Uhličitan draselný: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie a oprava, na začiatok |
d fix |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
| Vzhľad = biela kryštalická látka |
| Vzhľad = biela kryštalická látka |
||
| Molekulová hmotnosť = |
| Molekulová hmotnosť = |
||
| Molárna hmotnosť = {{gmol|138 |
| Molárna hmotnosť = {{gmol|138.2055|m|w}} |
||
| Teplota topenia = 891 °C |
| Teplota topenia = 891 °C |
||
| Teplota varu = |
| Teplota varu = |
||
Verzia z 19:14, 8. apríl 2019
| Uhličitan draselný | |||||||||||
 | |||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||
| Sumárny vzorec | K2CO3 | ||||||||||
| Synonymá | potaš | ||||||||||
| Vzhľad | biela kryštalická látka | ||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||
| Molárna hmotnosť | 138,2055 g/mol | ||||||||||
| Teplota topenia | 891 °C | ||||||||||
| |||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||
| Číslo CAS | 584-08-7 | ||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||
Uhličitan draselný K2CO3, triviálnym názvom potaš, je soľ kyseliny uhličitej.[1] Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.[2]
Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie.[chýba zdroj]
Výroba
Vyrába sa reakciou hydroxidu draselného s oxidom uhličitým.[2] Najprv se urobí elektrolýza chloridu draselného za vzniku hydroxidu draselného, vodíku a chlóru. Vzniknutý hydroxid draselný sa potom sýti oxidom uhličitým. Pri reakcí hydroxidu draselného a oxidu uhličitého vzniká uhličitan draselný.[3]
- 2 KOH + CO2 → K2CO3 + H2O
Referencie
- ↑ GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1978. 808 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 509.
- ↑ a b ONDREJOVIČ, Gregor, a kol. Anorganická chémia 2. 2. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1995. 564 s. Kapitola Zlúčeniny alkalických kovov, s. 323.
- ↑ MYERS, Richard L.. The 100 Most Important Chemical Compounds: A Reference Guide. Westport : Greenwood Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0313337581. Kapitola Potassium Carbonate, s. 224-226.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |