Veľký piatok: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
formulácia |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
}} |
}} |
||
[[Súbor:Plastenica Trebisov baziliansky monastyr bozkanie 1999.jpg|alt=Úcta k plaštenici u gréckokatolíkov v Trebišove na Veľký piatok r. 1999|náhľad|Plaštenica u gréckokatolíkov, Trebišovský baziliánsky monastier, Veľký piatok r. 1999]] |
[[Súbor:Plastenica Trebisov baziliansky monastyr bozkanie 1999.jpg|alt=Úcta k plaštenici u gréckokatolíkov v Trebišove na Veľký piatok r. 1999|náhľad|Plaštenica u gréckokatolíkov, Trebišovský baziliánsky monastier, Veľký piatok r. 1999]] |
||
'''Veľký piatok''' je v kresťanskom kalendári [[piatok]] pred [[Veľká noc|Veľkou nocou]] (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je |
'''Veľký piatok''' je v kresťanskom kalendári [[piatok]] pred [[Veľká noc|Veľkou nocou]] (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. |
||
V [[ |
V [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka [[liturgia]] obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom [[eucharistia]], podáva sa však [[sväté prijímanie]]. V Latinskej cirkvi je Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s [[Popolcová streda|Popolcovou stredou]]). |
||
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa [[Božská liturgia|liturgia]] ani sa neprijíma eucharistia). |
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa [[Božská liturgia|liturgia]] ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v [[Čistý pondelok]]). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby: |
||
# [[Utiereň]] s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva ''Strasti''. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na [[Veľký štvrtok]] večer. |
# [[Utiereň]] s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva ''Strasti''. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na [[Veľký štvrtok]] večer. |
||
# Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista. |
# Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista. |
Verzia z 20:12, 7. máj 2019
Veľký piatok | |
Druh | Kresťanský sviatok, Deň pracovného pokoja |
---|---|
Význam a zmysel | pripomína Kristovo ukrižovanie a smrť |
Slávenie | obrady Veľkého piatku, prísny pôst, krížová cesta, dávanie almužny |
Dátum | piatok priamo predchádzajúci Bielej sobote |
2018 | 30. marec (Západná cirkev) 6. apríl (Východná cirkev) |
2019 | 19. apríl (Západná cirkev) 26. apríl (Východná cirkev) |
2020 | 10. apríl (Západná cirkev) 17. apríl (Východná cirkev) |
Súvisí s | Veľká noc, Veľký týždeň, Veľkonočné triduum, Biela sobota |
Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.
V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie. V Latinskej cirkvi je Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou).
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:
- Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
- Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
- Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.
Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.
Referencie
- Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.
- Kráľovské hodinky (cárske časy) na Svätý a veľký piatok