Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 116: Riadok 116:
[[Kategória:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska]]

Verzia z 16:16, 29. júl 2019

Veľvyslanci Slovenskej republiky sú osoby, ktoré vedú diplomatické misie (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a kultúrny úrad) Slovenskej republiky v zahraničí. Mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov menuje prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pred odchodom veľvyslanca na nové pôsobiska je nutné dostať od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, súhlas s jeho osobou (agrément). Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krok proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine.[1] Za dátum začatia oficiálnej misie veľvyslanca je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi, atď).[1]

Je diplomatickou zvyklosťou, že veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobí v zahraničí štyri roky a následne sa na dva roky vráti na Slovensko, avšak toto pravidlo nie je uzákonené a niektorí veľvyslanci pôsobia na jednom mieste aj dlhšie.[2]

Zoznam aktuálnych veľvyslancov Slovenskej republiky (aktuálny k 17. máju 2019)[3]
Krajina vyslania Mesto pôsobenia Veľvyslanec Nástup do úradu
Albánska republika Tirana Peter Spišiak 2018 (november)
Argentínska republika Buenos Aires Branislav Hitka 2015 (január)
Austrálsky zväz Canberra Tomáš Ferko 2019 (marec)
Belgické kráľovstvo Brusel Peter Kormúth 2018 (november)
Bieloruská republika Minsk Jozef Migaš 2016 (marec)
Bosna a Hercegovina Sarajevo Martin Kačo 2017 (november)
Bulharská republika Sofia Manuel Korček 2017 (október)
Brazílska federatívna republika Brasília Milan Zachar 2018 (november)
Cyperská republika Nikózia Ján Škoda 2017 (október)
Česká republika Praha Peter Weiss 2013 (október)
Čierna Hora Podgorica Roman Hlobeň 2016 (február)
Čínska ľudová republika Peking Dušan Bella 2017 (marec)
Dánske kráľovstvo Kodaň Miroslav Wlachovský 2018 (november)
Egyptská arabská republika Káhira Valér Franko 2016 (marec)
Etiópia Addis Abeba Drahomír Štos 2019 (január)
Fínska republika Helsinki Slavomíra Mašurová 2018 (december)
Francúzska republika Paríž Igor Slobodník 2017 (august)
Grécka republika Atény Iveta Hricová 2017 (august)
Gruzínsko Tbilisi Pavel Vízdal 2018 (september)
Holandské kráľovstvo Haag Roman Bužek 2015 (august)
Chorvátska republika Záhreb Peter Susko 2018 (september)
Indická republika Dillí Ivan Lančarič 2018 (jún)
Indonézska republika Jakarta Jaroslav Chlebo 2018 (december)
Iránska islamská republika Teherán Ľubomír Golian 2016 (marec)
Írska republika Dublin Igor Pokojný 2018 (január)
Izraelský štát Tel Aviv Peter Hulényi 2015 (august)
Japonsko Tokio Marián Tomášik 2017 (august)
Juhoafrická republika Pretória Monika Tomašovičová 2016 (máj)
Kanada Ottawa Vít Koziak 2018 (august)
Kazašská republika Astana Milan Kollár 2018 (jún)
Kenská republika Nairobi František Dlhopolček 2016 (február)
Kórejská republika Soul Ján Kuderjavý 2019 (január)
Kubánska republika Havana Roman Hošták 2018 (máj)
Kuvajtský štát Kuvajt Igor Hajdušak 2019 (január)
Libanonská republika Bejrút Ľubomír Macko 2015 (september)
Lotyšská republika Riga Ladislav Babčan 2018 (september)
Maďarsko Budapešť Pavol Hamžík 2018 (august)
Moldavsko Kišiňov Dušan Dacho 2017 (november)
Nemecká spolková republika Berlín Peter Lizák 2015 (júl)
Nigérijská federatívna republika Abuja Peter Holásek 2015 (september)
Nórske kráľovstvo Oslo Denisa Frelichová 2017 (september)
Poľská republika Varšava Dušan Krištofík 2015 (august)
Portugalská republika Lisabon Oldřich Hlaváček 2018 (január)
Rakúska republika Viedeň Peter Mišík 2017 (august)
Rumunsko Bukurešť Karol Mistrík 2018 (máj)
Ruská federácia Moskva Peter Priputen 2014 (december)
Severomacedónska republika Skopje Henrik Markuš 2018 (február)
Slovinská republika Ľubľana Eva Ponomarenková 2016 (jún)
Spojené arabské emiráty Abú Dhabí Dušan Horniak 2013 (december)
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Londýn Ľubomír Rehák 2015 (august)
Spojené štáty americké Washington Ivan Korčok 2018 (september)
Spojené štáty mexické Mexico City Alena Gažúrová 2015 (október)
Srbská republika Belehrad Dagmar Repčeková 2015 (august)
Svätá stolica Vatikán Marek Lisánsky 2018 (jún)
Španielske kráľovstvo Madrid Jaroslav Blaško 2018 (marec)
Švajčiarska konfederácia Bern Andrea Elscheková Matisová 2014 (august)
Švédske kráľovstvo Štokholm Martina Balunová 2017 (november)
Talianska republika Rím Ján Šoth 2015 (august)
Thajské kráľovstvo Bangkok Stanislav Opiela 2015 (december)
Turecká republika Ankara Anna Tureničová 2015 (júl)
Ukrajina Kyjev Marek Šafin 2018 (august)
Uzbecká republika Taškent Ján Bóry 2018 (január)
Vietnamská socialistická republika Hanoj Jozef Cibula (poverený vedením) 2018 (november)

Pozri aj

Referencie

  1. a b Diplomatické hodnosti [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  2. KERN, Miro. Z veľvyslancov nadsluhuje zať Ficovho poradcu, darí sa aj ľuďom z SDĽ [online]. Denník N, 20.7.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  3. Slovenskí veľvyslanci [online]. MZVEZ SR, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.