Oravský Podzámok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Krabanz (diskusia | príspevky)
45 editací
dBez shrnutí editace
Riadok 54: Riadok 54:
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku [[1267]] sa vzťahuje k existencii [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Hrad sa spomína v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku [[1559]], kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku [[1886]] nepodliehalo [[Uhorsko|uhorským]] správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy [[Orava (rieka)|Oravy]], pozdĺž dôležitých ciest do [[Poľsko|Poľska]].
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku [[1267]] sa vzťahuje k existencii [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Hrad sa spomína v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku [[1559]], kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku [[1886]] nepodliehalo [[Uhorsko|uhorským]] správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy [[Orava (rieka)|Oravy]], pozdĺž dôležitých ciest do [[Poľsko|Poľska]].


Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a [[Oravský komposesorát]]. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku [[1800]] hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku [[1868]], kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
,,Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a [[Oravský komposesorát]]Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku [[1800]] hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku [[1868]],, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.Obdobie tureckych vojen .


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
=== Pamiatky ===
* [[Oravský hrad]], súbor historických objektov z obdobia od [[13. storočie|13.]] do [[17. storočie|17. storočia]]. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] bol výrazne prestavaný za [[František I. Turzo|Františka Turzu]]. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch [[1534]]-[[1545]], z tohto obdobia pochádza aj vedľajší [[gotika|neskorogotický]] palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku [[1474]], [[renesancia|renesančne]] upravená, jednoloďová kaplnka [[Michal (anjel)|sv. Michala]], neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* [[Oravský hrad]], súbor historických objektov z obdobia od [[13. storočie|13.]] do [[17. storočie|17. storočia]]. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] bol výrazne prestavaný za [[František I. Turzo|Františka Turzu]]. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch [[1534]]-[[1545]], z tohto obdobia pochádza aj vedľajší [[gotika|neskorogotický]] palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku [[1474]], [[renesancia|renesančne]] upravená, jednoloďová kaplnka [[Michal (anjel)|sveteho. Michala]], neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =
Riadok 70: Riadok 70:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref>
}}</ref>
<gallery>
<gallery>
súbor:Árva - Castle.jpg|Letecký pohľad na hrad
Súbor:Árva - Castle.jpg|Letecký pohľad na oravsky hrad
súbor:Orava Castle, Slovakia (2).jpg|Horný hrad z nádvoria
Súbor:Orava Castle, Slovakia (2).jpg|Horný hrad z nádvoria
súbor:Orava Castle, Slovakia (3).jpg
Súbor:Orava Castle, Slovakia (3).jpg
súbor:Oravsky Podzamok (25).jpg
Súbor:Oravsky Podzamok (25).jpg
súbor:Oravský hrad (14).jpg|Kaplnka sv. Michala
Súbor:Oravský hrad (14).jpg|Kaplnka sv. Michala
súbor:Courtyard of the castle - panoramio (1).jpg|Dolný hrad
Súbor:Courtyard of the castle - panoramio (1).jpg|Dolný hrad
</gallery>
</gallery>
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], jednoloďová [[empír|empírová]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1831]]. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku [[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], jednoloďová [[empír|empírová]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1831]]. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku [[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Verzia z 15:25, 4. jún 2019

Oravský Podzámok
obec
Oravský hrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Časti Široká, Dolná Lehota
Vodný tok Orava
Nadmorská výška 511 m n. m.
Súradnice 49°15′45″S 19°22′03″V / 49,2623689°S 19,3674139°V / 49.2623689; 19.3674139
Rozloha 35,25 km² (3 525 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 344 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 38,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1267[1]/1559[2]
Starosta Jozef Záhora[3] (nezávislý)
PSČ 027 41
ŠÚJ 509957
EČV (do r. 2022) DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu 		Oravský Podzámok 61
E-mailová adresa poslať email
Telefón 589 32 21
Fax 589 32 21
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Oravský Podzámok (nem. Unterschloss) je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Polohopis

Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.

Miestne časti

Miestna časť Široká

Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.

Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.

Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, súčasť OFZ Istebné).

Dejiny[4]

Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.

,,Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorátSamostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868,, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.Obdobie tureckych vojen .

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Oravský hrad, súbor historických objektov z obdobia od 13. do 17. storočia. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici 16. storočia bol výrazne prestavaný za Františka Turzu. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch 1534-1545, z tohto obdobia pochádza aj vedľajší neskorogotický palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku 1474, renesančne upravená, jednoloďová kaplnka sveteho. Michala, neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.[5]
  • Letecký pohľad na oravsky hrad
    Letecký pohľad na oravsky hrad
  • Horný hrad z nádvoria
    Horný hrad z nádvoria
  • Kaplnka sv. Michala
    Kaplnka sv. Michala
  • Dolný hrad
    Dolný hrad
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová empírová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1831. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku 1800.[6]
  • Stará pošta, klasicistická dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prelomu 18. a 19. storočia.[7]
  • Renesančná administratívna budova, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1600. Presatavaná bola na prelome 17. a 18. storočia.[8] Fasáda budovy je jednoduchá, okná sú lemované jednoduchými šambránami, strecha je šindľová. Do dvora je orientovaná stĺpová arkáda.
  • Stará prefektúra, obdĺžniková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou z roku 1797.[9] Stavbe dominuje trojosový rizalit ukončený atikou so sochárskou výzdobou. Fasády sú členené lizénovými rámami a pilastrami na rizalite. Okná sú lemované šambránami s klenákmi, na rizalite segmentovo ukončené. V objekte sa v súčasnosti nachádza Múzeum historického lesníctva na Orave.
  • Hotel Oravan, klasicistická trojkrídlová dvojpodlažná stavba z prvej tretiny 19. storočia. Prestavaný bol v 90. rokoch 19. storočia. Ide o trojtraktovú stavbu. Objekt má trojosový portikus, fasády sú členené pilastrami.[10]
  • Kostol sv. jána Nepomuckého
    Kostol sv. jána Nepomuckého
  • Historická budova pošty
    Historická budova pošty
  • Renesančná administratívna budova
    Renesančná administratívna budova
  • Stará prefektúra
    Stará prefektúra
  • Hotel Oravan
    Hotel Oravan

Osobnosti obce

Rodáci

Pôsobili tu

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ Dejiny na stránke obce
  5. ↑ Oravský hrad [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. ↑ Oravský Podzámok - Kostol sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. ↑ Augustín Maťovčík: Biografický slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)

Externé odkazy

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Oravský_Podzámok&oldid=6848555“