Svišťový štít: Rozdiel medzi revíziami
d Fix whitespace |
d kategória |
||
| Riadok 63: | Riadok 63: | ||
[[Kategória:Dvojtisícovky]] |
[[Kategória:Dvojtisícovky]] |
||
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]] |
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]] |
||
[[Kategória:Dvojtisícovky]] |
|||
[[Kategória:Veľká Studená dolina]] |
|||
Verzia z 17:20, 30. júl 2019
| Svišťový štít | |
| vrch | |
 Vľavo Divá veža, vpravo trojvrcholový Svišťový štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 383 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′58.5″S 20°8′50.6″V / 49,182917°S 20,147389°V |
| Najľahší výstup | Chodecky, ale nie je sprístupnený. |
| Prvovýstup | August Otto, Ján Hunsdorfer |
| - dátum | 1897 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Svišťový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Svišťový štít (poľ. Świstowy Szczyt, nem. Mittelgebirge, maď. Kőzephegység) je rozložitý vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Leží medzi Severným Divým sedlom (masívom Divej veže) a Svišťovým sedlom (Hranatou vežou). Je to uzlový bod, z ktorého vybiehajú vedľajšie hrebene. Obklopujú ho z východnej strany Veľká Studená dolina, zo severnej Rovienkova kotlina a z juhozápadu Svišťová dolina.
Topografia
Má tri vrcholy Veľký Svišťový štít juhozápadný je hlavný. Leží najbližšie k Severnému Divému sedlu od neho vedie bočný hrebeň na Svišťový roh a Svišťové veže. V strede oblúka na hlavnom hrebeni leží Prostredný vrchol. Z neho na juhovýchod pokračuje Svišťový chrbát, v ktorom leží Východný vrchol a tri Svišťové kopy.[1]
Názov a prvé výstupy
Vrchol bol do roku 1897 nepomenovaný. Prvými návštevníkmi na jeho vrchole boli August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. Nazvali ho Mittel-Gebirge (prostredné pohorie), lebo sa na ňom nachádzajú štyri hrebene. V nemeckej literatúre sa volá Mittelgebirge a v maďarskom jazyku Kőzephegység. Slovenský názov vystihuje jeho polohu nad Svišťovou dolinou. Rovnako znie v poľštine - Świstowy Szczyt. V zime bol prvý na jeho vrchole Gyula Komarnicki 16. februára 1913.[2][3]
Turistika
Hoci naň nevedie turistický chodník (ten vedie na sedlo Prielom), je jedným z najľahšie dostupných štítov v Tatrách. Preto je často navštevovaný v lete vysokohorskými turistami a v zime skialpinistami. Výstup je od Zbojníckej chaty. Lezenie ponúka najmä severná stena nad Rovienkovou kotlinou.[1]
Galéria
-
Svišťový štít nad Zbojníckou chatou. -
Zľava Javorový a Svišťový štít.
Referencie
- ↑ a b KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XIV. Warzęchowe Turnie – Zawracik Rówienkowy.. Varšava : Sport i Turystyka, 1971 isbn =. S. 160-182. (po poľsky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svišťový štít
Externé odkazy
- Návrhy na vyznačkovanie
- Foto aj lyžiarske video
- Panoráma z vrcholu
- Na SummitPost.org
- Popis trás podľa Andrášiho
- Trasy výstupov