Maria Curieová-Skłodowská: Rozdiel medzi revíziami

	Marie Curiová rod. Maria Salomea Skłodowska
	chemička, fyzička
Dielo
Významné práce	Parížska univerzita
Alma mater	Parížska univerzita ; ESPCI
Významní profesori	Gabriel Lippmann
Významní študenti	André-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey
Ocenenia
	Nobelova cena za fyziku (1903) ; Davyho medaila (1903) ; Matteucciho medaila (1904) ; Medaila Elliotta Cressona (1909) ; Albertova medaila (1910) ; Nobelova cena za chémiu (1911) ; Cena Willarda Gibbsa (1921)
Osobné informácie
Narodenie	7. november 1867; Varšava, Poľsko – súčasť Ruska
Úmrtie	4. júl 1934 (66 rokov); Passy, Francúzsko
Štátna príslušnosť	Poľsko (narodením) ; Francúzsko (sobášom)
Manžel	Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906)
Deti	Irène Joliotová-Curiová (* 1897 – † 1956) ; Ève Curiová (* 1904 – † 2007)
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Maria Curieová-Skłodowská; (plné texty diel autora)
	Maria Curieová-Skłodowská; (multimediálne súbory na commons)
	Fyzikálny portál; Chemický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:51, 21. apríl 2019

Nositeľ Nobelovej ceny

Marie Curieová, rodená Maria Salomea Skłodowska (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.

Meno

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská, resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

Úspechy

K jej najväčším úspechom patrí:

teória rádioaktivity
technika delenia rádioaktívnych izotopov
objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorý objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.

Štúdiá na Sorbonne

V roku 1891 Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

Rádium a polónium

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou.

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Laboratórium na Sorbonne

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Ústav pre rádium

V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curiová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.

1. svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny sa Curiová stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne

Po vojne Curiová naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curiovej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Marie Curiová sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Marie Curiová zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská

Externé odkazy

@@ Riadok 38: / Riadok 38: @@
 }}
 {{Nositeľ Nobelovej ceny}}
-'''Marie Curieová''', rodená '''Maria Salomea Skłodowska''' (* [[7. november]] [[1867]], [[Varšava]], Poľsko – † [[4. júl]] [[1934]], [[Passy (Haute-Savoie)|Passy]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry strávila vo Francúzsku. V roku [[1903]] získala prvú [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]], v roku [[1911]] druhú za [[Nobelova cena za chémiu|chémiu]].
+'''Marie Curieová''', rodená '''Maria Salomea Skłodowska''' (* [[7. november]] [[1867]], [[Varšava]], Poľsko – † [[4. júl]] [[1934]], [[Passy (Haute-Savoie)|Passy]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku [[1903]] získala prvú [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]], v roku [[1911]] druhú za [[Nobelova cena za chémiu|chémiu]].
 == Meno ==