Hermann Kolbe: Rozdiel medzi revíziami
d fix |
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Riadiace znaky Unicode) |
||
| Riadok 46: | Riadok 46: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v Elliehausenu, neďaleko [[Göttingen]]u, ako najstarší syn protestantského pastora. V trinástich rokoch nastúpil na gymnázium v |
Narodil sa v Elliehausenu, neďaleko [[Göttingen]]u, ako najstarší syn protestantského pastora. V trinástich rokoch nastúpil na gymnázium v Göttingene, kde býval v dome jedného z profesorov. [[Maturitná skúška|Maturoval]] o šesť rokov neskôr. V tom čase sa začal intenzívne zaujímať o chémiu. Na jar [[1838]] nastúpil na univerzitu v Göttingene, aby mohol študovať so známym chemikom [[Friedrich Wöhler|Friedrichom Wöhlerom]].<ref name=BRIT1>{{cite web | url=https://www.britannica.com/biography/Hermann-Kolbe | title=Hermann Kolbe - German chemist |author=Alan J. Rocke|accessdate=2016-07-28}}</ref> |
||
V roku [[1842]] sa stal asistentom [[Robert Wilhelm Bunsen|Roberta Bunsena]] na univerzite v [[Marburg]]u, kde roku [[1843]] získal doktorát. V roku [[1845]] sa stal asistentom Lyona Playfaira v novom múzeu geológie v [[Londýn]]e, kde sa stal blízkym priateľom Edwarda Franklanda. Od [[1847]] sa podieľal na ''Handwörterbuch der reinen und angewandten Chémia'' (''Slovník čistej a aplikovanej chémie'') od [[Justus von Liebig|von Liebiga]], Wöhlera, a [[Johann Christian Poggendorff|Poggendorffa]]. V roku [[1865]] bol pozvaný na univerzitu v [[Lipsko|Lipsku]]. Roku [[1864]] sa stal zahraničným členom [[Kráľovská švédska akadémia vied|Kráľovskej švédskej akadémie vied]].<ref>{{cite book|last=Rocke |first=Alan J. | title=The Quiet Revolution: Hermann Kolbe and the Science of Organic Chemistry |editor=University of California Press | location=Berkeley |date=1993 | isbn=0520081102 }}</ref> |
V roku [[1842]] sa stal asistentom [[Robert Wilhelm Bunsen|Roberta Bunsena]] na univerzite v [[Marburg]]u, kde roku [[1843]] získal doktorát. V roku [[1845]] sa stal asistentom Lyona Playfaira v novom múzeu geológie v [[Londýn]]e, kde sa stal blízkym priateľom Edwarda Franklanda. Od [[1847]] sa podieľal na ''Handwörterbuch der reinen und angewandten Chémia'' (''Slovník čistej a aplikovanej chémie'') od [[Justus von Liebig|von Liebiga]], Wöhlera, a [[Johann Christian Poggendorff|Poggendorffa]]. V roku [[1865]] bol pozvaný na univerzitu v [[Lipsko|Lipsku]]. Roku [[1864]] sa stal zahraničným členom [[Kráľovská švédska akadémia vied|Kráľovskej švédskej akadémie vied]].<ref>{{cite book|last=Rocke |first=Alan J. | title=The Quiet Revolution: Hermann Kolbe and the Science of Organic Chemistry |editor=University of California Press | location=Berkeley |date=1993 | isbn=0520081102 }}</ref> |
||
Verzia z 08:16, 12. apríl 2019
| Hermann Kolbe | |
| nemecký chemik | |
 | |
| Narodenie | 27. september 1818 Elliehausen, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. november 1884 (66 rokov) Lipsko, Nemecko |
| Alma mater | Philipps-Universität Marburg |
| Manželka | Charlotta von Bardeleben (1853 - z. 1876) |
| Deti | 4 |
| Odkazy | |
| Commons |  Hermann Kolbe |
Adolph Wilhelm Hermann Kolbe (* 27. september 1818, Elliehausen, Nemecko – † 25. november 1884, Lipsko) bol nemecký chemik.
Napriek všeobecne uznávanému názoru, že organické zlúčeniny môžu byť syntetizované iba živými organizmami, veril že tieto látky možno pripraviť aj z anorganických zlúčenín. Svoju teóriu potvrdil prípravou kyseliny octovej zo sírouhlíka. Tiež predpovedal existenciu sekundárnych a terciárnych alkoholov.
Tiež sa zaoberal elektrolýzou soľou karboxylových kyselín a pripravil kyselinu salicylovú, základ pre prípravu aspirínu Kolbeho syntézou.
Spoločne s Edwardom Franklandom objavil, že nitrily môžu byť hydrolyzované na príslušné kyseliny.
Životopis
Narodil sa v Elliehausenu, neďaleko Göttingenu, ako najstarší syn protestantského pastora. V trinástich rokoch nastúpil na gymnázium v Göttingene, kde býval v dome jedného z profesorov. Maturoval o šesť rokov neskôr. V tom čase sa začal intenzívne zaujímať o chémiu. Na jar 1838 nastúpil na univerzitu v Göttingene, aby mohol študovať so známym chemikom Friedrichom Wöhlerom.[1]
V roku 1842 sa stal asistentom Roberta Bunsena na univerzite v Marburgu, kde roku 1843 získal doktorát. V roku 1845 sa stal asistentom Lyona Playfaira v novom múzeu geológie v Londýne, kde sa stal blízkym priateľom Edwarda Franklanda. Od 1847 sa podieľal na Handwörterbuch der reinen und angewandten Chémia (Slovník čistej a aplikovanej chémie) od von Liebiga, Wöhlera, a Poggendorffa. V roku 1865 bol pozvaný na univerzitu v Lipsku. Roku 1864 sa stal zahraničným členom Kráľovskej švédskej akadémie vied.[2]
V roku 1853 sa oženil so Charlottou, dcérou generálmajora Wilhelma von Bardelebena. Jeho manželka zomrela v roku 1876 po 23 rokoch šťastného manželstva. Mali spolu štyri deti.
Referencie
- ↑ Alan J. Rocke. Hermann Kolbe - German chemist [online]. [Cit. 2016-07-28]. Dostupné online.
- ↑ ROCKE, Alan J.. The Quiet Revolution: Hermann Kolbe and the Science of Organic Chemistry. Ed. University of California Press. Berkeley : [s.n.], 1993. ISBN 0520081102.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermann Kolbe
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hermann Kolbe na českej Wikipédii.