Trabzon: Rozdiel medzi revíziami
→Pozri aj: + |
|||
Riadok 97: | Riadok 97: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v [[Pontos|Ponte]] založili aj iné významné grécke mestá ako [[Sinop]]e, [[Rize]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Atény (Pontos)|Atény]]. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený [[Góti|Gótmi]], v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bolo centrom [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezuntského cisárstva]], jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Ku koncu [[15. storočie|15. storočia]], v roku [[1494]], sa práve tu narodil najslávnejší [[Osmanská ríša|osmanský]] [[sultán]] [[Süleyman I.|Sulejman I. Veľkolepý]]. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým [[Pontskí Gréci]], menšiny tvorili [[Lazi]], [[Arméni]] a [[Turci]]. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije [[gréci|grécka]] populácia, ktorá hovorí [[pontčina|pontskou gréčtinou]] a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov. |
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v [[Pontos|Ponte]] založili aj iné významné grécke mestá ako [[Sinop]]e, [[Rize]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Atény (Pontos)|Atény]]. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený [[Góti|Gótmi]], v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bolo centrom [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezuntského cisárstva]], jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Ku koncu [[15. storočie|15. storočia]], v roku [[1494]], sa práve tu narodil najslávnejší [[Osmanská ríša|osmanský]] [[sultán]] [[Süleyman I.|Sulejman I. Veľkolepý]]. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým [[Pontskí Gréci]], menšiny tvorili [[Lazi]], [[Arméni]] a [[Turci]]. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije [[gréci|grécka]] populácia, ktorá hovorí [[pontčina|pontskou gréčtinou]] a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov. |
||
== Partnerské mestá == |
|||
* {{flagicon|Fínsko}} [[Kuopio]], [[Fínsko]], [[1967]] |
|||
* {{flagicon|Irán}} [[Rašt]], [[Irán]], [[2000]] |
|||
* {{flagicon|Russia}} [[Soči]], [[Rusko]], [[1993]] |
|||
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Szigetvár]], [[Gruzínsko]], [[2000]] |
|||
* {{flagicon|Irán}} [[Zandžán (mesto)|Zandžán]], Irán, [[2001]] |
|||
* {{flagicon|Čína}} [[Ž’-čao]], [[Čína]], [[1997]] |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 01:12, 6. august 2019
Trabzon | |
mesto | |
Kostol Agia Sofia
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Región | Pontos |
Súradnice | 41°00′23″S 39°43′50″V / 41,00639°S 39,73056°V |
Rozloha | 188,85 km² (18 885 ha) |
Obyvateľstvo | 234 063 (2010) |
Hustota | 1 239,41 obyv./km² |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
PSČ | 6100 |
Kód | 62 |
Poloha v mesta v rámci Turecka
| |
Webová stránka: trabzon.bel.tr | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trabzon (starogr. Τραπεζοῦς – Trapezous, novogr./pontgr. Τραπεζούντα-Trapezunda) resp. v stredoveku Trapezunt (lat. Trapezunt) je mesto pri Čiernom mori v historickom kraji Pontos na severovýchodnom pobreží v Turecka.
Dejiny
Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali Gréci z Milétu a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v Ponte založili aj iné významné grécke mestá ako Sinope, Rize, Kerasus či Atény. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo Rímskej ríši. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený Gótmi, v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade Byzantskej ríše bolo centrom Trapezuntského cisárstva, jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Ku koncu 15. storočia, v roku 1494, sa práve tu narodil najslávnejší osmanský sultán Sulejman I. Veľkolepý. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým Pontskí Gréci, menšiny tvorili Lazi, Arméni a Turci. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije grécka populácia, ktorá hovorí pontskou gréčtinou a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov.
Partnerské mestá
- Kuopio, Fínsko, 1967
- Rašt, Irán, 2000
- Soči, Rusko, 1993
- Szigetvár, Gruzínsko, 2000
- Zandžán, Irán, 2001
- Ž’-čao, Čína, 1997
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trabzon
Externé odkazy
- T.C. TRABZON VALİLİĞİ - webové stránky mesta (tr)
- alport - portál trabzonského prístavu (en, tr)