Ideálna tekutina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
redef. a rozšírenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Ideálna tekutina''' je taká [[tekutina]], v |
'''Ideálna tekutina''' je taká [[tekutina]], ktorá je [[Homogénnosť|homogénna]], [[stlačiteľnosť|nestlačiteľná]] a nepôsobí v nej [[vnútorné trenie]] <ref name=MeTek>{{citácia knihy | meno = Martin | priezvisko = Gančo | titul = Mechanika tekutín. Skriptá SjF SVŠT | vydavateľ = Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1990 | počet strán = 240 | isbn = 80-05-00549-0 }}</ref>. Podmienka neprítomnosti vnútorného trenia znamená, že všetky [[šmykové napätie|šmykové napätia]] v tekutine sú [[0 (číslo)|nulové]], a [[tenzor napätia]] sa dá vyjadriť v tvare: |
||
:<math>\sigma_{ij} = -\delta_{ij}p \,</math>, |
:<math>\sigma_{ij} = -\delta_{ij}p \,</math>, |
||
kde <math>p\ge 0</math>. V každom bode ideálnej tekutiny (teda na všetkých [[rovina|rovinách]] preložených týmto bodom) je napätie čistým [[tlak|tlakom]] o veľkosti <math>p</math>. [[Modul pružnosti v šmyku]] ideálnej tekutiny je |
kde <math>p\ge 0</math>. V každom bode ideálnej tekutiny (teda na všetkých [[rovina (geometria)|rovinách]] preložených týmto bodom) je napätie čistým [[tlak|tlakom]] o veľkosti <math>p</math>. [[Modul pružnosti v šmyku]] ideálnej tekutiny je nulový, tzn. <math>G = 0</math>. Neprítomnosť šmykového napätia znamená, že v ideálnej tekutine . |
||
Ideálna tekutina sa nebráni zmene [[tvar]]u, tzn. je dokonale [[tekutosť|tekutá]]. |
Ideálna tekutina sa nebráni zmene [[tvar]]u, tzn. je dokonale [[tekutosť|tekutá]]. |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
* [[ideálna kvapalina]] |
* [[ideálna kvapalina]] |
||
* [[ideálny plyn]] |
* [[ideálny plyn]] |
||
==Oprávnenosť náhrady reálnej tekutiny ideálnou== |
|||
Pri technických výpočtoch a skúmaní dejov v odbore [[mechanika tekutín]] je pre zjednodušenie niekedy výhodné uvažovať namiesto reálnej tekutiny ideálnu. Táto náhrada sa môže vykonať za nasledovných podmienok <ref name=MeTek />: |
|||
# podmienka homogénnosti je splnená, ak sa nepracuje s extrémne malými [[Objem (matematika)|objemami]] a [[Tlak|tlakmi]]. |
|||
# podmienka nestlačiteľnosti sa môže považovať za splnenú pri povolenej [[Chyba|chybe]] výpočtu > 1% aj pre: |
|||
#* [[Voda|vodu]], |
|||
#* [[vzduch]] ak jeho vrstva nepresahuje 100 m a rýchlosť prúdenia nepresahuje 50 m.s<sup>-1</sup>. |
|||
# podmienka neexistencie vnútorného trenia - nulovej [[Viskozita|viskozity]] |
|||
#* sa môže považovať za splnenú ak je tekutina v pokoji, alebo tekutina prúdi, ale v jednotlivých [[priečny rez|priečnych rezoch]] je [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] konštantná, |
|||
#* sa môže zanedbať ak má tekutina nízku viskozitu a tekutina sa pohybuje pomaly, alebo v jednotlivých priečnych rezoch sa rýchlosť mení len málo. |
|||
==Referencie== |
|||
<references/> |
|||
[[Kategória:Mechanika tekutín]] |
[[Kategória:Mechanika tekutín]] |
Aktuálna revízia z 20:46, 19. júl 2019
Ideálna tekutina je taká tekutina, ktorá je homogénna, nestlačiteľná a nepôsobí v nej vnútorné trenie [1]. Podmienka neprítomnosti vnútorného trenia znamená, že všetky šmykové napätia v tekutine sú nulové, a tenzor napätia sa dá vyjadriť v tvare:
- ,
kde . V každom bode ideálnej tekutiny (teda na všetkých rovinách preložených týmto bodom) je napätie čistým tlakom o veľkosti . Modul pružnosti v šmyku ideálnej tekutiny je nulový, tzn. . Neprítomnosť šmykového napätia znamená, že v ideálnej tekutine .
Ideálna tekutina sa nebráni zmene tvaru, tzn. je dokonale tekutá.
Zvláštnym prípadom ideálnej tekutiny je:
Oprávnenosť náhrady reálnej tekutiny ideálnou[upraviť | upraviť zdroj]
Pri technických výpočtoch a skúmaní dejov v odbore mechanika tekutín je pre zjednodušenie niekedy výhodné uvažovať namiesto reálnej tekutiny ideálnu. Táto náhrada sa môže vykonať za nasledovných podmienok [1]:
- podmienka homogénnosti je splnená, ak sa nepracuje s extrémne malými objemami a tlakmi.
- podmienka nestlačiteľnosti sa môže považovať za splnenú pri povolenej chybe výpočtu > 1% aj pre:
- podmienka neexistencie vnútorného trenia - nulovej viskozity
- sa môže považovať za splnenú ak je tekutina v pokoji, alebo tekutina prúdi, ale v jednotlivých priečnych rezoch je rýchlosť konštantná,
- sa môže zanedbať ak má tekutina nízku viskozitu a tekutina sa pohybuje pomaly, alebo v jednotlivých priečnych rezoch sa rýchlosť mení len málo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b GANČO, Martin. Mechanika tekutín. Skriptá SjF SVŠT. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1990. 240 s. ISBN 80-05-00549-0.