Znak Uhorska: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 5: Riadok 5:
|-
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Bela III (1172-1196).svg|center|100px]]
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Bela III (1172-1196).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''cca [[1190]]''' – Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón vlajek a znaků zemí světa | vydanie = 2. preprac | vydavateľ = Kartografie | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 223 | url = | isbn = 80-7011-776-1 | kapitola = Maďarsko | strany = 121 | jazyk = }}</ref> Motív dvojkríža však vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice [[11. storočie|11. storočia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Krížový erb Bela III. | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] dostal ešte v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] počas misie bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nolč | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští a slovenští prezidenti : &#x5B;přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem&#x5D; | vydanie = 1 | vydavateľ = CP Books | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 114 | url = | isbn = 80-251-0545-8 | kapitola = Něco o historii našich státních symbolů... | strany = 95 – 98 | jazyk = }}</ref> Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2019-06-07 }}</ref> Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] z obdobia okolo roku [[970]]. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.
|valign="top"| '''cca [[1190]] – [[1196]]''' – Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón vlajek a znaků zemí světa | vydanie = 2. preprac | vydavateľ = Kartografie | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 223 | url = | isbn = 80-7011-776-1 | kapitola = Maďarsko | strany = 121 | jazyk = }}</ref> Motív dvojkríža však vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice [[11. storočie|11. storočia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Krížový erb Bela III. | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] dostal ešte v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] počas misie bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nolč | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští a slovenští prezidenti : &#x5B;přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem&#x5D; | vydanie = 1 | vydavateľ = CP Books | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 114 | url = | isbn = 80-251-0545-8 | kapitola = Něco o historii našich státních symbolů... | strany = 95 – 98 | jazyk = }}</ref> Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2019-06-07 }}</ref> Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] z obdobia okolo roku [[970]]. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.
|-
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History (855-1301).svg|center|100px]]
| [[Súbor:Coa Hungary Country History (855-1301).svg|center|100px]]

Verzia z 12:54, 12. jún 2019

Znak Uhorska je doložený od konca 12. storočia,[1] pričom jeho podoba sa neustále menila. Podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je identická so súčasným štátnym znakom Maďarska.

Vývoj do 16. storočia

cca 11901196 – Kráľ Belo III. (11721196) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z Byzantskej ríše, kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.[2] Motív dvojkríža však vo vtedajšom Uhorsku nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice 11. storočia.[3] Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal ešte v časoch Veľkej Moravy počas misie bratov Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.[4] Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom Arpádovcov, ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.[5] Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa Gejzu z obdobia okolo roku 970. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral Štefan I. zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.
koniec 12. storočia1235 – Erb s červenými a striebornými pruhmi vznikol v období krátko po zavedení erbu s dvojitým krížom. V najstarších pamiatkach, hlavne vo veľkých pečatiach, sú v pruhoch zobrazené aj k sebe bežiace levy. Erb s levmi po prvých raz použil Imrich, syn Bela III., ešte ako správca Chorvátska a Dalmácie. Podobný erb používal aj Imrichov brat Ondrej, dalmátsky a chorvátsky vojvoda, pričom s týmto erbom dal raziť aj svoje vojvodské mince. V zlatej bule Ondreja II. z roku 1222 sú v pruhoch zobrazené proti sebe bežiace levy, ktoré sa však z panovníckej symboliky už čoskoro vytratili, pretože na drobných minciach či pečatiach boli tieto znamenia nečitateľné.[6]
12351270 – Erb so strieborným dvojkrížom na červenom štíte sa opäť používal za vlády Bela IV. (12351270), syna Ondreja II. Už od vpádu Mongolov do Uhorska v rokoch 12411242 boli mnohým mestám na území dnešného Slovenska udeľované erby s motívom dvojkríža.
12701272 – Erb z obdobia vlády Štefana V. (12701272).
12721290 – Erb z obdobia vlády Ladislava IV. Kumánskeho (12721290).
12901301 – Erb z obdobia vlády Ondreja III. (12901301), posledného z dynastie Arpádovcov.
13011305 – Po vymretí Arpádovcov sa v uhorskom erbe pod dvojkrížom prvýkrát objavuje zelené trojvršie. Dvojramenný kríž je v tomto erbe vztýčený na prostrednom oblúku trojvršia, ktoré sa niekedy interpretuje aj ako koruna. Erb zaviedol Václav III., syn českého kráľa Václava II., ktorý pri korunovácii za uhorského kráľa prijal meno Ladislav V. (13011305). V Uhorsku však začal rýchlo strácať podporu šľachty v prospech Karola I. Róberta z Anjou a nakoniec zostal obkľúčený v Budíne. V roku 1304 ho otec musel vojensky hájiť a Václav III. za otcovej výdatnej armádnej pomoci odišiel aj s uhorskou korunou a rukojemníkmi do Čiech. Dňa 10. októbra 1305 ešte použil titul uhorského kráľa, na listine v Bruntále, ale potom sa titulu vzdal a spoločne s uhorskými korunovačnými klenotmi ho odovzdal bratrancovi Otovi Bavorskému, ktorý sa v preoblečení vybral do Uhorska.[7]
13051307 – Následník odstupujúceho Ladislava V., Oto Bavorský (13051307), používal podobný erb, ale s výrazne skrátenou dolnou časťou drieku kríža. Ani Oto však ako uhorský kráľ neuspel a dostal sa do zajatia, pričom sa svojich nárokov na uhorský trón čoskoro vzdal. Je možné, že Václav III. a Oto zvolili motív dvojkríža z dôvodu, že faktický vplyv mali len na prevažnej časti územia dnešného Slovenska a Burgenlandu.[8]
14. storočie – Arpádovci sú bez následníka a na trón dosadá dynastia Anjouovcov. Aby zdôraznili svoju moc a porovnanie s predchádzajúcim kráľovským rodom, vytvorili kombináciu vtedajšieho znaku Uhorska a rodu Anjouovcov.
15. storočie – Prvýkrát sa objavuje zelené trojvršie, z ktorého vystupuje strieborný dvojkríž na červenom poli (tzv. „nový znak“ – pozri nižšie); obrázok je nepresný, pretože korunka pribudla v skutočnosti až v 17. storočí
1440 – kráľ Vladislav III.
1464 – kráľ Matej Korvín.

Vyššie uvedený vývoj nie je úplný, uvedené sú len základné uhorské znaky.

Od 16. storočia

Od 16. storočia malo Uhorsko znak v podobe prepoleného štítu obsahujúceho kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít ma na vrchu korunu, ktorá má na na vrchole šikmý kríž:

  • Tzv. starý znak je sedemkrát červeno-strieborne delený štít. Ide pôvodne pravdepodobne o znak južného pohraničného vojvodstva (Chorvátsko), podľa rôznych legiend však ide o znak Arpádovcov alebo predstavuje uhorské rieky Dunaj, Tisu, Sávu a Drávu a podobne.
  • Tzv. nový znak (ktorý je svojim pôvodom v skutočnosti starší), ktorý je dnes v obmenenej podobe aj znakom Slovenska, sa skladá zo zeleného trojvršia so zlatou korunou, z ktorej vystupuje strieborný dvojkríž. Od 17. storočia je trojvršie interpretáciou uhorských pohorí Tatry, Matry a Fatry. V súčasnej podobe (okrem korunky) sa používa od 15. storočia.

Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku používaného od 16. storočia sa dosiahla až v období vlády kráľa Mateja Habsburského. Táto verzia je aj súčasná podoba štátneho znaku Maďarska.

Uhorský znak od čias Mateja Habsburského
Uhorský znak od čias Mateja Habsburského

Počas revolúcie 1848 – 1849 Maďari dočasne používali tzv. Košutov znak (podľa Ľudovíta Košuta). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.

Košutov znak
Košutov znak

Veľký uhorský znak

Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. veľký uhorský znak, ktorý obsahoval vyššie opísaný malý uhorský znak v strede, ktorý bol okrem iného obklopený znakmi historických uhorských území.

1849 – Veľký znak Uhorska. V strede je zlato lemovaný znak Maďarska (Košutov znak), okolo ktorého sú na stuhe s národnými farbami, menšie znaky jednotlivých krajín Uhorska. Znak zastrešuje ratolesť Vavrínu.
1890 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred znak Maďarska (Košutov znak). Nad štítom je koruna sv. Štefana I., ktorú držia dvaja strážni anjeli v sivom odeve.
1915 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu krajinu Uhorska, uprostred Košutov znak. Nad štítom je koruna sv. Štefana I. Po stranách štítu sú dvaja bosí anjeli v bielom odeve natočení k znaku.

Znaky Krajín svätoštefanskej koruny

Znak Rakúsko-Uhorska

19151918 – Veľký znak Rakúsko-Uhorska, rovnocenne zastupujúci rakúske a uhorské krajiny.

Referencie

  1. UHORSKÁ HERALDIKA. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 428-429.
  2. Lexikón vlajek a znaků zemí světa. 2. preprac. vyd. Praha : Kartografie, 2003. 223 s. ISBN 80-7011-776-1. Kapitola Maďarsko, s. 121.
  3. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Krížový erb Bela III., s. 39.
  4. NOLČ, Jiří. Čeští a slovenští prezidenti : [přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem]. 1. vyd. Brno : CP Books, 2005. 114 s. ISBN 80-251-0545-8. Kapitola Něco o historii našich státních symbolů..., s. 95 – 98.
  5. NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2011-06-03. Dostupné online [cit. 2019-06-07].
  6. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Pruhový erb, s. 45.
  7. kolektiv autorĹŻ. Středověk - české i světové dějiny období středověkého, hrady, šlechta a mnoho dalších zajímavostí z historie - Václav III. [online]. e-stredovek.cz, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  8. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Feudálna anarchia, s. 74.