Helenidy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d portál
d wikilinky
Riadok 11: Riadok 11:
<!-- *** Country etc. *** -->
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Albánsko
| country = Albánsko
| country1 = Macedónsko
| country1 = Severné Macedónsko
| country2 = Grécko
| country2 = Grécko
| country3 = Srbsko
| country3 = Srbsko
Riadok 127: Riadok 127:


== Polohopis ==
== Polohopis ==
Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou [[Drin]] - [[Peć]] na [[Dináre|Dinársku sústavu]] a tiahne sa od [[Srbsko|južného Srbska]] cez západné [[Macedónsko]] a [[Albánsko]] do [[Grécko|Grécka]]. Zaberajú tak celú južnú časť [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]], pričom ich súčasťou je aj ostrov [[Kréta]]. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek [[Ibar]] a [[Vardar]] v [[Srbsko|Srbsku]] a [[Macedónsko|Macedónsku]].
Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou [[Drin]] - [[Peć]] na [[Dináre|Dinársku sústavu]] a tiahne sa od [[Srbsko|južného Srbska]] cez západné [[Severné Macedónsko]] a [[Albánsko]] do [[Grécko|Grécka]]. Zaberajú tak celú južnú časť [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]], pričom ich súčasťou je aj ostrov [[Kréta]]. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek [[Ibar]] a [[Vardar]] v [[Srbsko|Srbsku]] a [[Severné Macedónsko|Macedónsku]].


Delia sa na dva základné systémy; ''Šarský horský systém'' a ''Grécky horský systém''. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.
Delia sa na dva základné systémy; ''Šarský horský systém'' a ''Grécky horský systém''. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.
Riadok 134: Riadok 134:


=== Geografia ===
=== Geografia ===
Rozkladá sa v [[macedónsko]]-[[srbsko]]-[[Albánsko|albánskom]] pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do [[Albánsko|Albánska]] a na juhu do [[Grécko|Grécka]]. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí [[Ochrid]]ská kotlina a údolie [[Čierny Drin|Čierneho Drinu]] a [[Radika|Radiky]]. Východná časť začína pohorím [[Šar planina]] ([[Titov Vrv|Titov vrh]], {{Mnm|2748}}) a pokračuje cez pohorie [[Bistra (pohorie)|Bistra]] ({{Mnm|2163}}), Stogovo ({{Mnm|2273}}), Karaorman ({{Mnm|2243}}) a [[Galičica]] ({{Mnm|2255}}) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe [[Paštrik]]om ({{Mnm|1989}}), pokračuje cez Koritnik ({{Mnm|2394}}), [[Korab]] ({{Mnm|2764}}, najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu ({{Mnm|2257}}) do [[Ochrid]]skej kotliny.
Rozkladá sa v [[Severné Macedónsko|macedónsko]]-[[srbsko]]-[[Albánsko|albánskom]] pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do [[Albánsko|Albánska]] a na juhu do [[Grécko|Grécka]]. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí [[Ochrid]]ská kotlina a údolie [[Čierny Drin|Čierneho Drinu]] a [[Radika|Radiky]]. Východná časť začína pohorím [[Šar planina]] ([[Titov Vrv|Titov vrh]], {{Mnm|2748}}) a pokračuje cez pohorie [[Bistra (pohorie)|Bistra]] ({{Mnm|2163}}), Stogovo ({{Mnm|2273}}), Karaorman ({{Mnm|2243}}) a [[Galičica]] ({{Mnm|2255}}) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe [[Paštrik]]om ({{Mnm|1989}}), pokračuje cez Koritnik ({{Mnm|2394}}), [[Korab]] ({{Mnm|2764}}, najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu ({{Mnm|2257}}) do [[Ochrid]]skej kotliny.


Jedno z najrozľahlejších pohorí v [[Macedónsko|Macedónsku]] je [[Jakupica]], tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol [[Solunska glava]] ({{Mnm|2540}}). Pri macedónsko-[[Grécko|gréckej]] hranici leží vysoké a členité pohorie [[Baba (pohorie)|Baba]] ([[Pelister]], {{Mnm|2601}}).
Jedno z najrozľahlejších pohorí v [[Severné Macedónsko|Macedónsku]] je [[Jakupica]], tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol [[Solunska glava]] ({{Mnm|2540}}). Pri macedónsko-[[Grécko|gréckej]] hranici leží vysoké a členité pohorie [[Baba (pohorie)|Baba]] ([[Pelister]], {{Mnm|2601}}).


==== Členenie ====
==== Členenie ====
* '''Macedónsko'''
* '''Severné Macedónsko'''
** [[Šar planina]] - [[Titov Vrv|Titov vrh]] {{Mnm|2748}}
** [[Šar planina]] - [[Titov Vrv|Titov vrh]] {{Mnm|2748}}
** [[Bistra (pohorie)|Bistra]] - Bistra {{Mnm|2163}}
** [[Bistra (pohorie)|Bistra]] - Bistra {{Mnm|2163}}

Verzia z 11:00, 2. jún 2019

Helenidy
Šarsko-pindská horská sústava
horská sústava
Mytikas - najvyšší vrch masívu
Štáty Albánsko Albánsko,  Severné Macedónsko Severné Macedónsko,  Grécko Grécko,  Srbsko Srbsko
Región Balkánsky polostrov
Nadradená
jednotka
Alpsko-himalájska sústava
Susedné
jednotky
Panónska panva, Trácko-macedónsky masív, Dináre, Iónske more, Egejské more
Podradené
jednotky
Šar planina, Bistra, Karaorman, Grécke pohoria, Jakupica, Stogovo, Galičica, Baba, Paštrik, Koritnik, Korab
Súradnice 40°40′00″S 21°15′00″V / 40,66667°S 21,25000°V / 40.66667; 21.25000
Najvyšší bod Mytikas
 - výška 2 917 m n. m.
 - súradnice 40°05′08″S 22°21′31″V / 40,08556°S 22,35861°V / 40.08556; 22.35861
Geologické zloženie vápenec, pieskovec, dolomit, bridlica
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Masív na mape Európy
Masív na mape Európy
Časť masívu na mape Grécka
Časť masívu na mape Grécka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Helenidy (Albánsko-grécke pohoria alebo Šarsko-pindská horská sústava) sú rozsiahly horský systém v južnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je olympský Mytikas (2 917 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Polohopis

Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou Drin - Peć na Dinársku sústavu a tiahne sa od južného Srbska cez západné Severné Macedónsko a Albánsko do Grécka. Zaberajú tak celú južnú časť Balkánskeho polostrova, pričom ich súčasťou je aj ostrov Kréta. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek Ibar a Vardar v Srbsku a Macedónsku.

Delia sa na dva základné systémy; Šarský horský systém a Grécky horský systém. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.

Šarský horský systém

Geografia

Rozkladá sa v macedónsko-srbsko-albánskom pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do Albánska a na juhu do Grécka. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí Ochridská kotlina a údolie Čierneho Drinu a Radiky. Východná časť začína pohorím Šar planina (Titov vrh, 2 748 m n. m.) a pokračuje cez pohorie Bistra (2 163 m n. m.), Stogovo (2 273 m n. m.), Karaorman (2 243 m n. m.) a Galičica (2 255 m n. m.) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe Paštrikom (1 989 m n. m.), pokračuje cez Koritnik (2 394 m n. m.), Korab (2 764 m n. m., najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu (2 257 m n. m.) do Ochridskej kotliny.

Jedno z najrozľahlejších pohorí v Macedónsku je Jakupica, tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol Solunska glava (2 540 m n. m.). Pri macedónsko-gréckej hranici leží vysoké a členité pohorie Baba (Pelister, 2 601 m n. m.).

Členenie

Geologické zloženie

Horské oblasti Šarského systému sú vytvorené prevažne z paleozoických bridlíc, občas prestúpených kryštalickými horninami (Baba, Jakupica, Šar). Ale aj tu sa nájde vápenec (stred masívu Jakupica).

Podnebie

Subalpínske podnebie (v horstvách od 1 000 do 2 000 m n. m.) je teplejšie, tiež rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt sú menšie. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 – 7° C. Takéto podnebie je typické napr. pre oblasť Baby.

Vodstvo

Veľmi známe sú najväčšie jazerá v Macedónsku - Ochridské jazero, v ktorého hladine sa odráža pohorie Galičica, a Prespanské jazero v pohorí Baba. Voda Prespanského jazera mizne v krasových dutinách a napája nižšie položené Ochridské jazero.

Fauna

V mnohých horských oblastiach Šarského systému žijú medvede, vlky alebo líšky (Šar planina). Takmer všade sa dá stretnúť vysoká a diviačia zver a taktiež je možné zhliadnuť kamzíka. Hojne zastúpené sú hady a jašterice.

Ochrana prírody

Rozmanitosť krajinných typov a mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky. Ide napr. o Pelister a Galičica na macedónsko-gréckej hranici. Národné parky sú tiež v Albánsku.

Galéria

Zdroje

  • Publikácia Světová pohoří (Evropa, Jiří Šlégl a kolektív) - ISBN 80-242-0822-9
  • Publikácia Jirásko, Leder, Lorenc: Jugoslávské hory. Praha, 1987
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helenidy na českej Wikipédii.