Hrubý vrch (Vysoké Tatry): Rozdiel medzi revíziami
doplnenie infoboxu |
d →Prví na vrchole: odkaz |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
== Prví na vrchole == |
== Prví na vrchole == |
||
Už koncom roku [[1880]] sprevádzali turistov na vrchol horskí vodcovia zo [[Zakopané]]ho. Jeho úbočia poznali lovci kamzíkov. Ešte pred rokom [[1857]] viackrát bol na vrchole horský vodca [[Jęndrzej Wala]] st. V zime na vrchole boli prví [[Julius Andreas Hefty]], Tibold Kregczy, Endre Maurer a Lajos Rokfalusy [[18. január]]a [[1912]].<ref name="Puškáš" /> |
Už koncom roku [[1880]] sprevádzali turistov na vrchol horskí vodcovia zo [[Zakopané]]ho. Jeho úbočia poznali lovci kamzíkov. Ešte pred rokom [[1857]] viackrát bol na vrchole horský vodca [[Jędrzej Wala (1820)|Jęndrzej Wala]] st. V zime na vrchole boli prví [[Julius Andreas Hefty]], Tibold Kregczy, Endre Maurer a Lajos Rokfalusy [[18. január]]a [[1912]].<ref name="Puškáš" /> |
||
== Turistika == |
== Turistika == |
Verzia z 09:02, 1. august 2019
Hrubý vrch | |
vrch | |
Hrubý vrch od Kôprovského štítu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Váh, Poprad |
Nadmorská výška | 2 428,3 m n. m. |
Súradnice | 49°10′15″S 20°01′37″V / 49,1709°S 20,0269°V |
Najľahší výstup | Hrebeňom od Furkotského štítu, s horským vodcom |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Hrubý vrch | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubý vrch, niekedy Hrubý, nesprávne Hrubý štít, (poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou vo Vysokých Tatrách.[1]
Poloha
Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou.[1][2][2]
Názov
Nesprávne sa používa Hrubý štít, ktorý patrí inému tatranskému vrcholu. V slovenskej literatúre a kartografii bol rozšírený názov Triumental. Vznikol pravdepodobne ako skomolenina, ktorej prvá časť mohla vystihovať charakter uzlového bodu troch horských hrebeňov a druhá (metál – kov) nasvedčovať baníckej minulosti štítu. Tento názov sa bežne zaužíval v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1][2]
Prví na vrchole
Už koncom roku 1880 sprevádzali turistov na vrchol horskí vodcovia zo Zakopaného. Jeho úbočia poznali lovci kamzíkov. Ešte pred rokom 1857 viackrát bol na vrchole horský vodca Jęndrzej Wala st. V zime na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty, Tibold Kregczy, Endre Maurer a Lajos Rokfalusy 18. januára 1912.[2]
Turistika
Na Hrubý vrch nevedú žiadne značené turistické trasy. Legálne je prístupný len s horským vodcom.[2]
Referencie
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrubý vrch (Vysoké Tatry)