Gabriel Bonnot de Mably: Rozdiel medzi revíziami

	Gabriel Bonnot de Mably
	; francúzsky historik a filozof
Narodenie	14. marec 1709; Grenoble, Francúzsko
Úmrtie	2. apríl 1785 (76 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	Gabriel Bonnot de Mably
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:14, 12. jún 2019

Gabriel Bonnot de Mably (* 14. marec 1709, Grenoble, Francúzsko – † 2. apríl 1785, Paríž) bol francúzsky historik a politický mysliteľ. Patril ku prirodzeno-právnym a egalitárnym filozofom francúzskeho osvietenstva. Spolu s Rousseaom a Montesqueim sa stali vzorom pre legislatívu Francúzskej revolúcie. Mably navrhol ústavnú reformu Poľska a v závere svojho života napísal kritiku americkej ústavy. Mably predložil rovnostársky program zmiernenia majetkovej nerovnosti. Uznával právo ľudu na revolúciu, v prípade, že zákony a občianske práva nie sú v spoločnosti garantované a nie je možná iná, zákonná cesta. Vo svojej antropologickej koncepcii zdôrazňuje existenciu prirodzených spoločenských vlastností človeka; tie predurčila príroda k nastoleniu šťastnej a rovnostárskej spoločnosti.

Život

Narodil sa šľachtickej rodine, v meste Grenoble. Mablyho bratom bol osvietenský filozof Condillac a bratrancom encyklopedista Jean le Rond d‘Alembert. Osobne sa poznal Rousseauom, ktorý vychovával jeho synovcov. Vzdelanie získal na jezuitskej škole v Lyone a v seminári Saint-Sulpice. Neskôr vstúpil do diplomatického zboru u kardinála Tencina. Po negatívnych skúsenostiach s dobovou spoločnosťou sa rozchádza s ideológiou aristokracie, aj s ideológiou liberalizmu a aktívne začína písať. Venuje sa otázkam republikánstva, rovnosti, prírodzeného stavu, ale aj histórii a filozofii dejín. Zomiera vo veku 76 rokov, 4 roky pred revolúciou, ktorú vo svojom diele predvídal.

Dielo

Lettres à Madame la marquise de P… sur l'Opéra, 1741
Observations sur les Grecs, 1749
Observation sur les Romains, 1751
Entretiens de Phocion sur le rapport de la morale et de la politique, 1763
Observations sur l’histoire de France, 1765
De l’étude de l’histoire, 1778
Des droits et des devoirs des citoyens, 1789
Abrégé des révolutions de l’ancien gouvernement français, 1800
De la nécessité d’un culte public, 1801

Preklady

MABLY, G. B.: Výbor z díla. Filosofická knihovna. Praha: Státní nakladatelství politické literatury, 1958

MABLY, G. B.: O zákonodarstve čiže zásady zákonov. In: ZAMAROVSKÝ, V., HANZEL, L. (ed.): Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961

Referencie

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 |}}
-'''Gabriel Bonnot de Mably''' (* [[14. marec]] [[1709]], [[Grenoble]], [[Francúzsko]] – † [[2. apríl]] [[1785]], [[Paríž]]) bol francúzsky historik a politický [[filozof|mysliteľ]]. Patril ku [[Prirodzené právo|prirodzeno-právnym]] a egalitárnym filozofom francúzskeho [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Spolu s [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseaom]] a [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesqueim]] sa stali vzorom pre legislatívu [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Mably navrhol ústavnú reformu Poľska a v závere svojho života napísal kritiku americkej ústavy.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gabriel Bonnot de Mably, prirodzeno-právny filozof osvietenstva, ktorý bol vyškrtnutý z dejín filozofie|url=https://davdva.sk/gabriel-bonnot-de-mably-prirodzeno-pravny-filozof-osvietenstva-ktory-bol-vyskrtnuty-z-dejin-filozofie/|vydavateľ=DAV DVA - kultúrno-politický magazín|dátum vydania=2019-02-18|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=Perný}}</ref> Mably predložil rovnostársky program zmiernenia majetkovej nerovnosti. Uznával právo ľudu na [[revolúcia|revolúciu]], v prípade, že zákony a občianske práva nie sú v spoločnosti garantované a nie je možná iná, zákonná cesta. Vo svojej antropologickej koncepcii  zdôrazňuje existenciu prirodzených spoločenských vlastností človeka; tie predurčila príroda k nastoleniu šťastnej a rovnostárskej spoločnosti.<ref name=":0" />
+'''Gabriel Bonnot de Mably''' (* [[14. marec]] [[1709]], [[Grenoble]], [[Francúzsko]] – † [[2. apríl]] [[1785]], [[Paríž]]) bol francúzsky historik a politický [[filozof|mysliteľ]]. Patril ku [[Prirodzené právo|prirodzeno-právnym]] a egalitárnym filozofom francúzskeho [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Spolu s [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseaom]] a [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesqueim]] sa stali vzorom pre legislatívu [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Mably navrhol ústavnú reformu Poľska a v závere svojho života napísal kritiku americkej ústavy. Mably predložil rovnostársky program zmiernenia majetkovej nerovnosti. Uznával právo ľudu na [[revolúcia|revolúciu]], v prípade, že zákony a občianske práva nie sú v spoločnosti garantované a nie je možná iná, zákonná cesta. Vo svojej antropologickej koncepcii  zdôrazňuje existenciu prirodzených spoločenských vlastností človeka; tie predurčila príroda k nastoleniu šťastnej a rovnostárskej spoločnosti.
 == Život ==
-Narodil sa šľachtickej rodine, v meste Grenoble. Mablyho bratom bol osvietenský filozof [[Condillac]] a bratrancom encyklopedista [[Jean le Rond d’Alembert|Jean le Rond d‘Alembert]]. Osobne sa poznal [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseauom]], ktorý vychovával jeho synovcov. Vzdelanie získal na [[Jezuiti|jezuitskej]] škole v Lyone a v seminári Saint-Sulpice. Neskôr vstúpil do diplomatického zboru u kardinála Tencina. Po negatívnych skúsenostiach s dobovou spoločnosťou sa rozchádza s ideológiou aristokracie, aj s ideológiou liberalizmu a aktívne začína písať. Venuje sa otázkam republikánstva, rovnosti, prírodzeného stavu, ale aj histórii a filozofii dejín.<ref name=":0" /> Zomiera vo veku 76 rokov, 4 roky pred revolúciou, ktorú vo svojom diele predvídal.
+Narodil sa šľachtickej rodine, v meste Grenoble. Mablyho bratom bol osvietenský filozof [[Condillac]] a bratrancom encyklopedista [[Jean le Rond d’Alembert|Jean le Rond d‘Alembert]]. Osobne sa poznal [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseauom]], ktorý vychovával jeho synovcov. Vzdelanie získal na [[Jezuiti|jezuitskej]] škole v Lyone a v seminári Saint-Sulpice. Neskôr vstúpil do diplomatického zboru u kardinála Tencina. Po negatívnych skúsenostiach s dobovou spoločnosťou sa rozchádza s ideológiou aristokracie, aj s ideológiou liberalizmu a aktívne začína písať. Venuje sa otázkam republikánstva, rovnosti, prírodzeného stavu, ale aj histórii a filozofii dejín. Zomiera vo veku 76 rokov, 4 roky pred revolúciou, ktorú vo svojom diele predvídal.
 == Dielo ==