Sovietska armáda

Sovietska armáda Советская армия Sovetskaja armija
Emblém sovietskej armády Emblém sovietskej armády
Krajina	ZSSR (do r. 1991) SNŠ (1992 – 1993)
Existencia	1946 – 1993
Vznik	25. február 1946
Zánik	25. december 1993
Typ	armáda
Funkcia	obrana územnej celistvosti ZSSR
Veľkosť	~2 822 000 príslušníkov (k 7. máju 1992)
Motto	За нашу Советскую Родину! (Za našu sovietsku vlasť!)
Velitelia	Georgij Žukov, Ivan Konev, Konstantin Rokossovskij, Kliment Vorošilov, Michail Tuchačevskij, Semion Buďonnyj, Ivan Bagramian
Podriadené jednotky	pozri organizačné rozdelenie
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily ZSSR (1946 – 1992) Spojené ozbrojené sily SNŠ (1992 – 1993)
Účasť
Vojny	potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku potlačenie maďarského povstania čínsko-sovietske konflikty vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska intervenciu v Afganistane

Sovietska armáda (skrátene SA; rus. Советская армия (СА) – Sovetskaja armija (SA)) bola armáda Sovietskeho zväzu od roku 1946 až do roku 1993. Napriek rozpadu ZSSR v roku 1991, sovietska armáda fakticky existovala naďalej, pričom od 14. februára 1992 bola súčasťou Spojených ozbrojených síl Spoločenstva nezávislých štátov. Od roku 1918 do roku 1946 jej predchádzala Červená armáda.

K 7. máju 1992 sa v radoch sovietskej armády nachádzalo približne 2 822 000 mužov a žien.

Organizačné rozdelenie

Sovietska armáda bola organizačne rozdelená na:

• Pozemné vojsko
• Vojenské vzdušné sily
• Vojsko protivzdušnej obrany
• Raketové vojsko strategického určenia
• Vojsko civilnej obrany

Dejiny

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky Americké ozbrojené sily nasadené v Európe a Pacifiku dokopy. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:

• potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku
• potlačenie maďarského povstania
• čínsko-sovietske konflikty
• vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
• intervenciu v Afganistane

Výzbroj

Príslušník 2. tamanskej gardovej motostreleckej divízie 1. marca 1992 so zimným výstrojom, v tzv. afganke, si nasadzuje rukavice počas divízneho cvičenia blízko Moskvy

V roku 1990 mali pozemné zložky sovietskej armády:

• 55 000 tankov, vrátane 4 000 T-80, 10 000 T-72, 9 700 T-64, 11 300 T-62, 19 000 T-54/55 a 1 000 PT-76.
• 70 000 obrnených vozidiel (BTR-80, BTR-70, BTR-60, BTR-D, BTR-50, BTR-152 a MT-LB).
• 24 000 bojových vozidiel pechoty (BMP-1, BMP-2, BMP-3, BMD-1, BMD-2 a BMD-3).
• 3 500 prieskumných vozidiel BRDM-2 a BRDM-1.
• 33 000 ťahaných delostreleckých zbraní (4 379 D-30, 1 175 M-46, 1 700 D-20, 598 2A65, 1 007 2A36, 857 D-1, 1 693 ML-20, 1 200 M-30, 478 B-4, D-74, D-48, D-44, T-12 a BS-3).
• 9 000 samohybných húfnic (2 751 2S1, 2 325 2S3, 507 2S5, 347 2S7, 430 2S4, 20 2S19, 108 SkH Dana, ASU-85 a 2S9)
• 8 000 raketových delostreleckých komplexov (BM-21, 818 BM-27, 123 BM-30, 18 BM-24, TOS-1, BM-25 a BM-14)
• Balistické taktické rakety SS-1 Scud, SS-21, SS-23 a FROG-7.
• 1 350 protilietadlových zariadení (SA-4, 850 SA-6, 950 SA-8, 430 SA-9, 300 SA-11, 70 SA-12, 860 SA-13, 20 SA-15, 130 SA-19, ZSU-23-4 a ZSU-57-2)
• 12 000 ťahaných protilietadlových diel (ZU-23-2, ZPU-1/2/4, S-60, 72-K, 61-K, 52-K a KS-19).
• 4 300 vrtuľníkov (1 420 Mi-24, 600 Mi-2, 1 620 Mi-8, 290 Mi-17, 450 Mi-6 a 50 Mi-26)

Hodnostné označenie príslušníkov sovietskej armády

Mužstvo

1. Vojak (po rusky: Pядовой воин)
2. Slobodník (po rusky:Ефрейтор – z nem. Gefreiter)

Poddôstojníci

1. Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
2. Seržant (po rusky:Сержант)
3. Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
4. Staršina (po rusky:Старшина)

Práporčíci

1. Práporčík (po rusky:Прапорщик)
2. Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)

Nižší dôstojníci

1. Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
2. Poručík (po rusky:Лейтенант)
3. Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
4. Kapitán (po rusky:Капитан)

Vyšší dôstojníci

1. Major (po rusky:Майор)
2. Podplukovník (po rusky:Подполковник)
3. Plukovník (po rusky:Полковник)

Generáli

1. Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
2. Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
3. Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
4. Armádny generál (po rusky:Генерал армии)

Maršali

1. Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
2. Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
3. Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovietska armáda