Vzdušné sily Slovenskej republiky: Rozdiel medzi revíziami

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 520 editací
Bez shrnutí editace
Lewdp (diskusia | príspevky)
24 editací
Bez shrnutí editace
Značka: odstránenie referencie
Riadok 113: Riadok 113:
V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017 hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbi toto spojenectvo a vytvorí silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017 hovorí, že ''„Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“'' Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbi toto spojenectvo a vytvorí silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mosr.sk/data/files/3669_navrh-na-obstaranie-novych-taktickych-stihacich-lietadiel.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>


Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a pripadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont rokov 2040 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16V Block 70/72. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Z vojenskej a geopolitickej perspektívy je nákup stíhačiek F-16 správne riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ďateľ | odkaz na autora = | titul = Nákup stíhačiek F16 je správny z vojenského aj geopolitického hľadiska ~ Ďateľ.sk - spravodajský portál | url = http://www.datel.sk/clanok/nakup-stihaciek-f16-je-spravny-z-vojenskeho-aj-geopolitickeho-hadiska | vydavateľ = datel.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a pripadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont rokov 2040 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16V Block 70/72. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/Download?id=1702&version=1 | vydavateľ = rokovania.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577 | vydavateľ = finance.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/slovensko-nato-f-16-nadzvuk-stihacka-gripen-usa-fqj-/zpr_nato.aspx?c=A180724_125128_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2018-09-07 }}</ref> Z vojenskej a geopolitickej perspektívy je nákup stíhačiek F-16 správne riešenie.


Prvé štyri lietadlá F-16V Block 70/72 môžu Vzdušné sily OS SR prevziať postupne od septembra do decembra [[2022]], pričom prvé dva stroje sú určené na výcvik slovenského vojenského personálu v USA.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Zvyšných 10 zo 14 stíhačiek by mali postupne vyrobiť v Greenville v Južnej Karolíne do augusta [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Why it matters that Lockheed Martin is set to launch production of F-16s in Greenville | url = https://eu.greenvilleonline.com/story/money/2019/04/23/up-400-jobs-lockheed-martin-ready-make-f-16-s-greenville-sc/3509180002/ | vydavateľ = eu.greenvilleonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvé štyri F-16 vyrobené pre SR majú na leteckú základňu Sliač priletieť v apríli 2023. Na Slovensko by mali všetky lietadlá priletieť do októbra toho istého roku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výrobca F-16: Letecké opravovne Trenčín budú naším partnerom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/vyrobca-f-16-opravovne-trencin-budu/342903-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-15 | dátum prístupu = 2018-08-15 }}</ref> MiGy-29 tak zostanú vo Vzdušných silách OS SR lietať minimálne do roku 2023, čiže do dosiahnutia počiatočných operačných spôsobilostí (IOC) nových F-16.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči | url = http://www.mosr.sk/42333-sk/slovensko-potrebuje-14-stihacich-lietadiel-a-nie-silne-reci/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
Prvé štyri lietadlá F-16V Block 70/72 môžu Vzdušné sily OS SR prevziať postupne od septembra do decembra [[2022]], pričom prvé dva stroje sú určené na výcvik slovenského vojenského personálu v USA.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref name="armadninoviny-udalosti"/> Zvyšných 10 zo 14 stíhačiek by mali postupne vyrobiť v Greenville v Južnej Karolíne do augusta [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Why it matters that Lockheed Martin is set to launch production of F-16s in Greenville | url = https://eu.greenvilleonline.com/story/money/2019/04/23/up-400-jobs-lockheed-martin-ready-make-f-16-s-greenville-sc/3509180002/ | vydavateľ = eu.greenvilleonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvé štyri F-16 vyrobené pre SR majú na leteckú základňu Sliač priletieť v apríli 2023. Na Slovensko by mali všetky lietadlá priletieť do októbra toho istého roku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výrobca F-16: Letecké opravovne Trenčín budú naším partnerom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/vyrobca-f-16-opravovne-trencin-budu/342903-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-15 | dátum prístupu = 2018-08-15 }}</ref> MiGy-29 tak zostanú vo Vzdušných silách OS SR lietať minimálne do roku 2023, čiže do dosiahnutia počiatočných operačných spôsobilostí (IOC) nových F-16.<ref name="leteckymagazin-vlada-schvalila-nakup-f-16"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči | url = http://www.mosr.sk/42333-sk/slovensko-potrebuje-14-stihacich-lietadiel-a-nie-silne-reci/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Verzia z 08:10, 12. jún 2019

Toto je článok o vzdušných silách súčasnej Slovenskej republiky. O vzdušných silách vojnového Slovenského štátu pozri Slovenské vzdušné zbrane.
Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Emblém Vzdušných síl OS SR
Emblém Vzdušných síl OS SR

Emblém Vzdušných síl OS SR
KrajinaSlovensko Slovensko
Existencia1993 – súčasnosť
Vznik1. január 1993 (ako Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky)
Typvzdušné sily a protivzdušná obrana
Funkciaobrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl
Veľkosť~3 200 príslušníkov[1]
24 lietadiel, 9 vrtuľníkov
Veliteliagenerálmajor Ing. Ľubomír Svoboda[2]
Podriadené jednotky
Nadradené jednotky Ozbrojené sily Slovenskej republiky
Insígnie
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadláL-39ZAM
Prieskumné lietadláL-410FG
Stíhacie lietadláMiG-29AS/UBS
Výcvikové lietadláL-39CM/ZAM
Dopravné lietadláC-27J, L-410UVP-E14/20
Dopravné vrtuľníkyMi-17M/LPZS, UH-60M

Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skrátene: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl.[3] Veliteľom Vzdušných síl OS SR je od 1. augusta 2017 generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.[2][4]

Názov

  • od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky[5]
  • od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky[6]
  • od 1. júla 2002: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky

História

Vznik

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.[7]

V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatnej Slovenskej republiky, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálmajor Ing. Štefan Gombík.

Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004)

Akrobatická skupina Biele Albatrosy na Royal International Air Tattoo 1993 vo Fairforde

Rozdelením Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 62 vrtuľníkov[8], spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov.

Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229[9] lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky (9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), bojové (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné prúdové (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs.[8] V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch dňa 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).[7]

Mikojan-Gurevič MiG-29A (reg. č. 6829) na Royal International Air Tattoo 1996

Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Fairforde v rokoch 1995 a 1998.[7]

V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †.[10] Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).

Vyradené MiGy-21MF na základni Sliač, 2003

Koniec 90. rokov 20. storočia bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov 1998 až 1999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.[pozn. 1] K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.[11] Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický, keď sa 6. novembra počas nočného cvičného letu zrazil jeden MiG-29A (reg. č. 6829) s druhým MiGom-29A (reg. č. 6930) medzi obcami Hnilčík a Spišské Tomášovce. Pilot mjr. Ing. Martin Hronec sa zo stroja s reg. č. 6930 úspešne katapultoval a nebol vážne zranený. Zrážku neprežil mjr. Ing. Marián Katuška †, ktorý sa nestihol zo svojho MiGu-29A (reg. č. 6829) katapultovať. S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Suchoj Su-22, Suchoj Su-25, Aero L-29 Delfín a Mikojan-Gurevič MiG-21.

Novšia história (2004 – súčasnosť)

MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii

Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 2004 až 2006 bola v leteckých opravovniach Trenčín vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel a aj viacerými západnými spoločnosťami. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, ICAO normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám dňa 29. februára 2008 na základni Sliač.

Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany SR, jeden vojak prežil. Lietadlo privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24 vyradené.[12] Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu[13], kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.[14]

Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.[15]

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru Česka prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v Bruseli dňa 15. februára 2017.[16]

Dňa 27. marca 2017 došlo na leteckej základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)[17], pričom sa kĺzalo 755 metrov po vzletovej a pristávacej dráhe (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá ochrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému NATINAMDS.[18] Súkromné lety lietadlom L-29 (OM-SLK, rok výroby 1972, prevádzkovateľ Slovenské krídla, s. r. o.) z leteckej základne Sliač stále pokračujú, čo potencionálne ohrozuje bezpečnosť a prevádzkyschopnosť LZ Sliač.[19]

V oblasti medzi mestom Sliač a obcou Kováčová sa 10. októbra 2018 o 14:07 hod. zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.[20][21][22] K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. „Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“ priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.[23]

„Ministerstvo obrany SR odporučí vláde SR pokračovať v prevádzke lietadiel MiG-29 až do doby dodania stíhacích lietadiel F-16V Block 70,“ informovala o tom hovorkyňa rezortu Danka Capáková s tým, že tento záver vyplynul z podrobnej analýzy alternatív ochrany vzdušného priestoru Slovenska, ktorý rezort obrany spracoval a predloží ho na rokovanie vlády. „Na základe posúdenia uvedených možností s prihliadnutím na súčasný technický stav lietadiel MiG-29, platnej legislatívy, potreby zabezpečenia a udržania úrovne výcviku pilotov a príslušníkov pozemného personálu Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, vychádza ako najefektívnejšie ekonomické riešenie uzavrieť novú dodatočnú dohodu so spoločnosťou RSK MiG s platnosťou od 16. 11. 2019 do 31. 12. 2023 s možnosťou predĺženia o jeden rok,“ uviedla Danka Capáková.[24][25]

Modernizácia

Stíhacie lietadlá

Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré sú v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade so súčasnými aj budúcimi operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.[26]

V januári 2014 tak Slovensko začalo rokovania so švédskou vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek JAS 39 Gripen, ktoré mali nahradiť MiGy-29.[27][28] Dňa 21. apríla 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.[29][30][31][32] V júli 2014 slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.[33][34][35][36][37][38][39]

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 zo dňa 18. marca 2015 súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)[40], ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou FMS (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.[41]

Švédska strana ale „počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“[42]

V roku 2016 preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (jednať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky MiG-35, ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.[42][26]

Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, Talianska a Grécka.[42]

Dňa 4. apríla 2018 Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (Defense Security Cooperation Agency) odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16V Block 70/72 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky F-35 Lightning II a F-22 Raptor. „Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16V Block 70/72,“[43] potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.[44] Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.[45] Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.[46][47]

„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“ povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.[48][49]

O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády dňa 11. júla 2018.[50][51][52] Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen.

V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017 hovorí, že „Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“ Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbi toto spojenectvo a vytvorí silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou v prípade zhoršenia bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.[53]

Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a pripadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont rokov 2040 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16V Block 70/72. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.[54] V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti.[55][56] Z vojenskej a geopolitickej perspektívy je nákup stíhačiek F-16 správne riešenie.

Prvé štyri lietadlá F-16V Block 70/72 môžu Vzdušné sily OS SR prevziať postupne od septembra do decembra 2022, pričom prvé dva stroje sú určené na výcvik slovenského vojenského personálu v USA.[26][42] Zvyšných 10 zo 14 stíhačiek by mali postupne vyrobiť v Greenville v Južnej Karolíne do augusta 2023.[57] Prvé štyri F-16 vyrobené pre SR majú na leteckú základňu Sliač priletieť v apríli 2023. Na Slovensko by mali všetky lietadlá priletieť do októbra toho istého roku.[58] MiGy-29 tak zostanú vo Vzdušných silách OS SR lietať minimálne do roku 2023, čiže do dosiahnutia počiatočných operačných spôsobilostí (IOC) nových F-16.[26][59]

Príprava a letecký výcvik pilotov potrvá tri roky a bude prebiehať v USA na Lukeovej leteckej základni, ktorá sa nachádza približne 24 km západne od mesta Phoenix v Arizone.[60] Slovensko má v súčasnosti iba päť operačných pilotov, ktorí majú na vojenských prúdových lietadlách nalietaných viac ako 500 letových hodín.[61]

Ministerstvo financií SR v týchto dňoch (december 2018) posudzuje technické podklady na nákup amerických stíhačiek F-16.[62]

Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš dňa 12. decembra 2018 slávnostne podpísali zmluvy o nákupe stíhačiek F-16V. Najväčšia investícia do armády SR v ére samostatnosti dostala zelenú.[63]

Predseda vlády SR Peter Pellegrini vyzdvihol význam podpísaného kontraktu. „Ide o významný moment v histórii Slovenskej republiky, pretože ide o investíciu v objeme viac ako 1,6 miliardy eur. Je to počin, ktorým sa Slovenská republika hlási k svojim záväzkom navyšovať výdavky na vyzbrojovanie a dosiahnuť žiadaný cieľ 2% HDP a ide o počin, ktorý bude aj naďalej garantovať suverenitu a ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Slovenská republika chce vyslať jasný signál, že svoje budúce postavenie vidí aj naďalej tak v Európskej únii, ako aj Severoatlantickej aliancii,“ povedal.[64][65][66] Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. USA nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16V v roku 2022/23 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a ochranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.[67] Slovensko má voľbou stíhačky F-16V vystarané minimálne do roku 2060 a potom si môže objednať stíhačku 5. generácie. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo pri návšteve Bratislavy dňa 12. februára 2019 poďakoval Slovensku za nákup amerických stíhačiek F-16V. „USA sú hrdé na to, že sú súčasťou úspechu vašej krajiny,“ povedal Mike Pompeo.[68][69]

Slovenská republika v marci tohto roka 2019 zaplatila prvú splátku za americké lietadlá F-16V. Aj keď nie je nateraz presne známe v akej výške (ide o cca 400 miliónov €), informácia vyplýva z materiálu rezortu financií.[70]

USA oceňujú, že Slovensko sa rozhodlo modernizovať ozbrojené sily, prejsť zo sovietskej techniky na modernú. „Taktiež, že sme strategicky prijali rozhodnutie orientovať sa na americkú výzbroj, či už sú to stíhačky F-16 alebo vrtuľníky Black Hawk. V Spojených štátoch amerických to samozrejme nezostalo bez povšimnutia,“ konštatoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.[71] Slovensko dosiahlo tú výhodu, že po podpise zmluvy s USA, je už u výrobcu na schedule liste, pričom na porovnanie iné krajiny stále váhajú, čím oddiaľujú zavedenie nových stíhačiek do výzbroje.[72][73]

Cvičné prúdové lietadlá

Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) dňa 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúce kusy L-39 majú už kratšiu technickú životnosť než MiG-29. Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom dvoch L-159T Alca[74] alebo objednaním minimálne štyroch kusov nových Aero L-39NG[75] formou vláda – vláda.[76] Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada; NFTC). Mimochodom maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku 2010.[77][78][79] Možno by bolo vhodné, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu CT-155 Hawk.[80] Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na Sheppardovej leteckej základni v Texase v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).[81] Napríklad belgické vzdušné sily sa rozhodli vyradiť cvičné prúdové lietadlá typu Alpha Jet do decembra roku 2019.[82] Zároveň začnú posielať svojich budúcich pilotov na Sheppardovu leteckú základňu v USA, aby tam absolvovali letecký výcvik v rámci Euro-NATO Joint Jet Pilot Training (ENJJPT).[83] Belgická vláda sa zároveň rozhodla nakúpiť 34 kusov[84] amerických stíhačiek typu F-35.[85][86][87][88] Po Belgicku je vysoko pravdepodobné, že sa pre stealth stíhačku piatej generácie typu F-35 rozhodnú aj neutrálne európske krajiny Fínsko a Švajčiarsko.[89][90][91][92]

Dopravné lietadlá

Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná dňa 29. októbra 2014. Lietadlá mali byť pre potreby ozbrojených síl dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let dňa 7. augusta 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané 24. októbra 2017.[93] Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín dňa 26. februára 2018.[94] Na Slovensko bolo dodané 9. apríla 2018.[95][96][97] Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roku 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.[98][99]

Vrtuľníky

Dňa 29. apríla 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance) LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických zo dňa 21. apríla 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému 9 viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk. Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky.[100][101]

Koncom apríla 2017 prijala spoločnosť Bell Helicopter zmluvu na výrobu deviatich vrtuľníkov Bell 429 GlobalRanger so špeciálnymi úpravami pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.[102] Systém deviatich vrtuľníkov obsahuje kamery WESCAM MX-10, výcvik, náhradné diely a logistická podpora, vybavenie misie, komunikačné a navigačné zariadenia, pozemné podporné zariadenia, náhradné diely konštrukcie a motorov, technické údaje, publikácie, údržbárske práce/navrhované elektronické úpravy, technická pomoc, oprava a následné vrátenie, tím zabezpečenia kvality a preprava strojov. Odhadovaná cena systému je približne 150 miliónov USD (cca 137 miliónov eur).[103][104][105]

Dňa 26. júna 2017 pristáli na leteckej základni v Prešove prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky UH-60M Black Hawk.[106] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018.[107] Päť zvyšných kusov bude dodaných v priebehu roku 2019.[108] Vrtuľníky budú dodatočne vyzbrojené guľometmi typu M134 Gatling.[109][110][111][112]

„Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín, vlani sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“ konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.[113]

Štruktúra

Slovensko: Vzdušné sily Slovenskej republiky
Bojové jednotky:
Taktické krídlo generálmajora Otta Smika
Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša

Jednotky bojovej podpory:
Dopravné krídlo generála Milana Rastislava Štefánika
Protilietadlová raketová brigáda obrancov Tobruku
Krídlo velenia, riadenia a prieskumu

Lietadlový park

Prevádzkované stroje

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo 		MiG-29AS
MiG-29UBS 		8
1 		Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1993 až 1995. Technický život týchto lietadiel je stanovený do obdobia rokov 2023 až 2025. V pohotovostnom systéme ochrany vzdušného priestoru sú do služby vyčlenené tri ozbrojené MiGy-29AS, z ktorých jeden je záložný. MiGy-29 majú byť v rokoch 2022 až 2023 nahradené 14 novými stíhačkami F-16V Block 70/72.[116][117][52][118] Okrem 9 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29AS/UBS sú vyčlenené ďalšie dva MiGy-29A ako záloha. Záložné stroje sú ale nepoužiteľné, pretože neboli modernizované na štandard MiG-29AS, a preto už roky nelietajú. Navyše sa kanibalizujú. Záložné lietadlo MiG-29UB (reg. č. 4401) bolo po 30 rokoch vyradené.
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo
cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo 		L-39CM
L-39ZAM 		5
2[119] 		Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Väčšine z nich končí do roku 2020 technická životnosť.[120][121] Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o nové L-39NG ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.[122]
Prieskumné lietadlá
Let L-410 Turbolet Česko-Slovensko Česko-Slovensko fotogrametrické lietadlo L-410FG 1 Používa sa na fotografické mapovanie.
Dopravné lietadlá
Leonardo C-27J Spartan Taliansko Taliansko taktické dopravné lietadlo C-27J 2 Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé dňa 9. apríla 2018.[93][97]
Let L-410 Turbolet Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Česko Česko 		viacúčelové dopravné lietadlo L-410UVP-E14
L-410UVP-E20 		1
4 		Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP.
Vrtuľníky
Mil Mi-17 Sovietsky zväz ZSSR dopravný vrtuľník
záchranný vrtuľník 		Mi-17M
Mi-17LPZS 		4[113]
1[123] 		Vrtuľníky boli vyrobené v roku 1989. Celkovo štyri vrtuľníky sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba), ale tri z nich sú odstavené. Do roku 2019 budú nahradené 9 novými vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk.[124][125][126]
Sikorsky UH-60 Black Hawk Spojené štáty USA viacúčelový vrtuľník UH-60M 4 Prvé dva vrtuľníky boli dodané dňa 26. júna 2017.[106] Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané dňa 3. augusta 2017.[127] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané dňa 20. júla 2018.[107][128] Ďalšie priletia na prelome júna a júla 2019.

Objednané stroje

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet objednaných Poznámky
Stíhacie lietadlá
Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon Spojené štáty USA viacúčelové stíhacie lietadlo F-16V Block 70/72[129] 14 O nákupe stíhacích lietadiel rozhodla vláda SR na rokovaní vlády dňa 11. júla 2018.[52] Prvé štyri stíhačky môžu Vzdušné sily OS SR prevziať postupne od septembra do decembra 2022, pričom prvé dva stroje sú určené na výcvik slovenského vojenského personálu v USA. Zvyšných desať kusov bude vyrobených do augusta 2023. Prvé štyri F-16 vyrobené pre SR majú na leteckú základňu Sliač priletieť v apríli 2023. Na Slovensko by mali všetky lietadlá priletieť do konca roku 2023.[26][42]
Vrtuľníky
Sikorsky UH-60 Black Hawk Spojené štáty USA viacúčelový vrtuľník UH-60M 5[124] Päť zvyšných kusov bude dodaných v roku 2019.[108]
Bell 429 GlobalRanger Spojené štáty USA
Kanada Kanada 		ľahký viacúčelový vrtuľník Bell 429 9[130] Podľa strategických dokumentov MO SR sa nákup uskutoční v rokoch 2020 až 2022. Vrtuľníky budú používané na LPZS.[131] Obstarávanie je ale pozastavené kvôli neukončenému vyšetrovaniu leteckej nehody vrtuľníka Bell 429 (OM-BYM) Leteckého útvaru MV SR dňa 10. mája 2017.[132][133]

Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet získaných kusov Obdobie služby
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21 Sovietsky zväz ZSSR stíhacie lietadlo
prieskumné lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo 		MiG-21MA
MiG-21MF
MiG-21R
MiG-21UM
MiG-21US 		13
36
8
11
2 		1993 – 2003
Bojové lietadlá
Suchoj Su-22 Sovietsky zväz ZSSR stíhací bombardér
cvičné/bojové lietadlo 		Su-22M4
Su-22UM-3K 		18
3 		1993 – 2002
Suchoj Su-25 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo priamej podpory pozemných vojsk
cvičné/bojové lietadlo 		Su-25K
Su-25UBK 		12
1 		1993 – 2002
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12BP 1 1993 – 1999
Antonov An-24 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-24V 2 1993 – 2006
Antonov An-26 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-26B-100 2 1993 – 2016
Jakovlev Jak-40 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Jak-40 1 1993 – 1999
Tupolev Tu-154 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (VIP) Tu-154B-2 1 1993 – 1995
Cvičné lietadlá
Aero L-29 Delfín Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo L-29 16 1993 – 2003
Vrtuľníky
Mil Mi-2 Sovietsky zväz ZSSR
Poľsko Poľsko 		ľahký cvičný vrtuľník Mi-2 17 1993 – 2013
Mil Mi-8 Sovietsky zväz ZSSR vrtuľník pre rádioelektronický boj
dopravný vrtuľník 		Mi-8PPA
Mi-8PS
Mi-8T 		1
2
6 		1993 – 2011
Mil Mi-24 Sovietsky zväz ZSSR bojový/dopravný vrtuľník
cvičný/bojový/dopravný vrtuľník 		Mi-24D
Mi-24V
Mi-24DU 		8
10
1 		1993 – 2011

Pozemná protivzdušná obrana

Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená Protilietadlová raketová brigáda obrancov Tobruku sídliaca v Nitre.

Systém Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Protilietadlové systémy
S-300PMU Súbor:Slovak S-300.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		protilietadlový raketový komplet veľkého dosahu SA-10B 1 batéria Dodané v roku 1987. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do 75 km a maximálna výška do 27 km. Batéria má 45 rakiet typu 5V55KD.[134][135]
2K12M2 Kub-M2 Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet stredného dosahu SA-6 5 batérií Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do 24 km a maximálna výška do 7 km. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3.[136]
9K38 Igla-2 Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu SA-18 72 kusov Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS).

Vyradený systém PVO typu Strela-10M3 (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 €.[137]

Rádiotechnické vojsko

Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru vo výškach od 3 do 30 km. Túto úlohu zabezpečuje predovšetkým Krídlo velenia, riadenia a prieskumu s veliteľstvom vo Zvolene, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov sú spracovávané vo Zvolene v operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia, vrátane aliančného systému NATINAMDS.

Vzdušné sily OS SR majú v súčasnosti šesť 3D radarov stredného dosahu typu P-37MSK[138], dva 3D radary stredného dosahu ST-68MSK, štyri 2D radary RL-4AM Morad-L malého dosahu a tri výškomery typu PRV-17. Ich úlohou je detekcia, identifikácia a sledovanie vzdušných objektov. Okrem toho sa využívajú aj pri kontrole letovej prevádzky a na navádzanie letectva. Z 15 kusov je však už 13 po technickej životnosti a zvyšným dvom radarom ST-68MSK sa technická životnosť skončí v roku 2021.[139] Navyše nie sú úplne kompatibilné so systémami NATO.[140]

Nové 3D rádiolokátory stredného, malého a blízkeho dosahu obstará Ministerstvo obrany SR formou vláda – vláda. Návrh tohto riešenia schválila Bezpečnostná rada a vláda SR dňa 11. júla 2018. Ministerstvo obrany plánuje v časovom horizonte rokov 2019 až 2025 zakúpiť 17 kusov 3D rádiolokátorov, z toho 6 kusov 3D rádiolokátorov stredného dosahu, 5 kusov 3D rádiolokátorov malého dosahu a 6 kusov 3D rádiolokátorov blízkeho dosahu.[141][142][143][144][145][146][147][148][149][150]

Radar Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Rádiolokátory
P-37MSK Sovietsky zväz ZSSR rádiolokačný diaľkomer P-37MSK 6 Mobilný 3D rádiolokátor sovietskej výroby. Maximálna diaľka zistenia cieľov vo výškach od 12 000 do 28 000 m je 320 km.
RL-4AM Morad-L Česko-Slovensko Česko-Slovensko rádiolokačný diaľkomer RL-4AM Morad-L 4 Mobilný prehľadový 2D rádiolokátor česko-slovenskej výroby s diaľkovým dosahom 200 km.
ST-68MSK Sovietsky zväz ZSSR rádiolokačný diaľkomer ST-68MSK 2 Mobilný prehľadový 3D rádiolokátor sovietskej výroby s diaľkovým dosahom 360 km.
PRV-17 Sovietsky zväz ZSSR rádiolokačný výškomer PRV-17 3 Mobilný rádiolokačný výškomer sovietskej výroby, ktorý umožňuje v spolupráci s diaľkomerom vytvárať 3D obraz vzdušnej situácie. Diaľkový dosah výškomera je 600 km a výškový 85 km.

Hodnosti

Dôstojníci

Nižší Vyšší
Slovakia
VzS OS SR
poručík nadporučík kapitán major podplukovník plukovník plukovník
generálneho štábu
OF-1 OF-2 OF-3 OF-4 OF-5

Generáli

Generáli
Slovakia
VzS OS SR
brigádny generál generálmajor generálporučík generál
OF-6 OF-7 OF-8 OF-9

Poznámky

  1. ↑ Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržuje hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2004 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, je táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov je nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré sú vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžia na zabezpečenie výcviku a niektoré sú na pravidelných servisných prácach.

Referencie

  1. ↑ LANG, Pavel. Střežíme vzdušný prostor Slovenska. ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR, roč. 46, čís. 2/2014, s. 81–83. ISSN 1802-4823.
  2. ↑ a b Veľká zmena pre vzdušné sily [online]. Zvolen: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online.
  3. ↑ AGLO solutions (www.aglo.sk). Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  4. ↑ Svoboda, Ľubomír. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
  5. ↑ 3. sbor letectva a protivzdušné obrany [1994-2000]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  6. ↑ Velitelství vzdušných sil [2000- ]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  7. ↑ a b c Fórum portálu CS PVO 1950-1992 [online]. forum.presscont.eu, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  9. ↑ brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8
  10. ↑ L-29 993302 : L-29 [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  11. ↑ Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. Zvolen: Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online.
  12. ↑ TIMKOVÁ, Ingrid. Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-09-21. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  14. ↑ Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo [online]. Pravda.sk, 13.02.2013, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online.
  15. ↑ Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-09-01]. Dostupné online.
  16. ↑ vlastnymat.docx [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  17. ↑ letectvo.nsat.sk, [cit. 2018-07-06]. Dostupné online.
  18. ↑ telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  19. ↑ L-29 Delfín / OM-JLP pristál na brucho na Sliači [online]. gonzoaviation.com, [cit. 2018-04-09]. Dostupné online.
  20. ↑ Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  21. ↑ Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  22. ↑ Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  23. ↑ TASR. VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-10-10. Dostupné online [cit. 2018-10-10].
  24. ↑ TASR. Rezort chce pokračovať v prevádzke lietadiel MiG-29. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-11-13. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1336-197X.
  25. ↑ Informácia : Analýza alternatív ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky do času dodania nových taktických stíhacích lietadiel. [online]. rokovania.sk, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  26. ↑ a b c d e Vláda schválila nákup F-16 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  27. ↑ defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  28. ↑ TT. Slovakien intresserat av Gripen [online]. svd.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  29. ↑ http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s
  30. ↑ Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa [online]. webnoviny.sk, 2014-04-22, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  31. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-05-08. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Nové stíhačky si armáda prenajme. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-04-22. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  33. ↑ Slovakia “wants Gripen” from 2016 [online]. airheadsfly.com, 2014-07-28, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  34. ↑ http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1
  35. ↑ Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen [online]. expressen.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  36. ↑ Netky.sk. Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! [online]. netky.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  37. ↑ defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  38. ↑ http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012
  39. ↑ BEDNÁR, Vladimír. Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-06-26. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  40. ↑ FXM [online]. fxm.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  41. ↑ 139_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  42. ↑ a b c d e GROHMANN, Jan. Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  43. ↑ F-16V Viper [online]. . Dostupné online.
  44. ↑ Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.
  45. ↑ TASR. Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-01-22. Dostupné online [cit. 2018-07-02]. ISSN 1336-197X.
  46. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-10-19. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1339-844X.
  47. ↑ Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 [online]. webnoviny.sk, 2017-10-20, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  48. ↑ KUBOVIČ, Ondrej. Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2014-06-16. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  49. ↑ TASR. Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-27. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  50. ↑ Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  51. ↑ HUTKO, Dominik. Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-05-22. Dostupné online [cit. 2018-07-02]. ISSN 1336-197X.
  52. ↑ a b c Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-11, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  53. ↑ Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
  54. ↑ rokovania.gov.sk, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  55. ↑ finance.gov.sk, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  56. ↑ SVĚTNIČKA, Lubomír. Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-07-26. Dostupné online [cit. 2018-09-07].
  57. ↑ Why it matters that Lockheed Martin is set to launch production of F-16s in Greenville [online]. eu.greenvilleonline.com, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
  58. ↑ TASR. Výrobca F-16: Letecké opravovne Trenčín budú naším partnerom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-08-15. Dostupné online [cit. 2018-08-15].
  59. ↑ Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-19, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
  60. ↑ KOVÁČ, Peter. Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-09-05. Dostupné online [cit. 2018-09-06]. ISSN 1335-4418.
  61. ↑ TASR. Zvýšenie rozpočtu armády sa týka rozsiahlej modernizácie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-09. Dostupné online [cit. 2018-10-15]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ hdm. Ministerstvo financií už posudzuje podklady na nákup amerických stíhačiek. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-12-11. Dostupné online [cit. 2018-12-12]. ISSN 1336-197X.
  63. ↑ Česká pozice. Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2018-08-24. Dostupné online [cit. 2019-03-29]. ISSN 1213-1385.
  64. ↑ Najväčší modernizačný projekt ozbrojených síl v histórii sa stáva realitou, minister obrany podpísal zmluvy k obstaraniu lietadiel F-16 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-12-12, [cit. 2018-12-12]. Dostupné online.
  65. ↑ Pravda.sk. Slovensko podpísalo najväčšiu investíciu do obrany v ére samostatnosti. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-12-12. Dostupné online [cit. 2018-12-12]. ISSN 1336-197X.
  66. ↑ TASR. Vláda schválila nákup stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-12-12. Dostupné online [cit. 2018-12-12]. ISSN 1335-4418.
  67. ↑ Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA [online]. dnes24.sk, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  68. ↑ maho. Uvedomujeme si, akú agresívnu rolu hrá Rusko vo vašom regióne, povedal Pompeo v Bratislave. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-02-12. Dostupné online [cit. 2019-02-13]. ISSN 1336-1996.
  69. ↑ NOVOTNÝ, Pavel. Americký expert na letectvo pre HN: So stíhačkami F-16 získate okamžité benefity. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-03-08. Dostupné online [cit. 2019-03-11]. ISSN 1336-1996.
  70. ↑ SITA. Slovensko zaplatilo druhú splátku za stíhačky F-16. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-04-01. Dostupné online [cit. 2019-04-02]. ISSN 1335-4418.
  71. ↑ TASR. Lajčák: Cítili sme, že USA už o nás nemajú záujem. Zmenilo sa to až príchodom Trumpa. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-05-02. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-1996.
  72. ↑ ADAMOWSKI, Jaroslaw. Bulgaria reveals why it might stop talks to buy F-16 fighter jets [online]. defensenews.com, 2019-05-16, [cit. 2019-05-21]. Dostupné online.
  73. ↑ Bulgaria – F-16C/D Block 70/72 Aircraft with Support [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.
  74. ↑ Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let [online]. aero.cz, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online.
  75. ↑ Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) [online]. aero.cz, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  76. ↑ První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu [online]. aero.cz, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online.
  77. ↑ ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program [online]. forces.gc.ca, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  78. ↑ Meet the Moosemen [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  79. ↑ Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots [online]. skiesmag.com, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  80. ↑ NATO Flying Training in Canada (NFTC) [online]. cae.com, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online.
  81. ↑ Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) [online]. sheppard.af.mil, 2012-10-17, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online.
  82. ↑ Belga News Agency [online]. belga.be, [cit. 2018-10-29]. Dostupné online.
  83. ↑ Defense to Sell 25 Alpha Jets; Aircraft Available Next Year [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2018-10-29]. Dostupné online.
  84. ↑ The Belgian Ministry of Defence. Belgian Defence Air Combat Capability Program Request for Government Proposal [online]. vandeput.fgov.be, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  85. ↑ Belgium to Buy US F-35 Fighters in Blow to EU Defence [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2018-10-29]. Dostupné online.
  86. ↑ Belgium buys 34 F-35s [online]. f-16.net, [cit. 2018-10-30]. Dostupné online.
  87. ↑ STATEMENT: Belgium Selects F-35 Lightning II for Future Defense Needs [online]. f35.com, [cit. 2018-10-30]. Dostupné online.
  88. ↑ REIM, Garrett. European aerospace firms lament Belgium’s F-35 purchase decision [online]. flightglobal.com, 26 October, 2018, [cit. 2018-10-30]. Dostupné online.
  89. ↑ ČAPLOVIČ, Miroslav. Kto sa vyhne po Slovensku európskym zbrojovkám?. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-11-02. Dostupné online [cit. 2018-11-07]. ISSN 1336-197X.
  90. ↑ Tervehdys! [online]. yle.fi, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  91. ↑ swissinfo.ch. Swiss call for bids over fighter jets [online]. swissinfo.ch, 2018-07-06, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  92. ↑ Expertengruppe Neues Kampfflugzeug, unter der Leitung des Chefs Armeestab. LUFTVERTEIDIGUNG DER ZUKUNFT [online]. vbs.admin.ch, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  93. ↑ a b AGLO solutions (www.aglo.sk). Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR [online]. mosr.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  94. ↑ C-27J 1962 [online]. forum.valka.cz, [cit. 2018-04-09]. Dostupné online.
  95. ↑ Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-27, [cit. 2017-06-27]. Dostupné online.
  96. ↑ LOMTEC.com. Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne [online]. gonzoaviation.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  97. ↑ a b TASR. V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-09. Dostupné online [cit. 2018-04-09].
  98. ↑ Obrana 01/2019 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  99. ↑ Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  100. ↑ 225_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  101. ↑ Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  102. ↑ slovaksecurity.org, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  103. ↑ Government of Slovakia – Bell 429 Light Utility Helicopters [online]. Washington D.C.: Defense Security Cooperation Agency, 2017-04-28, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  104. ↑ MALYASOV, Dylan. Slovakia to receive new Bell 429 light utility helicopters [online]. Defence Blog, 2017-04-28, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  105. ↑ Czech Republic – UH-1Y Utility Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  106. ↑ a b Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-26, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online.
  107. ↑ a b Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-12, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  108. ↑ a b Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk [online]. RTVS, 2017-06-27, [cit. 2017-06-28]. Dostupné online.
  109. ↑ KOVÁČ, Peter. Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-09-18]. ISSN 1335-4418.
  110. ↑ GROHMANN, Jan. Maďarsko kupuje vrtulníky H145M [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  111. ↑ Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-09-16. Dostupné online [cit. 2018-12-20].
  112. ↑ Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-12-30. Dostupné online [cit. 2019-02-07].
  113. ↑ a b Obrana (Bratislava: Ministerstvo obrany SR), ročník XXVII., číslo 5, s. 14 – 15. Dostupné online [cit. 2019-05-14]. ISSN 1336-1910.
  114. ↑ Slovak Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online.
  115. ↑ Konečne doma [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 1.10.2011, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  116. ↑ TASR. Minister obrany Gajdoš: Staré migy si necháme až do roku 2022 [online]. newsbelow.sk, [cit. 2018-02-16]. Dostupné online.
  117. ↑ WALDRON, Greg. SINGAPORE: Lockheed eyes long future for F-16 production [online]. flightglobal.com, 08 February, 2018, [cit. 2018-02-16]. Dostupné online.
  118. ↑ TASR. Nákup stíhačiek F-16 je dlhodobo výhodnejší ako Gripeny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-07-12. Dostupné online [cit. 2018-07-12]. ISSN 1335-4418.
  119. ↑ 2nd Squadron Sliač. 2nd SQN TFW Sliač [online]. 2sqn.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  120. ↑ telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  121. ↑ leonardocompany.com, [cit. 2017-10-30]. Dostupné online.
  122. ↑ VLKOVÁ, Jitka. Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2018-04-16].
  123. ↑ The first two Black Hawks land in Slovakia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 27. Jun 2017 at 14:18. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  124. ↑ a b SITA. Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč [online]. Petit Press, 29.04.2015, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  125. ↑ ČTK. Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2015-04-29. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  126. ↑ PETROVIČ, Ján. Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-05-04. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  127. ↑ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk [online]. MO SR, 03.08.2017, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  128. ↑ Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-20, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
  129. ↑ lockheedmartin.com, [cit. 2018-12-11]. Dostupné online.
  130. ↑ MALYASOV, Dylan. Slovakia to receive new Bell 429 light utility helicopters [online]. defence-blog.com, 2017-05-01, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  131. ↑ telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  132. ↑ Čo sa stalo v kabíne pri páde vrtuľníka Bell 429 v Prešove? [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2018-07-06]. Dostupné online.
  133. ↑ MACKO, Boris. Prečo sa vrtuľník zrútil. Môže za to sedem anomálií letu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-04-05. Dostupné online [cit. 2018-07-06]. ISSN 1335-4418.
  134. ↑ AGLO solutions (www.aglo.sk). Druhy techniky [online]. plrb.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  135. ↑ AGLO solutions (www.aglo.sk). Slovenské premiérové streľby na polygóne Šabla [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  136. ↑ AGLO solutions (www.aglo.sk). M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  137. ↑ Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia [online]. crz.gov.sk, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
  138. ↑ SVK - P-37MSK (1RL139MSK, 3D rádiolokátor) [online]. forum.valka.cz, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  139. ↑ rokovania.gov.sk, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  140. ↑ HUTKO, Dominik. S nákupom radarov prišli aj pochybnosti. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-06. Dostupné online [cit. 2018-07-06]. ISSN 1336-197X.
  141. ↑ Rezort obrany obstará 3D rádiolokátory formou vláda - vláda [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-11, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  142. ↑ TASR. S obstaraním 3D radarov sa obrátil rezort obrany na vlády 12 krajín. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-08-15. Dostupné online [cit. 2018-08-15]. ISSN 1336-197X.
  143. ↑ Ponuku na obstaranie 3D rádiolokátorov stredného, malého a blízkeho dosahu predložilo 10 krajín [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2019-01-22, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  144. ↑ AN/FPS-117 LONG-RANGE AIR SURVEILLANCE RADARS [online]. lockheedmartin.com, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  145. ↑ TPS-77 MRR MULTI-ROLE RADAR [online]. lockheedmartin.com, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  146. ↑ AD-STAR AIR DEFENSE AND AIR TRAFFIC CONTROL RADAR [online]. iai.co.il, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  147. ↑ MULTI-MISSION RADARFAMILY [online]. iai.co.il, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  148. ↑ AIR DEFENCE GROUND MASTER 400 Mobile Long Range Air Surveillance Radar [online]. thalesgroup.com, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  149. ↑ Ministerstvo obrany bude rokovať o obstaraní 3D rádiolokátorov s Francúzskom, s Izraelom a so Spojenými štátmi americkými [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2019-04-05, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  150. ↑ Projekt - Rádiolokátor prehľadový letiskový (SRE/SSR/PAR) [online]. rokovania.sk, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Letecký portál
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdušné_sily_Slovenskej_republiky&oldid=6852586“