Literárne dielo: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Literárne dielo''' je [[umenie|umelecký]] výtvor, ktorého materiálom je [[jazyk]]; stojí na priesečníku dvoch radov - radu prejavov iných je urcene umení(napr. [[hudobná skladba]], [[film]], [[socha]]), s ktorými je späté dominanciou [[estetická funkcia|estetickej funkcie]], a radu prejavov jazykových, ku ktorým patrí ako útvar slovesný. |
'''Literárne dielo''' je [[umenie|umelecký]] výtvor, ktorého materiálom je [[jazyk]]; stojí na priesečníku dvoch radov - radu prejavov iných je urcene umení(napr. [[hudobná skladba]], [[film]], [[socha]]), s ktorými je späté dominanciou [[estetická funkcia|estetickej funkcie]], a radu prejavov jazykových, ku ktorým patrí ako útvar slovesný. |
||
Vďaka svojmu slovesnému charakteru je literárne dielo omnoho výraznejšie oznámením medzi svojim pôvodcom ([[autor]]om) a vnímateľom (čitateľom), než je to u [[umelecké dielo|diel iných umení]]: je budované z prvkov samých osebe komunikatívnych, t. j. z repertoáru najbežnejšieho prostriedku ľudskej [[komunikácia|komunikácie]], [[prirodzený jazyk|prirodzeného jazyka]]. Stáva sa tak nielen súčasťou [[komunikačný proces|komunikačného procesu]], v ktorom podobne ako diela iných umení sporostredkuje medzi svojim pôvodcom a vnímateľom, ale súčasne v sebe komunikačný proces zahrňuje: v jazykových vypovediach, ktoré literárne dielo vytvárajú, je realizovaný alebo implikovaný hovoriaci a vnímateľ fiktívny (rozprávač, lyrický subjekt, adresát ako súbor požadovaných schopností porozumenia), teda ''hovoriaci'' a ''vnímateľ'' s reálnym pôvodcom a čitateľom diela nestotožniteľný. |
Vďaka svojmu slovesnému charakteru je literárne dielo omnoho výraznejšie oznámením medzi svojim pôvodcom ([[autor]]om) a vnímateľom (čitateľom), než je to u [[umelecké dielo|diel iných umení]]: je budované z prvkov samých osebe komunikatívnych, t. j. z repertoáru najbežnejšieho prostriedku ľudskej [[komunikácia|komunikácie]], [[prirodzený jazyk|prirodzeného jazyka]]. Stáva sa tak nielen súčasťou [[komunikačný proces|komunikačného procesu]], v ktorom podobne ako diela iných umení sporostredkuje medzi svojim pôvodcom a vnímateľom, ale súčasne v sebe komunikačný proces zahrňuje: v jazykových vypovediach, ktoré literárne dielo vytvárajú, je realizovaný alebo implikovaný hovoriaci a vnímateľ fiktívny (rozprávač, lyrický subjekt, adresát ako súbor požadovaných schopností porozumenia), teda ''hovoriaci'' a ''vnímateľ'' s reálnym pôvodcom a čitateľom diela nestotožniteľný.Je určené pre deti. |
||
== Literárne dielo v semiotike == |
== Literárne dielo v semiotike == |
Verzia z 17:20, 9. jún 2019
Literárne dielo je umelecký výtvor, ktorého materiálom je jazyk; stojí na priesečníku dvoch radov - radu prejavov iných je urcene umení(napr. hudobná skladba, film, socha), s ktorými je späté dominanciou estetickej funkcie, a radu prejavov jazykových, ku ktorým patrí ako útvar slovesný.
Vďaka svojmu slovesnému charakteru je literárne dielo omnoho výraznejšie oznámením medzi svojim pôvodcom (autorom) a vnímateľom (čitateľom), než je to u diel iných umení: je budované z prvkov samých osebe komunikatívnych, t. j. z repertoáru najbežnejšieho prostriedku ľudskej komunikácie, prirodzeného jazyka. Stáva sa tak nielen súčasťou komunikačného procesu, v ktorom podobne ako diela iných umení sporostredkuje medzi svojim pôvodcom a vnímateľom, ale súčasne v sebe komunikačný proces zahrňuje: v jazykových vypovediach, ktoré literárne dielo vytvárajú, je realizovaný alebo implikovaný hovoriaci a vnímateľ fiktívny (rozprávač, lyrický subjekt, adresát ako súbor požadovaných schopností porozumenia), teda hovoriaci a vnímateľ s reálnym pôvodcom a čitateľom diela nestotožniteľný.Je určené pre deti.
Literárne dielo v semiotike
Literárne dielo je zvláštny druh znaku. Špecifickosť literárneho diela ako znaku spočíva v tom, že je schopné vyjadrovať určité významy (konotácie), ktoré stoja nad významom bezprostredne komunikovaným (sprostredkovaným, oznamovaným). Metafora označuje (denotuje) nejaký predmet alebo dej, ale zároveň obsahuje ďalší význam: básnický vzťah ku skutočnosti (konotácia). Možno ju definovať (vymedziť jej pojem) ako prenesenie významu určitého pojmu na iný pojem (resp. ako obrazné vyjadrenie všeobecného pojmu alebo použitie slova v prenesenom zmysle).
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.