Bél-šar-usur: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d úprava citácie
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Rembrandt-Belsazar.jpg|náhľad|300px|Rembrandtova predstava Bélšaccarovej hostiny]]
[[Súbor:Rembrandt-Belsazar.jpg|náhľad|Rembrandtova predstava Bélšaccarovej hostiny]]
'''Bél-šar-usur''' (iné názvy:'''Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar'''; [[Hebrejčina|po hebrejsky]]בֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; [[Akkadčina|po akkadsky]]: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur <ref>[http://books.google.sk/books?id=-bCmZLddedIC&pg=PA419&dq=Balat-%C5%A1ar-usur&hl=sk&sa=X&ei=xCFGUZPGFsiQ4gTopIDIAQ&ved=0CC0Q6AEwAA#v=onepage&q=Balat-%C5%A1ar-usur&f=false]</ref>, Bél-šarra-uṣur; po latinsky ''Baltas(s)ar'', po grécky ''Baltasar'') bol [[korunný princ]] a syn kráľa [[Nabonid]]a, posledného kráľa [[Babylon]]u v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]].
'''Bél-šar-usur''' (iné názvy:'''Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar'''; [[Hebrejčina|po hebrejsky]]בֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; [[Akkadčina|po akkadsky]]: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur <ref>[http://books.google.sk/books?id=-bCmZLddedIC&pg=PA419&dq=Balat-%C5%A1ar-usur&hl=sk&sa=X&ei=xCFGUZPGFsiQ4gTopIDIAQ&ved=0CC0Q6AEwAA#v=onepage&q=Balat-%C5%A1ar-usur&f=false]</ref>, Bél-šarra-uṣur; po latinsky ''Baltas(s)ar'', po grécky ''Baltasar'') bol [[korunný princ]] a syn kráľa [[Nabonid]]a, posledného kráľa [[Babylon]]u v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]].


Riadok 10: Riadok 10:
[[Súbor:Nabonidus_cylinder_sippar_bm1.jpg |thumb | Nabonidov valček - obsahuje modlitbu za jeho syna Bélšaccara ]]
[[Súbor:Nabonidus_cylinder_sippar_bm1.jpg |thumb | Nabonidov valček - obsahuje modlitbu za jeho syna Bélšaccara ]]
Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej [[kniha proroka Barucha|knihe Barucha]] a [[Židovské starožitnosti|Židovských starožitnostiach]] od [[Jozef Flavius|Jozefa Flavia]], ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad [[Hérodotos]] alebo [[Xenofón]] udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú.
Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej [[kniha proroka Barucha|knihe Barucha]] a [[Židovské starožitnosti|Židovských starožitnostiach]] od [[Jozef Flavius|Jozefa Flavia]], ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad [[Hérodotos]] alebo [[Xenofón]] udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú.

Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - [[Nabonidov valček]]. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je [[Daniel (prorok)|Daniel]]ovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.<ref>Nabonidov valček. [http://www.livius.org/na-nd/nabonidus/cylinder.html Dostupné online] </ref>
Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - [[Nabonidov valček]]. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je [[Daniel (prorok)|Daniel]]ovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.<ref>Nabonidov valček. [http://www.livius.org/na-nd/nabonidus/cylinder.html Dostupné online] </ref>


Riadok 22: Riadok 23:
{{Citát|Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.|Slovenský ekumenický preklad, Dan 2:23 }}
{{Citát|Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.|Slovenský ekumenický preklad, Dan 2:23 }}


Podľa inej [[Hypotéza|hypotézy]] založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.<ref>3. diel Ottova slovníku naučného obsahuje heslo "Belšazar", ktoré odkazuje na heslo "Baltazar". Heslo "Baltazar" hovorí: B., hebr. Belšazar (z. assyr. Bel-šar-usur = Bel krále chraň), poslední babylónský král a dle nejnovějších výzkumů písma klínového syn a spoluvládce Nabonidův (nikoliv Nebukadnezarův), jak udáno u Dan. 5., 13., kde B. jen v nevlastním smyslu nazývá tohoto >otcem< maje vnučku jeho za choť)... atd. Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Třetí díl : B - Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. 946 s. s. 193. </ref> <ref>Kol. autorov, Nový biblický slovník. Praha. 1996 </ref>
Podľa inej [[Hypotéza|hypotézy]] založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.<ref>3. diel Ottova slovníku naučného obsahuje heslo "Belšazar", ktoré odkazuje na heslo "Baltazar". Heslo "Baltazar" hovorí: B., hebr. Belšazar (z. assyr. Bel-šar-usur = Bel krále chraň), poslední babylónský král a dle nejnovějších výzkumů písma klínového syn a spoluvládce Nabonidův (nikoliv Nebukadnezarův), jak udáno u Dan. 5., 13., kde B. jen v nevlastním smyslu nazývá tohoto >otcem< maje vnučku jeho za choť)... atd. Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Třetí díl : B - Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. 946 s. s. 193. </ref> <ref>{{Citácia knihy
| editori = J.D. Douglas
| prekladatelia = Alena Koželuhová et al
| titul = Nový‎ biblický‎ slovník
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Návrat domů
| rok = 1996
| isbn = 80-85495-65-1
| počet strán = 1243
| strany =
}}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 31: Riadok 43:
* Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
* Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Douglas
| editori = J.D. Douglas
| prekladatelia = Alena Koželuhová et al
| meno = J.D., ed
| titul = Nový biblický slovník
| titul = Nový‎ biblický‎ slovník
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| miesto = Praha
Riadok 56: Riadok 68:
* [http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=Dan Kniha proroka Daniela], [http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&in=Dan iný link] - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
* [http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=Dan Kniha proroka Daniela], [http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&in=Dan iný link] - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
* The Verse Account of Nabonidus. [http://www.livius.org/ct-cz/cyrus_I/babylon03.html Dostupné online]
* The Verse Account of Nabonidus. [http://www.livius.org/ct-cz/cyrus_I/babylon03.html Dostupné online]



{{Starý zákon}}
{{Starý zákon}}
Riadok 61: Riadok 74:
[[Kategória:Biblické postavy]]
[[Kategória:Biblické postavy]]
[[Kategória:Starý zákon]]
[[Kategória:Starý zákon]]


[[Kategória:Vládcovia Babylonie]]
[[Kategória:Vládcovia Babylonie]]

Verzia z 07:36, 25. júl 2019

Rembrandtova predstava Bélšaccarovej hostiny

Bél-šar-usur (iné názvy:Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar; po hebrejskyבֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; po akkadsky: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur [1], Bél-šarra-uṣur; po latinsky Baltas(s)ar, po grécky Baltasar) bol korunný princ a syn kráľa Nabonida, posledného kráľa Babylonu v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky Perzskou ríšou.

Dlho bol známy len vďaka slávnemu príbehu o ruke píšucej na stenu zaznamenanému v Biblii v knihe proroka Daniela. Až v 19. storočí bol objavený ďalší dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček, ktorý obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara.

Vláda

V ríši panovali napäté vzťahy. Jeho otec Nabonid zanedbábal kult Marduka - hlavného babylonského božstva. Tým si voči sebe popudil jeho vplyvné kňazstvo. V ríši navyše vypukol hladomor, čo spôsobilo ešte väčšiu nespokojnosť s jeho panovaním. Snáď aj preto opustil Babylon a v oáze Tajmá, ktorou prechádzali dôležité obchodné cesty postavil viacero kráľovských budov. Zdržiaval sa tam približne 10 rokov. V Babylone ho zatiaľ zastupoval jeho najstarší syn Bél-šar-usur (=biblický Bélšaccar). Zatiaľ Kýros II. z dynastie Achajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a začlenil ju do Perzskej ríše. V roku 546 pred Kr. dobyl aj Lýdiu, a tým aj Malú Áziu. Na jeseň roku 539 pred Kr. samotní Babylončania vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja. Nie je známe čo sa stalo s Bélšaccarom, podľa biblickej knihy Daniel bol zabitý počas dobytia mesta.

Historicita Bélšaccara

Nabonidov valček - obsahuje modlitbu za jeho syna Bélšaccara

Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej knihe Barucha a Židovských starožitnostiach od Jozefa Flavia, ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad Hérodotos alebo Xenofón udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú.

Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je Danielovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.[2]

Bélšaccar v Biblii

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kniha proroka Daniela#Bélšaccar

Uvádzanie Bélšaccara ako kráľa Babylonu v dobe jeho dobytia Peržanmi (Daniel 5:1,11,18) bolo jednou z najčastejšie uvádzaných historických nepresností knihy Daniel. Navyše Biblia (sám Daniel) ho nazýva Nebúkadnecarovým synom (nie Nabonidovým).

„ Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát. “
– Slovenský ekumenický preklad, Dan 5:18

V súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré uspokojivo vysvetľujú tieto v minulosti nepochopené biblické miesta. Hlbšia lingvistická analýza dobového aramejského jazyka naznačuje, že slová, ktoré sú prekladané ako „otec“ respektíve „syn“, sa v aramejčine používali aj vo významoch „prechodca“, „predok“ respektíve „následník“, „potomok“. Napríklad v Dan 2:23 ho používa sám Daniel a zjavne ho je potrebné preložiť ako „predkovia“ alebo „predchodcovia“:[3]

„ Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku. “
– Slovenský ekumenický preklad, Dan 2:23

Podľa inej hypotézy založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.[4] [5]

Referencie

  1. ↑ [1]
  2. ↑ Nabonidov valček. Dostupné online
  3. ↑ NAS Exhaustive Concordance of the Bible with Hebrew-Aramaic and Greek Dictionaries. The Lockman Foundation — Dostupné online
  4. ↑ 3. diel Ottova slovníku naučného obsahuje heslo "Belšazar", ktoré odkazuje na heslo "Baltazar". Heslo "Baltazar" hovorí: B., hebr. Belšazar (z. assyr. Bel-šar-usur = Bel krále chraň), poslední babylónský král a dle nejnovějších výzkumů písma klínového syn a spoluvládce Nabonidův (nikoliv Nebukadnezarův), jak udáno u Dan. 5., 13., kde B. jen v nevlastním smyslu nazývá tohoto >otcem< maje vnučku jeho za choť)... atd. Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Třetí díl : B - Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. 946 s. s. 193.
  5. ↑ Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Literatúra

  • BIČ, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
  • Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
  • Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Pozri aj

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bél-šar-usur&oldid=6872167“