Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

	Ján II. Žigmund Zápoľský
	; uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
Narodenie	7. júl 1540; Budín, Uhorsko
Úmrtie	14. marec 1571 (30 rokov); Alba Iulia, Uhorsko
Odkazy
Commons	Ján II. Žigmund Zápoľský
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:37, 23. marec 2019

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Uhorsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Uhorsko, dnes Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku), ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc osmanských Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.

Literatúra

Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982
BOTTO, Július: Utiešenič a posledný Zápoľovec Ján Žigmund. In: Slovenské pohľady, r. XXII, 1902, č. 8, s. 465 – 483 a č. 9, s. 513 – 533.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
   |Popis = uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
   |Dátum narodenia = [[7. júl]] [[1540]]
-  |Miesto narodenia = [[Budín]], [[Maďarsko]]
+  |Miesto narodenia = [[Budín]], [[Uhorsko]]
   |Dátum úmrtia = {{dúv|1571|3|14|1540|7|7}}
-  |Miesto úmrtia = [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]
+  |Miesto úmrtia = [[Alba Iulia]], [[Uhorsko]]
   |Podpis        =
   |}}
 [[Súbor:COA Zapolya Istvan.jpg|náhľad|Rodový erb]]
-'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Maďarsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.
+'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Uhorsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Uhorsko]], dnes [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.
-Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca  Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,) ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.
+Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku), ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.
-Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandovi I.]] Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku [[1547]] k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých [[Sedmohradsko]] so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].
+Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandovi I.]] Izabela povolala na pomoc osmanských Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku [[1547]] k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých [[Sedmohradsko]] so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].
-Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku [[1556]] povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku [[1570]], rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.
+Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť [[Uhorsko]]. V roku [[1556]] povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku [[1570]], rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.
-== Zdroj ==
+== Literatúra ==
 * Kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', Veda, Bratislava, 1982
+* [[Július Botto|BOTTO, Július]]: Utiešenič a posledný Zápoľovec Ján Žigmund. In: ''Slovenské pohľady'', r. XXII, 1902, č. 8, s. 465 – 483 a č. 9, s. 513 – 533.
 {{DEFAULTSORT:Zápoľský, Ján II. Žigmund}}