Jakub Surovec: Rozdiel medzi revíziami

	Jakub Surovec
	vodca zbojníckej družiny
Narodenie	1715; Tisovec, časť Hámor, Malohontská stolica
Úmrtie	10. november 1740; Brezno, šibeničný vrch Viselnice
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 07:47, 16. august 2019

Jakub Surovec (* 1715, Tisovec, časť Hámor – † 10. november 1740, Brezno, šibeničný vrch Viselnice) bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave.

Jeho otec Ondrej Surovec bol bača na tisovskom salaši.

Životopis

Od detstva pastier, potom želiar a valach na salašoch v okolí Tisovca, Muráňa, na Horehroní. Pre krádež oviec bol väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar 1739 vstúpil do zbojníckej družiny, 1740 zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v Poľsku, neskôr na Orave, potom cez Liptov a Horehronie v Novohradskej a Zvolenskej stolici. Mesto Brezno a Zvolenská stolica podnikli prípravy na jej likvidáciu, 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce Pohronská Polhora. Po výsluchu a mučení bol odsúdený na smrť lámaním na kolese na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave. Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA na Zbojskej za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (Čertova dolina).

Literatúra

Slovenský biografický slovník
František Kreutz: Zbojnícke skupiny na okolí Brezna v XVIII. storočí. In: Brezno sedemstoročné, Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 58 - 67

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 == Životopis ==
-Od detstva [[pastier]], potom želiar a [[valach]] na [[salaš]]och v okolí [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], [[Muráň (obec)|Muráň]]a, na [[Horehronie|Horehroní]]. Pre krádež oviec bol väznený v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar [[1739]] vstúpil do zbojníckej družiny, [[1740]] zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v [[Poľsko|Poľsku]], neskôr na [[Oravská župa (Uhorsko)|Orave]], potom cez [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] a [[Horehronie]] v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]] a [[Zvolenská stolica|Zvolenskej stolici]]. Mesto [[Brezno]] a [[Zvolenská stolica]] podnikli prípravy na jej likvidáciu, [[16. septembra]] [[1740]] po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce [[Pohronská Polhora]]. Po [[výsluch]]u a [[mučenie|mučení]] bol odsúdený na [[trest smrti|smrť]] lámaním na kolese na šibeničnom vrchu [[Viselnice]] nad [[Brezno]]m. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave [[Juraj Jánošík|Juraja Jánošíka]]. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave. Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA v Zbojskách za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (čertova dolina).
+Od detstva [[pastier]], potom želiar a [[valach]] na [[salaš]]och v okolí [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], [[Muráň (obec)|Muráň]]a, na [[Horehronie|Horehroní]]. Pre krádež oviec bol väznený v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar [[1739]] vstúpil do zbojníckej družiny, [[1740]] zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v [[Poľsko|Poľsku]], neskôr na [[Oravská župa (Uhorsko)|Orave]], potom cez [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] a [[Horehronie]] v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]] a [[Zvolenská stolica|Zvolenskej stolici]]. Mesto [[Brezno]] a [[Zvolenská stolica]] podnikli prípravy na jej likvidáciu, [[16. septembra]] [[1740]] po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce [[Pohronská Polhora]]. Po [[výsluch]]u a [[mučenie|mučení]] bol odsúdený na [[trest smrti|smrť]] lámaním na kolese na šibeničnom vrchu [[Viselnice]] nad [[Brezno]]m. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave [[Juraj Jánošík|Juraja Jánošíka]]. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave. Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA na Zbojskej za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (Čertova dolina).
 == Literatúra ==