Minské metro: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
neex. súbor
Jozef (diskusia | príspevky)
→‎Dejiny: Gramatická chyba.
Riadok 7: Riadok 7:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Počas polovice 20. storočia počet obyvateľov Minsku prekročil milión, čo sa prejavilo aj na dopravnej situácii. Koncom 60. rokov sa objavili prvé plány na výstavbu moderného systému podzemnej rýchlodráhy. Stavať sa začalo [[16. jún]]a [[1977]] a otvorené bolo o 7 rokov neskôr, [[30. jún]]a [[1984]]. Minské metro sa tak stalo prvým a zatiaľ jediným systémom svojho druhu v Bielorusku a deviatym vo vtedajšom ZSSR. Dosiaľ sa vybudovalo 28 staníc a {{km|35.5|m}} tratí.
Počas polovice 20. storočia počet obyvateľov Minska prekročil milión, čo sa prejavilo aj na dopravnej situácii. Koncom 60. rokov sa objavili prvé plány na výstavbu moderného systému podzemnej rýchlodráhy. Stavať sa začalo [[16. jún]]a [[1977]] a otvorené bolo o 7 rokov neskôr, [[30. jún]]a [[1984]]. Minské metro sa tak stalo prvým a zatiaľ jediným systémom svojho druhu v Bielorusku a deviatym vo vtedajšom ZSSR. Dosiaľ sa vybudovalo 28 staníc a {{km|35.5|m}} tratí.


Hoci rozpad Sovietskeho zväzu a koniec socializmu priviedli [[Bielorusko]] do ťažkej ekonomickej situácie, ktorá zasiahla všetky odvetvia, výstavba metra sa nezastavila. Niektorí ľudia to pripisujú pomalej transformácii celej krajiny, ktorá čiastočne ešte funguje na princípe starej veľmoci. Obe linky sa v súčasnosti predlžujú, posledné nové stanice boli otvorené v roku [[2014]].
Hoci rozpad Sovietskeho zväzu a koniec socializmu priviedli [[Bielorusko]] do ťažkej ekonomickej situácie, ktorá zasiahla všetky odvetvia, výstavba metra sa nezastavila. Niektorí ľudia to pripisujú pomalej transformácii celej krajiny, ktorá čiastočne ešte funguje na princípe starej veľmoci. Obe linky sa v súčasnosti predlžujú, posledné nové stanice boli otvorené v roku [[2014]].

Verzia z 20:36, 29. jún 2019

Plán siete minského metra
Výstavba minského metra

Minské metro je podzemná rýchlodráha v Minsku, ktorá bola otvorená v roku 1984 a pozostáva z dvoch liniek Moskovskaja a Avtozavodskaja. Za deň prepraví 800-tisíc cestujúcich a celkovo obsahuje 28 staníc.

Dejiny

Počas polovice 20. storočia počet obyvateľov Minska prekročil milión, čo sa prejavilo aj na dopravnej situácii. Koncom 60. rokov sa objavili prvé plány na výstavbu moderného systému podzemnej rýchlodráhy. Stavať sa začalo 16. júna 1977 a otvorené bolo o 7 rokov neskôr, 30. júna 1984. Minské metro sa tak stalo prvým a zatiaľ jediným systémom svojho druhu v Bielorusku a deviatym vo vtedajšom ZSSR. Dosiaľ sa vybudovalo 28 staníc a 35,5 km tratí.

Hoci rozpad Sovietskeho zväzu a koniec socializmu priviedli Bielorusko do ťažkej ekonomickej situácie, ktorá zasiahla všetky odvetvia, výstavba metra sa nezastavila. Niektorí ľudia to pripisujú pomalej transformácii celej krajiny, ktorá čiastočne ešte funguje na princípe starej veľmoci. Obe linky sa v súčasnosti predlžujú, posledné nové stanice boli otvorené v roku 2014.

Mimoriadne udalosti

11. apríla 2011 došlo v stanici Okťabirskaja k výbuchu, ktorý si vyžiadal 12 obetí a 126 ranených.

Stanice

(názvy staníc sú v ruskej transkripcii)

Linka Moskovskaja

  • Uručje
  • Boriskovskij Trakt
  • Vostok
  • Moskovskaja
  • Park Čeljuskincev
  • Akademija nauk
  • Ploščaď Jakuba Kolasa
  • Ploščaď Pobědy
  • Okťabirskaja (prestupná)
  • Ploščaď Lenina
  • Institut Kultury
  • Gruševka
  • Michalovo
  • Pětrovščina

Linka Avtozavodskaja

  • Kamennaja gorka
  • Kuncevščina
  • Sportivnaja
  • Puškinskaja
  • Molodjožnaja
  • Frunzenskaja
  • Nemiga
  • Kupalovskaja (prestupná)
  • Pěrvomajskaja
  • Proletarskaja
  • Traktornij zavod
  • Partizanskaja
  • Avtozavodskaja
  • Mogiljovskaja

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy