Veľký piatok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Andreios (diskusia | príspevky)
formulácia
Riadok 36: Riadok 36:
}}
}}
[[Súbor:Plastenica Trebisov baziliansky monastyr bozkanie 1999.jpg|alt=Úcta k plaštenici u gréckokatolíkov v Trebišove na Veľký piatok r. 1999|náhľad|Plaštenica u gréckokatolíkov, Trebišovský baziliánsky monastier, Veľký piatok r. 1999]]
[[Súbor:Plastenica Trebisov baziliansky monastyr bozkanie 1999.jpg|alt=Úcta k plaštenici u gréckokatolíkov v Trebišove na Veľký piatok r. 1999|náhľad|Plaštenica u gréckokatolíkov, Trebišovský baziliánsky monastier, Veľký piatok r. 1999]]
'''Veľký piatok''' je v kresťanskom kalendári [[piatok]] pred [[Veľká noc|Veľkou nocou]] (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s [[Popolcová streda|Popolcovou stredou]]).
'''Veľký piatok''' je v kresťanskom kalendári [[piatok]] pred [[Veľká noc|Veľkou nocou]] (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.


V [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka [[liturgia]] obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom [[eucharistia]], podáva sa však [[sväté prijímanie]].
V [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka [[liturgia]] obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom [[eucharistia]], podáva sa však [[sväté prijímanie]]. V Latinskej cirkvi je Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s [[Popolcová streda|Popolcovou stredou]]).


V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa [[Božská liturgia|liturgia]] ani sa neprijíma eucharistia). tri nosné bohoslužby:
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa [[Božská liturgia|liturgia]] ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v [[Čistý pondelok]]). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:
# [[Utiereň]] s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva ''Strasti''. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na [[Veľký štvrtok]] večer.
# [[Utiereň]] s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva ''Strasti''. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na [[Veľký štvrtok]] večer.
# Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
# Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.

Verzia z 20:12, 7. máj 2019

Veľký piatok
Veľký piatok
DruhKresťanský sviatok, Deň pracovného pokoja
Význam a zmyselpripomína Kristovo ukrižovanie a smrť
Slávenieobrady Veľkého piatku, prísny pôst, krížová cesta, dávanie almužny
Dátumpiatok priamo predchádzajúci Bielej sobote
201830. marec (Západná cirkev)
6. apríl (Východná cirkev)
201919. apríl (Západná cirkev)
26. apríl (Východná cirkev)
202010. apríl (Západná cirkev)
17. apríl (Východná cirkev)
Súvisí sVeľká noc, Veľký týždeň, Veľkonočné triduum, Biela sobota
Úcta k plaštenici u gréckokatolíkov v Trebišove na Veľký piatok r. 1999
Plaštenica u gréckokatolíkov, Trebišovský baziliánsky monastier, Veľký piatok r. 1999

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.

V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie. V Latinskej cirkvi je Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou).

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:

  1. Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
  2. Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
  3. Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.

Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

Referencie