Ján Jesenský-Jessenius: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
V roku [[1618]] navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe. |
V roku [[1618]] navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe. |
||
Po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol [[21. jún]]a [[1621]], spolu s ďalšími 27 českými pánmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. |
Po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol [[21. jún]]a [[1621]], spolu s ďalšími 27 českými pánmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Usmrtil ho sťatím mečom známy pražský kat Jana Mydlář. Vyrezali mu jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku [[1631]] ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú. |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
Verzia z 11:41, 7. apríl 2019
Ján Jesenius | |
lekár, politik, filozof, autor vedeckých spisov | |
Narodenie | 27. december 1566 Vroclav, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 21. jún 1621 (54 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Ján Jesenský-Jessenius |
Ján Jesenius alebo Ján Jessenius alebo Ján Jesenský alebo Ján/Jan z Jesenu (* 27. december 1566, Vroclav, Poľsko – † 21. jún 1621, Praha) bol slovenský[1][2] lekár, politik, filozof a autor vedeckých spisov.
Životopis
Ján Jessenius pochádzal z uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci. Vzdelanie získal najprv na univerzite v nemeckom Wittenbergu, kde študoval filozofiu a medicínu (od roku 1583), v štúdiu neskôr pokračoval na univerzite v Lipsku (od roku 1585) a v talianskej Padove (od roku 1588). Doktorom medicíny sa Jessenius stal v roku 1591 (za spis „ O ochorení žlče po trojdennej zimnici“), zároveň získal aj doktorát z filozofie, ktorý mu bol uznaný až na pražskej univerzite. Padovská (katolícka) univerzita mu ho ako evanjelikovi uznať odmietla.
Od roku 1600 prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Opis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom "Anatomiae Pragae anno MDC abs se solenniter administratae historia". Prispel k rozvoju anatómie.
V roku 1602 prišiel Jessenius do Prahy opäť a to na osobné žiadosti cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov.
V roku 1608 Ján Jessenius Prahu opustil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Mateja. V službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku 1612. V roku 1617 sa Jessenius vrátil do Prahy tretíkrát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal profesorom histórie.
V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe.
Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol 21. júna 1621, spolu s ďalšími 27 českými pánmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Usmrtil ho sťatím mečom známy pražský kat Jana Mydlář. Vyrezali mu jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku 1631 ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.
Dielo
- De generationis et vitae humanae periodis
- De sanguine vena secta demisso judicium
- De ossibus. Tractatus. Witebergae : Samuel Selfisch, 1601. (Vydané v podobe faksimile so slovenským prekladom. Martin : Osveta, 1981)
- Adversus pestem consilium
Pamiatka
- Zlatá čestná plaketa SAV Jána Jessenia
- Je po ňom pomenovaná planétka 11830 Jessenius, (objaviteľ, český astronóm Antonín Mrkos 2. mája 1984.)
- Je po ňom pomenovaný rýchlik EC Jan Jesenius
- Je po ňom pomenovaná Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského so sídlom v Martine
Referencie
- ↑ http://books.google.cz/books?id=zS5RAQAAIAAJ&q=%22%5Dan+jesenius,+a+German-speaking+Slovak+nobleman%22&dq=%22%5Dan+jesenius,+a+German-speaking+Slovak+nobleman%22&hl=ro&sa=X&ei=dEMBUMaLIeLk4QS407i6CA&redir_esc=y Journal of the Royal College of Physicians of London
- ↑ http://books.google.cz/books?id=gYa2AAAAIAAJ&q=%22+Slovak+teachers+who+taught+at+Czech+universities+in+the+15th+till+17th+centuries,+among+them+also+John+Jesenius%22&dq=%22+Slovak+teachers+who+taught+at+Czech+universities+in+the+15th+till+17th+centuries,+among+them+also+John+Jesenius%22&hl=ro&sa=X&ei=7TkBUIvEDYyVmQWvwvXqCQ&redir_esc=y Studia historica Slovaca
Literatúra
- Zborník Ján Jessenius
- ZÚBEK, Ľudo: Doktor Jesenius, Bratislava, 1956.
- BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária: Ján Jessenius 1566-1621. (K 400. výročiu narodenia), Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- NEJESCHLEBA, Tomáš: Jan Jessenius v kontextu renesanční filosofie, Praha, Vyšehrad, 2008.
- POLIŠENSKÝ, Josef: Jan Jesenský-Jessenius. Studie s ukázkami z díla, Praha, Svobodné slovo, 1965.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Jesenský-Jessenius
Externé odkazy
- PICK, Friedel / Joh. Jessenius... Ein Lebensbild aus der Zeit des dreissigjährigen Krieges - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Narodenia 27. decembra
- Narodenia v 1566
- Úmrtia 21. júna
- Úmrtia v 1621
- Slovenskí filozofi
- Popravené osobnosti
- Rektori Karolovej univerzity
- Slováci odsúdení na trest smrti
- Nemecké osobnosti slovenského pôvodu
- Osobnosti z Vroclavu
- Osobnosti na slovenských poštových známkach
- Osobnosti na českých poštových známkach
- Osobnosti na maďarských poštových známkach
- Osobnosti na poľských poštových známkach
- Slovenskí šľachtici
- Príslušníci zemianskeho stavu