Sovietska armáda: Rozdiel medzi revíziami

	Sovietska armáda; Советская армия; Sovetskaja armija
	Emblém Sovietskej armády ; Emblém Sovietskej armády
Krajina	ZSSR (do r. 1991); SNŠ (1992 – 1993)
Existencia	1946 – 1993
Vznik	25. február 1946
Zánik	25. december 1993
Typ	armáda
Funkcia	obrana územnej celistvosti ZSSR
Veľkosť	~2 822 000 príslušníkov (k 7. máju 1992)
Motto	За нашу Советскую Родину!; (Za našu sovietsku vlasť!)
Velitelia	Georgij Žukov, Ivan Konev, Konstantin Rokossovskij, Kliment Vorošilov, Michail Tuchačevskij, Semion Buďonnyj, Ivan Bagramian
Podriadené jednotky	pozri organizačné rozdelenie
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily ZSSR (1946 – 1992); Spojené ozbrojené sily SNŠ (1992 – 1993)
Účasť
Vojny	potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku; potlačenie maďarského povstania; čínsko-sovietske konflikty; vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska; intervenciu v Afganistane

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:16, 18. jún 2019

Sovietska armáda (skrátene SA; rus. Советская армия (СА) – Sovetskaja armija (SA)) bola armáda Sovietskeho zväzu od roku 1946 až do roku 1993. Napriek rozpadu ZSSR v roku 1991, Sovietska armáda fakticky existovala naďalej, pričom od 14. februára 1992 bola súčasťou Spojených ozbrojených síl Spoločenstva nezávislých štátov. Od roku 1918 do roku 1946 jej predchádzala Červená armáda.

K 7. máju 1992 sa v radoch Sovietskej armády nachádzalo približne 2 822 000 mužov a žien.

Organizačné rozdelenie

Sovietska armáda sa organizačne delila na:

Dejiny

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala Červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky Americké ozbrojené sily nasadené v Európe a Pacifiku dokopy^[1]. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov^[1]. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:

Výzbroj

V roku 1990 mali pozemné zložky Sovietskej armády:^[2]

55 000 tankov, vrátane 4 000 T-80, 10 000 T-72, 9 700 T-64, 11 300 T-62, 19 000 T-54/55 a 1 000 PT-76.
70 000 obrnených vozidiel (BTR-80, BTR-70, BTR-60, BTR-D, BTR-50, BTR-152 a MT-LB).
24 000 bojových vozidiel pechoty (BMP-1, BMP-2, BMP-3, BMD-1, BMD-2 a BMD-3).
3 500 prieskumných vozidiel BRDM-2 a BRDM-1.
33 000 ťahaných delostreleckých zbraní (4 379 D-30, 1 175 M-46, 1 700 D-20, 598 2A65, 1 007 2A36, 857 D-1, 1 693 ML-20, 1 200 M-30, 478 B-4, D-74, D-48, D-44, T-12 a BS-3).
9 000 samohybných húfnic (2 751 2S1, 2 325 2S3, 507 2S5, 347 2S7, 430 2S4, 20 2S19, 108 SkH Dana, ASU-85 a 2S9)
8 000 raketových delostreleckých komplexov (BM-21, 818 BM-27, 123 BM-30, 18 BM-24, TOS-1, BM-25 a BM-14)
Balistické taktické rakety SS-1 Scud, SS-21, SS-23 a FROG-7.
1 350 protilietadlových zariadení (SA-4, 850 SA-6, 950 SA-8, 430 SA-9, 300 SA-11, 70 SA-12, 860 SA-13, 20 SA-15, 130 SA-19, ZSU-23-4 a ZSU-57-2)
12 000 ťahaných protilietadlových diel (ZU-23-2, ZPU-1/2/4, S-60, 72-K, 61-K, 52-K a KS-19).
4 300 vrtuľníkov (1 420 Mi-24, 600 Mi-2, 1 620 Mi-8, 290 Mi-17, 450 Mi-6 a 50 Mi-26)

Hodnostné označenie príslušníkov Sovietskej armády

Mužstvo

Vojak (po rusky: Pядовой воин)
Slobodník (po rusky:Ефрейтор – z nem. Gefreiter)

Poddôstojníci

Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
Seržant (po rusky:Сержант)
Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
Staršina (po rusky:Старшина)

Práporčíci

Práporčík (po rusky:Прапорщик)
Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)

Nižší dôstojníci

Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
Poručík (po rusky:Лейтенант)
Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
Kapitán (po rusky:Капитан)

Vyšší dôstojníci

Major (po rusky:Майор)
Podplukovník (po rusky:Подполковник)
Plukovník (po rusky:Полковник)

Generáli

Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
Armádny generál (po rusky:Генерал армии)

Maršali

Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)

Referencie

↑ ^a ^b Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898
↑ Russian Land Combat Equipment [online]. globalsecurity.org, [cit. 2010-08-27]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovietska armáda

[Klug-1] Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898

[2] Russian Land Combat Equipment [online]. globalsecurity.org, [cit. 2010-08-27]. Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 47: / Riadok 47: @@
 == Dejiny ==
-Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v máji 1945 mala [[červená armáda]] 110 pechotných [[divízia (vojenstvo)|divízií]], 11 tankových a mechanizovaných [[Armádny zbor|zborov]] a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky [[United States Army|Americké ozbrojené sily]] nasadené v Európe a Pacifiku dokopy<ref name=Klug>Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898</ref>. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov<ref name=Klug/>. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú [[vojenská služba|vojenskú službu]]. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.
+Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[máj]]i [[1945]] mala [[Červená armáda]] 110 pechotných [[divízia (vojenstvo)|divízií]], 11 tankových a mechanizovaných [[Armádny zbor|zborov]] a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky [[United States Army|Americké ozbrojené sily]] nasadené v Európe a Pacifiku dokopy<ref name=Klug>Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898</ref>. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov<ref name=Klug/>. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú [[vojenská služba|vojenskú službu]]. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.
 Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o: