Maurícius: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 87: | Riadok 87: | ||
== Obyvateľstvo == |
== Obyvateľstvo == |
||
Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami [[Indovia|Indov]] (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]]. Okrem toho žijú na Mauríciu aj [[kreoli]] (27 %), zvyšok tvoria [[Európania]] a [[Číňania]]. Úradným jazykom je [[angličtina]]. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Atlas sveta: nový obraz Zeme|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=|strany=247}}</ref> |
Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami [[Indovia|Indov]] (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach [[Cukrová trstina|cukrovej trstiny]]. Okrem toho žijú na Mauríciu aj [[kreoli]] (27 %), zvyšok tvoria [[Európania]] a [[Číňania]]. Úradným jazykom je [[angličtina]]. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Atlas sveta: nový obraz Zeme|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=|strany=247}}</ref> |
||
<br /> |
|||
⚫ | |||
== Vzdelanie == |
== Vzdelanie == |
||
* [[ESSEC Business School]] |
* [[ESSEC Business School]] |
||
== Bibliografia == |
|||
⚫ | |||
== Referencie == |
|||
<references/> |
<references/> |
||
== |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt}} |
|||
* [[Spoločenstvo národov]] |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.mauritius.net/ oficiálna stránka Maurícia] |
* [http://www.mauritius.net/ oficiálna stránka Maurícia] |
||
== Iné projekty == |
|||
{{Projekt|commonscat=Mauritius}} |
|||
{{Africká únia}} |
{{Africká únia}} |
Verzia z 18:44, 19. august 2019
Maurícijská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Stella Clavisque Maris Indici (Hviezda a kľúč Indického oceánu) | |||||
Štátna hymna: Motherland (Domovina) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republic of Mauritius | ||||
• krátky | Mauritius | ||||
Hlavné mesto | Port Louis 20°10′ j.š. 57°31′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Port Louis | ||||
Úradné jazyky | angličtina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Anerood Jugnauth Navin Ramgoolam | ||||
Vznik | 12. marec 1968 | ||||
Susedia | žiadni (ostrovný štát) | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
2 040 km² (169.) 20 km² (1,0 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
1 245 000 (150.) 610,3/km² (11.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
júl 2005 15 978 $ (118.) 12 966 $ (50.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,791 (65.) – stredný | ||||
Mena | maurícijská rupia (MUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
MUT (UTC+4) bez zmeny (UTC+4) | ||||
Medzinárodný kód | MUS / MU | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MS | ||||
Internetová doména | .mu | ||||
Smerové telefónne číslo | +230 |
Súradnice: 20°12′J 57°30′V / 20,2°J 57,5°V
Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické a teplota mora dosahuje až 27 °C. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky. Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský).
Dejiny
Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.
O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.[1]
V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.[2]
Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu. Od získania nezávislosti sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti.[3]
Politika
Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím.[4] Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva.
Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty.[1]
Geografia
Na tomto ostrove sopečného pôvodu, ležiacom v Indickom oceáne, prevláda tropické oceánske podnebie. Najvyšším vrchom je Piton de la Riviére Noire s nadmorskou výškou 826 m. Pozdĺž pobrežia s početnými zátokami a bielymi piesčitými plážami sa tiahnu koralové útesy. Pôvodná bujná vegetácia dažďového pralesa sa zachovala už len na chránených územiach. Ľahko dostupné sú prírodné rezervácie Riviére Noire a Aigrettes.[5]
Hospodárstvo
Maurícijská ekonomika spočíva najmä na produkcii cukru, turizme, textilnom priemysle a finančnom odvetví. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími významnými plodinami sú ananás, mango a liči. Úspech zaznamenáva aj pestovanie kvetov a rybolov. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií. Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky, ako aj možnosť repatriácie kapitálu a dividend.[1]
Ostrov Maurícius je vďaka svojim plážam a lagúnam ozajstným dovolenkovým rajom. Cestovný ruch znamená významný prínos pre tamojšie obyvateľstvo. Asi 10 % ľudí sa zamestnáva v rozvíjajúcom sa turizme. Centrom cestovného ruchu je hlavné mesto Port Louis.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami Indov (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach cukrovej trstiny. Okrem toho žijú na Mauríciu aj kreoli (27 %), zvyšok tvoria Európania a Číňania. Úradným jazykom je angličtina. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.[5]
Vzdelanie
Referencie
- ↑ a b c Maurel, M. (2007). Mauritius. London: New Holland Publishers.
- ↑ Mauritius [online]. infoplease.com, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
- ↑ a b KOL.. Atlas sveta: nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 247.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maurícius