárnej medicíny Výskumný ústav stavebnej informatiky ZŤS – Výskumno-vývojový ústav

Košice majú dve planetáriá. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove Slovenského technického múzea. Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež Centrum voľného času DOMINO disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s hvezdárňou.

Vysoké školy

Aula Technickej univerzity

Plastika pred Lekárskou fakultou UPJŠ

Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku 1657 založená Košická univerzita symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní Turkov z Uhorska. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, založená 1949, je jedinou svojho druhu v republike. Počiatky Technickej univerzity spadajú do roku 1937, ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do Bratislavy. Opätovne založená v roku 1952 je dnes s deviatimi fakultami a 17 000 poslucháčmi najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl. Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach mala v roku 2008 na fakultách verejnej správy, filozofickej, lekárskej, prírodovedeckej a právnickej spolu 7 045 poslucháčov.

V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. Ekonomická univerzita v Bratislave sem umiestnila svoju podnikovohospodársku fakultu v roku 1969 a Katolícka univerzita v Ružomberku svoju teologickú fakultu v roku 2003. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre tu má detašované pracovisko fakulty ekonomiky a manažmentu. V meste od roku 2006 sídli aj Vysoká škola bezpečnostného manažérstva.

Stredné školy

V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné gymnáziá, ktorých bolo v roku 2010 v meste dvadsať. Medzi nimi je jedno športové gymnázium a jedno s vyučovacím jazykom maďarským.

Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, dopravná, stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, štyri obchodné akadémie (z toho jedna s vyučovacím jazykom maďarským), konzervatórium a hotelová akadémia. Ďalej je tu rad stredných odborných škôl, súkromných a cirkevných stredných škôl. Dokopy 32 v roku 2010.

• Pozri aj: Zoznam stredných škôl v Košiciach.

Zdravotnícke zariadenia

Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach (83 m)

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice bola založená v roku 1924 a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, Starej nemocnici v mestskej časti Juh a Novej nemocnici (1973 – 1981) v mestskej časti Západ.

Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku 1966.

Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku 1858. Je výučbovou základňou Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava v odbore letecké lekárstvo.

Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku 1955.

Nemocnica Košice-Šaca vznikla v roku 1959 ako závodný zdravotný ústav pri Východoslovenských železiarňach. Dnes s 380 lôžkami je jedinou súkromnou nemocnicou na Slovensku.

V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé Východné Slovensko špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, Východoslovenský ústav srdcových chorôb Košice a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice.

V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné).

Hospodárstvo a infraštruktúra

Východné Slovensko patrí k chudobnejším regiónom Európskej únie, no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa za poslednú dekádu výrazne zlepšili a dobiehajú tie na západnom Slovensku (porovnaj nižšie). V roku 2008 dosahoval hrubý domáci produkt východoslovenského regiónu 44 % priemeru únie. Košický kraj dosahoval 84 % priemeru hrubého domáceho produktu Slovenska.

Nezamestnanosť v Košickom kraji dosiahla k 31.12.2008 13,50 %, v okrese Košice-okolie 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku 2010 miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku 2018 už len 4 %. Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, no v roku 2018 už 869 €.

Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenskej republiky (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: Košice II. na 11. mieste, Košice I. na 14., Košice IV. na 20. a Košice III. na 31. mieste.

Dôležité firmy

Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom U. S. Steel Košice, s.r.o.

Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom východného Slovenska. Najväčší podiel na priemyselnej produkcii má hutnícky kombinát U. S. Steel Košice, s.r.o. (do roku 2000 Východoslovenské železiarne), ktorý spolu s dcérskymi spoločnosťami patrí medzi najväčších výrobcov plochých valcovaných výrobkov v Európe. Jeho výroba sa sústreďuje prevažne na výrobky s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a automobilový priemysel. V roku 2008 spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radí medzi najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku a najväčším súkromným (neštátnym) zamestnávateľom na Slovensku.

Ďalšími významnými podnikmi sú Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Tepláreň TEKO a Inžinierske stavby Košice. Tepláreň TEKO Košice v mestskej časti Juh zásobuje mesto tepelnou energiou a je aj výrobcom elektrickej energie. Z väčších podnikov po ekonomickej transformácii po roku 1989 zanikli magnezitové závody (1997) a Východoslovenské strojárne (2013).

Po období intenzívneho budovania ťažkého hutníckeho a strojárenského priemyslu v období štátneho socializmu v 2. polovici 20. storočia sa Košice v prvých dekádach 21. storočia profilujú predovšetkým ako centrum špičkových informačných a telekomunikačných technológií. Svoje kancelárie do mesta umiestnili spoločnosti T-Systems Slovakia, Global Logic, Deloitte, Ness Slovakia, Siemens PSE, VSE IT služby, AT&T, FPT Software, Cisco Systems Slovakia, Embraco, Microsoft Slovakia, Freudenberg IT a Slovak Telekom. V roku 2007 sa košický IT sektor pod záštitou Košického samosprávneho kraja združil do organizácie Košice IT Valley, ktoré v roku 2009 zamestnávalo okolo 3000, v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť T-Systems Slovakia zamestnáva okolo 3000 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach.

Pri Medzinárodnom letisku Košice bol založený priemyselný park Pereš. Prvými investormi na jeho území sú firmy vyrábajúce automobilové súčiastky Valeo Slovakia a Faurencia Slovakia. V roku 2018 otvorila svoj závod v tomto priemyselnom parku japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov (do roku 2022), vyrábajúca elektronické a strojárske súčiastky pre automobilový priemysel.

Najvýznamnejší priemyselný park v regióne Košíc je pri obci Kechnec. Priemyselný park Kechnec je od mesta vzdialený 18 km a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford, Kuenz-SK, Magneti Marelli Slovakia, Crown Bevcan Slovakia, Schelling Slovakia, Gefko Slovakia, Alas Slovakia, Ave SK.

Doprava

Medzinárodné letisko Košice

Terminál Medzinárodného Letiska Košice

Paralelná k vnútornému mestskému okruhu I. je Kuzmányho ulica

Vonkajší okruh mesta II. – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská

Košická električka Vario FL2+ na Kuzmányho ulici

Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice, s pravidelnými linkami do Bratislavy, Prahy, Viedne, Varšavy, Istanbulu, Londýna Lutonu, Londýna Southendu (od apríla 2019), Düsseldorfu a Mníchova (od októbra 2018) a letnými chartrovými letmi do mnohých dovolenkových destinácií. Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový prípoj na budapeštianske letisko Ferihegy štyrikrát denne.

Cestná doprava

Košice sú spojené diaľnicou D1 s Prešovom, Popradom a Ružomberkom . Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané do roku 2024. Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta R2. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na Budapešť a Miškovec priniesla rýchlostná cesta R4, ktorej výstavba prebehla v rokoch 2010 – 2013.

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva mestské dopravné okruhy (sú označené zvislými informatívnymi dopravnými značkami) a vo výstavbe je diaľničný obchvat.

Vnútorný mestský okruh (I.) obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: Štefánikova, Protifašistických bojovníkov, Senný trh, Námestie osloboditeľov, Štúrova, Moyzesova a Hviezdoslavova (v opačnom smere Bačíkova-Továrenská).

Vonkajší mestský okruh (II.) prebieha okrajovými mestskými časťami štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch 1987 – 2008 budovala ako diaľničný privádzač ku diaľnici D1 mimoúrovňovo.

Diaľničný košický obchvat po vybudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí D1, R4 a R2. Začne v križovatke D1 Budimír, pokračovať bude v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na R4 pokračujúcu k maďarským hraniciam a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke Košice, Šaca, tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty R2 až do Bratislavy. Výstavba obchvatu sa začala 11. novembra 2016. Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok 2021.

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách. Okrem tradičných západoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s Ukrajinou do miest Užhorod a Mukačevo.

• Pozri aj: Autobusová stanica Košice

Železničná doprava

Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:

• 1870: Košicko-bohumínska železnica cez Žilinu do sliezskeho Bohumína, s odbočkou do Prešova.
• 1873: Zemplínska železnica do Michalian a ďalej na Čiernu nad Tisou.
• 1890: Turnianska železnica cez Turňu nad Bodvou a Tornanádasku do Miškovca, jej prepojením s Rožňavou od roku 1955 sa získalo aj južné spojenie so západom Slovenska.

Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická mládežnícka železnica.

V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice. V súčasnosti sa vážne uvažuje o jej predĺžení až do Viedne.

Mestská hromadná doprava

V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia mestská hromadná doprava na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra 1891. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – autobus. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná električková rýchlodráha na prepravu zamestnancov do VSŽ (dnešný U.S. Steel). V rokoch 1993 – 2015 premávali v Košiciach i trolejbusy. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, ktorý prevádzkuje spolu 62 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:

• autobusy (na 49 linkách, z toho 7 nočných liniek)
• električky (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní)
• trolejbusy (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi)

Mosty v Košiciach

Cez neveľkú rieku Hornád vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších.

• Pozri aj: Zoznam mostov v Košiciach.

Šport

Steel Aréna

Medzinárodný maratón mieru

Futbalový štadión Lokomotíva

Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku 1924 sa v Košiciach konal prvý ročník Medzinárodného maratónu mieru, čím sa stali po americkom Bostone druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ bežeckej športovej disciplíny. Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí je ich futbalový klub 1. FC Košice (v súčasnosti FC VSS Košice), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA. Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. HC Košice sa posledne stali v sezóne 2014/2015 majstrami Slovenskej republiky.
Z Košíc v roku 2013 odštartuje aj 68. ročník medzinárodných cyklistických pretekov Košice – Tatry – Košice.
Košice budú v roku 2021 hostiť letnú verziu Európskych olympijských festivalov mládeže.

Letecký šport Letecká akrobacia Plachtenie Balonové lietanie Atletika AK Olympia ŠG Košice Akademik TU AO Košice BK STEEL Košice KAC Jednota Košice Maratónsky klub Košice TJ Obalservis Košice Bejzbal Softbalový Klub Crows 1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice Basketbal Good Angels Košice jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku BK Cassovia Košice KAC Jednota Košice Basketbalová akadémia Košice Basketbalový klub Geotrend Košice Basketbalový klub Viktoria basket Košice Bedminton Bedmintonový klub Lokomotíva Košice Bridž Košický bridžový klub Florbal FK ATU Košice FbO Florko Košice Futbal MFK Košice teraz VSS Košice FK Vyšné Opatske teraz FK Košice Futbalový klub Košice-Barca Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves Futbalový klub Hornád Futbalový klub Poľov Lokomotíva AS Košice FC Lokomotíva Košice FK Lokomotíva Železničiar Košice Futbalový klub ŠK Roma Sever Futbalový klub Real Košice Futbalový klub Šaca Futbalový klub Baník Ťahanovce Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice

Go – dva go kluby Hádzaná 1. MHK Košice Hokejbal Mestská Hokejbalová únia Košice Kanoistika Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice Dom detí a mládeže Košice Krasokorčuľovanie Kraso Centrum Košice Kulturistika Veterinary BBC Košice Pro bodybuilding team Košice Kynologické športy Kynologický Klub Anička Košice Ľadový hokej HC Košice, dvojnásobný majster Česko-Slovenska a osemnásobný majster Slovenska Nohejbal – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov NK DPMK Košice – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta Prometal Šaca AL KAC Košice Stolný tenis Stolnotenisový klub lokomotíva Košice Streetbal Košická streetbalová liga Tenis Tenisový klub Lucky Tennis Club Tenisový klub DRANaM Košice Tenisový klub Anička Košice Tenisový klub Šaca Vodné pólo ŠKP Modrí Draci Košice ŠK Hornets Košice ŠK Olympia Košice Volejbal Mestská volejbalová liga Vodné lyžovanie KVL Trixen Skejtbording Ťahanovský skateboardový klub (TSC) Zápasenie ZK Lokomotíva Košice

Športoviská Areál zimných športov Košice – Jahodná Areál zimných športov Košice-Kavečany Golfový areál Alpinka Košice Všešportový areál TJ Lokomotíva – Čermeľ Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka Tenis komplex Tenisový areál Anička Košice Národný tenisový štadión (pripravované) Košická futbalová aréna (vo výstavbe)

Kúpaliská Mestská krytá plaváreň – 50 metrový olympijský bazén Mestská plaváreň v Mestskom parku pri Kunsthalle – 50 metrový bazén plážové kúpalisko Triton v mestskej časti Juh plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička prírodné kúpalisko Jazero v mestskej časti Nad Jazerom – vodný lyžiarsky vlek Kúpalisko Červená hviezda - zrekonštruovanéá národná kulturna pamiatka Vodna nádrž Bukovec Pozri aj: Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí

Osobnosti Košíc

• Bližšie informácie pozri v: Zoznam osobností Košíc.

• 
  Svätica Alžbeta Uhorská
• 
  Spevák Sebastián Tinódy
• 
  Knieža Štefan Bočkaj
• 
  Knieža František II. Rákoci
• 
  Jazykovedec František Kazinci
• 
  Národný buditeľ Jonáš Záborský
• 
  Architekt Imrich Henszlmann
• 
  Maliar Leopold Horowitz
• 
  Spisovateľ Sándor Márai
• 
  Generál Radola Gajda
• 
  Muzeológ Josef Polák
• 
  Publicista Anton Prídavok
• 
  Hokejista Ladislav Troják
• 
  Prezident Rudolf Schuster

Panoráma z Námestia osloboditeľov

Panoráma Košíc od juhovýchodu: Steel Aréna, Sídlisko KVP, Sídlisko Terasa, komín komplexu Cassovar, Business centre I., OD Dargov, Vojenská nemocnica, „Osemposchoďák“, Nová nemocnica, DoubleTree by Hilton, Dominikánsky kostol, Dóm sv.Alžbety, Urbanova veža, Radnica Starého Mesta, Baňa Bankov v pozadí

Pozri aj

Košický portál

• Dejiny Košíc
• Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach
• Zoznam ulíc a námestí v Košiciach
• Košické sídliská
• Ulice v Košiciach
• Námestia v Košiciach
• Zoznam osobností Košíc
• Zoznamy kultúrnych pamiatok:
  • Košice I
  • Košice II
  • Košice III
  • Košice IV

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice
• Wikislovník ponúka heslo Košice

Zdroje

• www.cassovia.sk – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby
• www.kosice.sk – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História
• Štatistický úrad Slovenskej republiky
• Cassovia Digitalis Mestská digitálna knižnica (De/Sk/Hu/En)
• KOLEKTÍV AUTOROV. Košice – sprievodca. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1989.
• KOLCUN, Milan. Potulky mestom Košice. Košice : Vydaveteľstvo JES Košice, 2009.

Externé odkazy

• www.kosice.sk - oficiálna stránka mesta
• www.kosicak.sk - aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia