Neutrón: Rozdiel medzi revíziami
d +portály Fyzika, Chémia |
rozšírenie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Neutron quark structure.svg|náhľad|Schéma neutrónu]] |
[[Súbor:Neutron quark structure.svg|náhľad|Schéma neutrónu]] |
||
'''Neutrón''' ('''n''') (z gréčtiny neuter |
'''Neutrón''' ('''n''') (z gréčtiny neuter – ''ani jeden z dvoch'') je [[subatomárna častica]] v jadre [[atóm]]u s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako [[protón]] a približne 1 839-krát ťažšia ako [[elektrón]]. Hmotnosť neutrónu je 1,6749×10<sup>−27</sup> kg. |
||
V roku [[1932]] [[Walther Bothe]] a H. Becker pri bombardovaní [[berýlium|berýlia]] alfa časticami pozorovali, že berýlium vysiela prenikavé lúče, na ktoré nevplýva ani elektrické, ani magnetické pole. |
V roku [[1932]] [[Walther Bothe]] a H. Becker pri bombardovaní [[berýlium|berýlia]] alfa časticami pozorovali, že berýlium vysiela prenikavé lúče, na ktoré nevplýva ani elektrické, ani magnetické pole. |
||
[[James Chadwick]] v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny. |
[[James Chadwick]] v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny. |
||
== Fine-tuned universe == |
|||
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} |
|||
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „Podíváme-li se do tabulek elementárních částic, zjistíme, že hmotnost protonu je přibližně o 1 promile menší než hmotnost neutronu. Kdyby však tento rozdíl byl pouze třikrát menší, nemohly by se neutrony spontánně měnit na protony, takže většina jaderných přeměn prvků by se neuskutečnila. Kdyby byl naopak neutron třeba jen o 1 promile méně hmotný než proton, rozpadly by se protony na neutrony a ve vesmíru by nevznikla vůbec žádná atomová jádra!“<ref> Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref>[[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností [[protón]]u a [[elektrón]]u...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref> |
|||
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1 [2]</ref> |
|||
{{Portál|Fyzika||Chémia}} |
{{Portál|Fyzika||Chémia}} |
||
{{fyzikálny výhonok}} |
{{fyzikálny výhonok}} |
||
Verzia z 05:46, 1. september 2019
Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón. Hmotnosť neutrónu je 1,6749×10−27 kg.
V roku 1932 Walther Bothe a H. Becker pri bombardovaní berýlia alfa časticami pozorovali, že berýlium vysiela prenikavé lúče, na ktoré nevplýva ani elektrické, ani magnetické pole.
James Chadwick v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny.
Fine-tuned universe
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[1] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „Podíváme-li se do tabulek elementárních částic, zjistíme, že hmotnost protonu je přibližně o 1 promile menší než hmotnost neutronu. Kdyby však tento rozdíl byl pouze třikrát menší, nemohly by se neutrony spontánně měnit na protony, takže většina jaderných přeměn prvků by se neuskutečnila. Kdyby byl naopak neutron třeba jen o 1 promile méně hmotný než proton, rozpadly by se protony na neutrony a ve vesmíru by nevznikla vůbec žádná atomová jádra!“[2]Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[3] Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť elementárnych častíc. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.[4]
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
- ↑ Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997
- ↑ Stephen Hawking: Stručná história času. 1991
- ↑ Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1 [2]