Mošonská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

	Mošonská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy	Magyaróvar
Rozloha	2 013 km²
Obyvateľstvo	94 479 (1910)
-	81 370 (1880)
Hustota	46,9 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 0,8 %; Nemci 55 %; Maďari 34,9 %; Chorváti 8,6 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 15,97 % ; Nemci 67,54 % ; Slováci 0,57 % ; Rumuni 0 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 10,4 % ; Ostatní 0,03 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 87,5 %; Evanjelické a. v. 10,2 %; Židovské 2 %
	Wikimedia Commons: Moson County
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 19:37, 21. máj 2019

Mošonská župa (maď. Moson, nem. Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.

Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.

Geografia

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy:

na prevom brehu Dunaja:
- (ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná Petržalka (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku Kittsee
- obce Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes súčasť Bratislavy)
na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka).

Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².

Centrum

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

Dejiny

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

Okresy

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
Rajka, leží v Maďarsku
Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.

Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

Pozri aj

Zoznam obcí Mošonskej župy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošonská župa (Uhorsko)

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[1]

[2]

[3]

[4]

@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 == Geografia ==
-Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny [[Burgenland]]. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: [[Jarovce]], [[Rusovce]] a [[Čunovo]], ktoré sú dnes súčasťou [[Bratislava|Bratislavy]], a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na [[Dunaj]]i sa stali jeho súčasťou (napr. obce [[Baka]]). Rozloha župy bola v roku [[1910]] 2 013 [[kilometer štvorcový|km²]].
+Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny [[Burgenland]]. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy:
+* na prevom brehu Dunaja:
+**(ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná [[Petržalka]] (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku [[Kittsee]]
+** obce [[Jarovce]], [[Rusovce]] a [[Čunovo]] (dnes súčasť Bratislavy)
+*na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na [[Dunaj]]i sa stali jeho súčasťou (napr. obce [[Baka]]).
+Rozloha župy bola v roku [[1910]] 2 013 [[kilometer štvorcový|km²]].
 == Centrum ==