Neutrón: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 8: Riadok 8:
== Fine-tuned universe ==
== Fine-tuned universe ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „''Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá!''“<ref>Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností protónu a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref>
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „''Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá!''“<ref>Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností protónu a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref>


Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref>
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref>

Verzia z 08:35, 1. september 2019

Schéma neutrónu

Neutrón (n) (z gréčtiny neuter – ani jeden z dvoch) je subatomárna častica v jadre atómu s neutrálnym nábojom, nestabilná, o niečo ťažšia ako protón a približne 1 839-krát ťažšia ako elektrón. Hmotnosť neutrónu je 1,6749×10−27 kg.

V roku 1932 Walther Bothe a H. Becker pri bombardovaní berýlia alfa časticami pozorovali, že berýlium vysiela prenikavé lúče, na ktoré nevplýva ani elektrické, ani magnetické pole.

James Chadwick v tom istom roku zistil, že tieto lúče sú elektroneutrálne, teda nemajú žiadny náboj, a tieto častice pomenoval neutróny.

Fine-tuned universe

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fine-tuned universe

Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[1] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá![2] Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.[3]

Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť elementárnych častíc. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.[4]

Referencie

  1. Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
  2. Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997
  3. Stephen Hawking: Stručná história času. 1991
  4. Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011.http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1