Learchos (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN fix; ISBN norm.
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Riadiace znaky Unicode)
Riadok 1: Riadok 1:
'''Learchos''' alebo '''Liarchos''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Λέαρχος, Λίαρχος'' – ''Learchos, Liarchos'', {{v jazyku|lat|''Learchus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|orchomenského]] kráľa [[Athamas (mytológia)|Athamanta]].
'''Learchos''' alebo '''Liarchos''' ([[starogréčtina|starogr.]] ''Λέαρχος, Λίαρχος'' – ''Learchos, Liarchos'', {{v jazyku|lat|''Learchus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Orchomenos (mesto v Boiócii)|orchomenského]] kráľa [[Athamas (mytológia)|Athamanta]].


Matkou Learcha a jeho brata [[Melikertes|Melikerta]] bola [[Ino]], druhá manželka kráľa [[Athamas (mytológia)|Athamanta]]. Ich šťastný rodinný život však netrval dlho, lebo bohyňa [[Héra (bohyňa)|Héra]] zo žiarlivosti na svojho manžela [[Zeus|Dia]] zoslala na kráľa Athamanta šialenstvo, pretože so svojou manželkou Inou vzali do opatere malého boha [[Dionýzos|Dionýza]],<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 3,4,3.</ref> plod lásky Dia a jeho milenky [[Semelé|Semely]]. Pomätený kráľ potom zabil svojho syna Learcha.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Fasti'', 6,473.</ref> Ohrozoval aj Melikerta, ale Ino ho chytila ​​do náručia a skočila s ním do mora.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', 4,512.</ref> [[Boh]]ovia ich však oboch zachránili a navyše z nich urobili morských bohov. Ino ako bohyňa prijala meno [[Leukothea]] a z Melikerta sa stal [[Palaimón]].<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', 4,581.</ref>
Matkou Learcha a jeho brata [[Melikertes|Melikerta]] bola [[Ino]], druhá manželka kráľa [[Athamas (mytológia)|Athamanta]]. Ich šťastný rodinný život však netrval dlho, lebo bohyňa [[Héra (bohyňa)|Héra]] zo žiarlivosti na svojho manžela [[Zeus|Dia]] zoslala na kráľa Athamanta šialenstvo, pretože so svojou manželkou Inou vzali do opatere malého boha [[Dionýzos|Dionýza]],<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 3,4,3.</ref> plod lásky Dia a jeho milenky [[Semelé|Semely]]. Pomätený kráľ potom zabil svojho syna Learcha.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Fasti'', 6,473.</ref> Ohrozoval aj Melikerta, ale Ino ho chytila do náručia a skočila s ním do mora.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', 4,512.</ref> [[Boh]]ovia ich však oboch zachránili a navyše z nich urobili morských bohov. Ino ako bohyňa prijala meno [[Leukothea]] a z Melikerta sa stal [[Palaimón]].<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorphoses'', 4,581.</ref>


Z Ino sa stala ochrankyňa plavcov, ochotná vždy pomôcť topiacim sa. Jej aj jej synovi grécki i rímski námorníci preukazovali úctu až do kresťanských čias.
Z Ino sa stala ochrankyňa plavcov, ochotná vždy pomôcť topiacim sa. Jej aj jej synovi grécki i rímski námorníci preukazovali úctu až do kresťanských čias.

Verzia z 07:03, 25. apríl 2019

Learchos alebo Liarchos (starogr. Λέαρχος, ΛίαρχοςLearchos, Liarchos, lat. Learchus) je v gréckej mytológii syn orchomenského kráľa Athamanta.

Matkou Learcha a jeho brata Melikerta bola Ino, druhá manželka kráľa Athamanta. Ich šťastný rodinný život však netrval dlho, lebo bohyňa Héra zo žiarlivosti na svojho manžela Dia zoslala na kráľa Athamanta šialenstvo, pretože so svojou manželkou Inou vzali do opatere malého boha Dionýza,[1] plod lásky Dia a jeho milenky Semely. Pomätený kráľ potom zabil svojho syna Learcha.[2] Ohrozoval aj Melikerta, ale Ino ho chytila do náručia a skočila s ním do mora.[3] Bohovia ich však oboch zachránili a navyše z nich urobili morských bohov. Ino ako bohyňa prijala meno Leukothea a z Melikerta sa stal Palaimón.[4]

Z Ino sa stala ochrankyňa plavcov, ochotná vždy pomôcť topiacim sa. Jej aj jej synovi grécki i rímski námorníci preukazovali úctu až do kresťanských čias.

Referencie

  1. Apollodoros, Kronika, 3,4,3.
  2. Ovidius, Fasti, 6,473.
  3. Ovidius, Metamorphoses, 4,512.
  4. Ovidius, Metamorphoses, 4,581.

Zdroje